Slovenský Zväz Hádzanej

logo logo logo

Medzi Sedmičkami Tomáša Kuťku: Nezabudnuteľná Sezóna II.

Pravidelná rubrika hádzanárskeho experta Tomáša Kuťku
Foto: "Tréner Tomáš Kuťka na promócii čerstvých doktoriek práv Márie Ďurišinovej a Jany Stašovej. Okrem nich sa titulom doktorky práv môže pochváliť aj Eva Škvareninová. V družstve Štartu Bratislava, finalistu Pohára IHF však boli aj dievčatá s titulom Ing. alebo Mgr. Bolo to predovšetkým študentské družstvo. Akademické tituly mali bez výnimky aj všetci členovia realizačného tímu."
18.04.2017, Autor: Tomáš Kuťka, Foto: Archív TK

Vo štvrťfinále dvoch prestížnych súťaží sa síce priveľmi vyberať nedalo, ale naše hráčky sa už počas cesty z Magdeburgu „rozhodli,“ že vo štvrťfinále bude naším súperom bundesligový VfL Oldenburg. Tohto súpera nám skutočne vyžrebovali a mala to byť povinná jazda. Horšie dopadli Prešovčanky, ktoré vo štvrťfinále PEM čakal trojnásobný víťaz tejto trofeje, Radnički Belehrad. Funkcionári ZVL v očakávaní veľkej návštevy, zabezpečili mestskú športovú halu, do ktorej si skutočne našlo cestu vyše 4000 divákov. Títo hnali dievčatá k vytúženej výhre 27:25 v prvom zápase. Tréner hviezdami nabitého hosťujúceho celku Mihajlo Obradovič sa dopustil taktického a ľudského lapsusu, keď po zápase arogantne vyhlásil: “Ak sa v domácom zápase vyvarujeme takých naivných chýb, aké sme robili v prvom polčase v Prešove, vysoko vyhráme!“ Martin Gregor sa ukázal vo svojej typickej fazóne gentlemana: “Každý zápas je iný a my sa v odvete budeme snažiť hrať tak, aby sme si čo najdlhšie udržiavali šancu na postup.“ Odveta bola pre vysoko favorizované Radnički ako zo zlého sna. Martin Gregor a Milan Mikuš skvele pripravili svoje zverenkyne na súboj v jame levovej. Prešovčanky výborne prikryli nebezpečnú Erčičovú, ktorá im v domácom zápase robila problémy a už v polovici prvého polčasu viedli 17:14. Pred vyše dvetisíc divákmi sa odohrala nebývalá dráma a domáce hviezdy, ktorým určite v podvedomí rezonovali slová ich sebavedomého kouča Obradoviča, postupne znervózneli. Disciplinovaná hra sa Prešovčankám vyplatila. Na 11 gólov Jankovičovej a 10 gólov slávnej Kitičovej odpovedala Labayová 9 gólmi, v bránke „čarovala“ famózna Galina Gladišová a výborné výkony podali aj opory Mažgútová, Damitšová a Trandžíková. Domáci síce 40 sekúnd pred záverečnou sirénou vyrovnali, no ambiciózna ľavoruká krídelníčka Čorbová stihla dať víťazný gól. Prešov vyhral 29:28 a postaral sa tak o najväčšiu senzáciu celej pohárovej sezóny. 

Budapeštiansky novinár Károly Jocha bol aj našim čitateľom známy z denníka Šport. V nemeckých médiách ho uvádzali ako „experta pre východoeurópsku hádzanú.“ Jocha sa o Štarte Bratislava vyjadril ako o „večnom štvrťfinalistovi“ a nezabudol pripomenúť, že z piatich vyradení Štartu vo štvrťfinále sa v troch prípadoch o to postarali maďarské celky (Vasas a Spartakus Budapešť). Keďže v tej dobe nebolo  jednoduché zohnať videozáznamy, informoval som sa o hre Oldenburgu u Mihálya Gódora, ktorý vtedy trénoval Bayer Leverkusen. Mihály tvrdil, že cez Oldenburg postúpime, ale varoval ma pred búrlivým prostredím vo Weser-Ems halle pre 4000 divákov. Bežné ligové zápasy hrával VfL v Eversten hale, tam sa však do hľadiska vojde sotva 1200 ľudí. V Oldenburgu nás čakala kulisa necelých 3000 fanúšikov. Nervozitu sme rýchlo striasli a pôsobili sme oveľa sviežejším a pohyblivejším dojmom ako domáci. Zahadzovali sme však obrovské množstvo šancí a deväťkrát sme opečiatkovali žrde. Vyhrali sme „len“ 22:20 a diváci nás odmenili dlhým potleskom. Tréner, môj dobrý priateľ Robert Schumann, si na tlačovej besede posťažoval, že jeho celok odohrá za celý rok len 3 – 4 takéto ťažké zápasy a potom hráčkam chýba potrebná rutina. Odvetu sme postavili na tom, že doma nesmieme zopakovať trapas proti Magdeburgu. Musíme pobaviť divákov a vytvoriť priestor aj pre prezentáciu mladých hráčok z našej lavičky. To sa nám aj stopercentne podarilo. Súper s reprezentantkami Kösterovou, Kynastovou a Hinzeovou v bráne odolával len 20 minút (7:6). Potom sa odohrala exhibícia pred televíznymi kamerami a od 40.min. hrali už všetky hráčky, aj talentované Bytčianky Kanisová s Gajdošíkovou i konštruktívna Englmanová, ktorá, podobne ako Jana Stašová, prišla do Štartu z liahne Viktora Husára v Novej Dubnici. Dievčatá ukázali svoj talent a zapísali sa aj do listiny strelkýň. Po víťazstve 28:17 sme postúpili do semifinále. Nemecký novinár Horst Hollmann vyrukoval s titulkom :“VfL pomalý ako Boris Becker.“ Aktuálne vyjadrenie Beckerovho manažéra Iona Tiriaca „walks like an Elephant“, ktorým svojho zverenca počastoval, tak dostalo svoju hádzanársku parafrázu.                   

V semifinále už zostali len elitné celky, „creme de la creme“ svetovej klubovej hádzanej. Prešovčankám sa ušiel slávny a hviezdami nabitý Hypo Bank, vedený Vinkom Kandijom, ktorému v Hype i v rakúskej reprezentácii úspešne asistoval Slovák Ján Packa. Nebezpečnú os tímu tvorili skvelá Jasna Kolarová, za slobodna Merdanová, Jadranka Ježová, Češka Milena Foltýnová a výborná brankárka Vesna Radovičová. Na Štart Bratislava čakal Spartakus Budapešť, čerstvý majster Maďarska, ktorý maďarskú ligu vyhral s osembodovým náskokom. V jeho šíku bola celá plejáda súčasných i bývalých reprezentantiek ako Elekesová, Barnová, Csiková, Orbánová, Lörinczyová, či brankárka Ácsbogová.                                       

V prešovskej mestskej športovej hale bolo na slávneho viedeňského súpera ZVL zvedavých 5500 (!) divákov. Hráčky Hypa, varované vynikajúcou hrou Prešova s Radničkami, sa na svojho protivníka skvele takticky pripravili, ani trochu ho nepodcenili a sústredene do neho búšili už od prvej minúty. Domáce pôsobili pred „plným domom“ trochu premotivovaným dojmom a pod tlakom zrelého súpera sa dopúšťali neuveriteľných chýb. K tomu sa zákonite pridružila smola v koncovke, keď Prešovčanky nepremenili až šesť sedemmetrových hodov! Len statočná, ale príliš osamotená, držala zástavu družstva z metropoly Šariša hore autorka ôsmich gólov Boďa Mažgútová. Súper vyhral 22:15 (12:6). V družstve Hypa sa popri sedemgólovej Jasny Kolarovej s piatimi gólmi presadila aj Milena Foltýnová. Prešovčanky boli z vysokej prehry nešťastné, najmä kvôli veľkému  fanúšikovskému záujmu a preto sa na odvetu pripravovali s cieľom ukázať, že hádzanú hrať nezabudli. Vo Viedni odohrali absolútne vyrovnaný zápas, ktorý napokon Hypo, najmä vďaka výhode domáceho prostredia, vyhralo 26:23.       

Pred súbojom Štartu so Spartakusom sme si tohto súpera boli natočiť na video pri jeho ligovom zápase v Györi. Tam ale Spartakus vybuchol a ja som chvíľu váhal, či to vôbec naším babám mám ukázať. Napokon som to urobil, ale to vôbec nebolo rozhodujúce. Obe družstvá sa dobre poznali, pretože obe mali patróna vo výrobných družstvách a tak sme sa pravidelne stretávali. Na týchto turnajoch sme sa tréneri – vrstovníci aj skamarátili. Trénerom Gdaňska vtedy bol mladý Lezsek Krowicki a trénerom Spartakusu István Szabó. Aj naše hráčky sa dobre poznali a vzájomne sa rešpektovali. Hoci Spartakus predtým dvakrát Štart z európskeho pohára „vylial,“ niekoľkokrát sa nám ho podarilo zdolať a dievčatá vedeli, že šance sú úplne vyrovnané. Domáci zápas sme začali pred 2000 divákmi obrovským tlakom a po rýchlych, kombinačných akciách sme si kontinuálne budovali stále väčší náskok. Polčas sme vyhrali 14:7. Osobka na Maju Ďurišinovú nás trochu pribrzdila (41.min. 16:12), ale opäť sme sa súperovi dokázali odtrhnúť. Slušne zachytali Bezáková i Gulová a svoj najlepší zápas sezóny v drese Štartu odohrala dlhoročná hráčka Interu Kačka Foglsingerová. Zápas veľmi citlivo viedla rakúska dvojica Burziwal – Meyer, ktorá Maďarkám nedovolila uplatniť svoju najsilnejšiu zbraň – obranu za hranicou dovolenej tvrdosti. Potešili nás fanúšikovia mužov Karvinej, ktorá v „predzápase“ obrala o bod favorizovaných hráčov ČH a chlapci zostali aj na ženský zápas. V závere zápasu rozospievali Pasienky chórom „už je to uděláno, už je to hotovo!“ Výhra 27:18 dávala do odvety veľké nádeje.                                                                            

Maďarský majster bol smutný, že odvetu musí z technických dôvodov odohrať v hale konkurenčného Vasasu a tak zápas videlo len 300 divákov. Zato prístup rozhodcov bol diametrálne iný ako v Bratislave. Litovci Guterman a Malauskas dovolili Maďarkám všetko a komentátor STV Stano Pavlík mi po zápase povedal, že kvôli mne museli vypnúť ruchové mikrofóny, aby nebolo počuť, čo všetko som na adresu v tom čase ešte sovietskych rozhodcov vykrikoval. Ďurišinová bola celý zápas Lörinczyovou ťahaná za dres, bitá a škriabaná, ale rozhodcovia nič. Navyše sa nedarilo ani obom našim gólmankám. Zakiaľčo doma mali 54 % úspešnosti, v Budapešti len 23 %. Naša streľba bola doma 55 %, vonku len 40% a oproti ôsmim technickým chybám doma sme ich v Budapešti urobili trinásť. Záver bol infarktový. Za stavu 30:21 pre domácich trafila Csiková len žrď, ale dôležité bolo, že na gól Orbánovej odpovedala v poslednej minúte celý zápas bitá Ďurišinová dvomi a tak sme napriek prehre 23:31 zaslúžene postúpili do finále. V ňom bola naším súperom Budučnost Podgorica, vtedy Titograd.         

Na našich hráčkach sa začali prejavovať dôsledky nabitého, ťažkého programu. Potrebovali by sme viac regenerácie a kompenzačných aktivít. Kvôli pracovným a študijným povinnostiam našich dievčat to nebolo možné. Okrem toho sme boli voči vidieckym družstvám, ktoré disponovali vlastnou halou vo veľkej nevýhode. Tieto družstvá si nielenže mohli sami rozvrhnúť tréningové hodiny, ale v halách mali okrem posilňovní aj regeneračné linky. Regenerácia bola u nás viacmenej vecou aktivít samotných hráčok a dynamickú silu sme budovali medicinbalmi, či rôznymi úpolovými cvičeniami. Ešte pred finálovými stretnutiami s vysoko favorizovaným juhoslovanským celkom som si navyše pri futbale so svojimi švagrami roztrhol achilovku a musel som hneď na operáciu. Podpísal som ale reverz, aby som s barlami mohol späť na tréning.

Pohľad na zostavu Budučnosti budil rešpekt. Nešlo iba o počet juhoslovanských reprezentantiek, ale v zostave boli somaticky najlepšie vybavené hráčky, aké v tom čase v Juhoslávii behali – M.Mugošová, S.Mugošová, Bulatovičová, Pejovičová-Sekuličová, Bojanovičová, Ganičová, Lekičová, Tomaševičová, skrátka čo meno, to pojem a skoro mužská postava. Vedeli sme, že Budučnost hráva v obrane mužský systém 3-2-1, jeho otcom bol Vlado Stenzel, ktorý okrem Juhoslovanov získal titul majstra sveta aj s Nemcami. Vedeli sme tiež, že súper má všetky naše zápasy na videu, preto sme sa snažili niečo zmeniť. Rozhodol som sa, že skúsime hrať na dvoch pivotov. Šikovná Keťa Timková dostávala popri mojej žene Jane menej príležitostí a tejto sa chytila znamenite. Sám som bol prekvapený, ako táto taktika na súpera platila. V domácom stretnutí sme ňou súpera dokonale zaskočili a postupne sme si vypracovali až sedemgólový náskok (v 47.min. bolo 20:13). Hrali sme rýchlo a snažili sme sa súpera doraziť, ale v premiere snahy sme trestuhodne zahodili vari sedem čistých šancí za sebou – Ďurišinová, Kuťková, Škvareninová, Morávková, Ďurišinová aj sedmičku atď.). Súper, ktorý mal viacero kvalitných a skúsenejších hráčok, všetky naše chyby trestal a keď sme v závere „odišli“ aj kondične, boli sme radi aj za tesné víťazstvo 23:21. Paradoxne našu hru viac ocenil súper a juhoslovanskí novinári, ako naši experti. Laco Gross sa v Práci poponáhľal s kritikou: “Štart podľahol vlastnému tempu a taktike.“ Kritizoval našu hru na dvoch pivotov, hoci súper bol úplne iného názoru. Vraj sme ho šokovali, lebo bol presvedčený, že u nás vyhrá minimálne o päť gólov. Ale každý má právo na svoj názor...                       

Pred odvetným zápasom sme už počas rozcvičky zažili menší šok. V hale bolo takmer 6000 divákov a z toho vari polovica fajčila. Neuveriteľné! Rozcvičku prerušil akýsi magor, ktorý hodil do našej brankárky Bezákovej delobuch a táto skoro skolabovala. Celá roztrasená napokon na zápas nastúpila, ale sťažovala sa, že dobre nepočuje. Magora okamžite vyviedla z haly polícia. Držali sme sa statočne, hoci na konci prvého polčasu nasadil súper k trháku. Domáce viedli už 23:15, ale osem minút pred koncom naša nádej na pohár ožila (25:22). Ak by sa nám podarilo znížiť na dva góly, boli by sme víťazom, lebo sme na pôde svojho rivala dosiahli viac gólov. Hrali sme vabank, hoci sme vzhľadom na oveľa užší káder opäť odchádzali kondične. Navyše sme znovu nepremieňali čisté šance a súper nemilosrdne trestal. Prehrali sme 34:27, ale so cťou. V Športe napísal Štefan Hradecký: “Nevyškriabali sa na vrchol, hoci boli blízko neho. Štart si za svoje pohárové vystúpenie zaslúži uznanie. Z ôsmich zápasov päť vyhral, raz remízoval a dvakrát prehral, pričom aj s víťazom súťaže si zapísal víťazstvo a v oboch finálových stretnutiach hral dôstojnú úlohu. Rozhodlo, že Budučnosť mala k dispozícii viac lepších a dôraznejších hráčok.“                                                

Z pohľadu československej ženskej hádzanej bola sezóna 1986/87 určite jednou z najúspešnejších, možno po titule majsteriek sveta z roku 1957 azda najlepšia. Dovolím si na záver svojej rekapitulácie tri skromné poznámky:                      

1. Do hodnotenia super sezóny určite patrí aj vyvrcholenie ligovej súťaže medzi Prešovom a Štartom. Fantastická športová úroveň, vynikajúca atmosféra a fair play. Ako napísal Karol Ježík: “Prešov síce vyhral, ale nik si netrúfne povedať, že Štart bol horší. Najväčším víťazstvom tejto skvostnej hádzanej bola človečina.“      

2. Dlhé roky boli prioritou federálneho zväzu muži. Ženy boli dlho na periférii záujmu kompetentných a juniorky vôbec nemali šancu niekam ísť. Túto tristnú hierarchiu zmenili predovšetkým traja činovníci – podpredseda federálneho a predseda slovenského zväzu hádzanej Ing. Jožko Zápražný, reprezentačný tréner žien Jirka Zerzáň (bol to práve Jiří Zerzáň, ktorý ma navrhol za svojho nástupcu) a mladý, dynamický predseda zväzu v prelomových rokoch – Rudo Horváth. Títo traja ľudia si zaslúžia aj touto cestou veľkú vďaku.

3. Často som sa pristihol pri myšlienke, že k niektorým štáciám som sa dostal trochu skôr, než som na ne mentálne mal. Štart bola moja srdcovka a tak, ako som sa ja snažil pozitívne posunúť svoje hráčky, tak ma aj ony posúvali vpred a robili zo mňa lepšieho trénera a možno i lepšieho človeka. Nikdy som im nepovedal, ako veľmi ich mám rád. Robím tak teraz. Azda nie je neskoro.

Autor je známy hádzanársky tréner a publicista

Partneri
Reklamný partner ženskej reprezentácie
Reklamný partner mužskej reprezentácie
Reklamný partner ženskej reprezentácie
Reklamný partner mužskej reprezentácie
Oficiálny auto partner
Slovenského zväzu hádzanej
Oficiálny partner Extraligy a WHIL
Mediálny partner
Mediálny partner
Mediálny partner
Mediálny partner
Mediálny partner