Slovenský Zväz Hádzanej

logo logo logo

Rozlúčka brankárskej legendy nebola ako z rozprávky, ale pre Štochla veľmi emotívna

Richard Štochl neskrýval dojatie pri rozlúčke s národným tímom, do očí sa mu tisli slzy
15.06.2017, Autor: SITA, Foto: Kristián Molnár

Richard Štochl, legenda slovenskej hádzanej, si v stredu poslednýkrát obliekol reprezentačný dres. Pred zaplnenými tribúnami Zimného štadióna Ondreja Nepelu v Bratislave absolvoval oficiálnu rozlúčku s národným tímom. Z rúk prezidenta Slovenského zväzu hádzanej (SZH) Jaroslava Holešu si ešte pred stretnutím kvalifikácie ME 2018 proti Rusku prevzal zarámovaný dres so svojím číslom 12 a následne sa postavil medzi tri žrde, v ktorej bol tradične oporou "liptákovcov". Ani jeho zákroky však nestačili Slovákom, ktorí definitívne prišli o šancu postúpiť na kontinentálny šampionát.

"Krajšia by bola víťazná rozlúčka a ešte prípadne s postupom, ale to by bolo ako z rozprávky. Žiaľ, nepodarilo sa. Nechýbalo nám veľa, ale práve to málo bolo na strane Rusov, hoci oni nehrali nič extra. Vydal som zo seba maximum, som úplne vyšťavený, ale som rád, že som tu bol," neubránil sa slzám 41-ročný gólman a potom vysvetlil svoje rozhodnutie: "Samozrejme, že by som chcel ísť na ďalší šampionát, ale niekedy musel prísť moment, keď človek skončí. Treba vedieť, kedy odísť. Ja som s menšou prestávkou pôsobil v reprezentácii dosť dlho. Nikdy som neodmietol, reprezentácia je moja srdcovka. Pre mňa bol každý duel v nej veľkým zážitkom a krásnym momentom. Musím zaklopať na drevo, ale za mojím rozhodnutím nie je zdravotný stav. Prišlo to samo. Jednoducho, raz musel nastať tento moment. Dospel som k názoru, že práve teraz je ten správny čas. Treba dať príležitosť mladým, máme dosť šikovných brankárov. Dosť sedeli na lavičke, teraz majú šancu ukázať sa, nechcem im už zaberať miesto. Keby však bolo treba, prídem a pomôžem."

Štochlov úmysel dať zbohom reprezentačnej kariére sa nezrodilo pár dní pred konfrontáciou s Ruskom. Do Švédska na záverečný duel kvalifikácie MS 2018 by nešiel ani v prípade stredajšieho víťazstva nad Rusmi a zachovaní nádeje na postup. "Spoluhráči sa to dozvedeli v pondelok, keď im to povedal tréner Lipták. S ním som hovoril už predtým, keď som mu oznámil, že chcem ukončiť reprezentačnú kariéru a proti Rusku to bude môj posledný zápas. Mal som v pláne to spraviť takpovediac v tajnosti a bez rozruchu, nemal som v úmysle z toho robiť zbytočné haló. Ako som potichu prišiel, tak som chcel aj odísť. Kouč však bol za to, aby som mal slušnú rozlúčku, akú si zaslúžim. Som rád, že to tak bolo. Dúfam, že to negatívne neovplyvnilo náš výkon," pokračoval R. Štochl, ktorý si užil ovácie sedemtisícového bratislavského publika.

"Nebolo jednoduché sa sústrediť po emotívnej rozlúčke. V reprezentácii som strávil 21 rokov, emócie boli veľké, ale potom so začiatkom duelu na ihrisku opadli. Veľmi ma mrzelo, že som tesne pred koncom inkasoval. Všetci už mleli z posledného, možno aj z toho pramenili chyby v závere. Rád by som sa poďakoval divákom, že sa so mnou pekne rozlúčili. Dúfam, že ešte prídu na slovenskú hádzanú aj v budúcnosti, hoci sme teraz nepostúpili na ME."

Štochl debutoval v roku 1996, počas 21-ročného pôsobenia odohral vyše 260 stretnutí a gólom vo svojej sieti nielen zabraňoval, ale dokázal sa aj zapísať do streleckej listiny (bilancia 265 duelov - 9 gólov). "Pamätám si, že to bolo v auguste. Pod vedením trénera Martina Gregora som bol najskôr dvakrát na lavičke a v treťom zápase na turnaji mi dal príležitosť proti Čechom, chytal som celý duel a vyhrali sme," zaspomínal si vynikajúci brankár na svoju premiéru, ktorá bola na rozdiel od rozlúčky víťazná.

Odchovanec michalovskej hádzanej má na konte štarty na piatich vrcholných podujatiach (MS 2009, 2011, ME 2006, 2008, 2012). Najväčší tímový úspech dosiahol na svetovom šampionáte pred ôsmimi rokmi v Chorvátsku, kde si so spoluhráčmi vybojovali 10. miesto. Z individuálnych ocenení sa vyníma deväť víťazstiev v ankete SZH o najlepšieho hádzanára Slovenska (v rokoch 1998 - 2000 a 2008 - 2013).

Štochl je majstrom šiestich krajín (Slovensko, Slovinsko, Francúzsko, Rusko, Ukrajina, Nemecko). Ligové tituly si vybojoval s nemeckým Rhein-Neckar Löwen (2016), v ukrajinskom GK Motor Záporožie (2015, 2014), v ruskom družstve Čechovskí Medvedi (2013), vo francúzskom klube Montpellier Agglomération HB (2012, 2011) a v slovinskom tíme RK Celje Pivovarna Laško (2010). V minulosti bol majstrom aj s ŠKP Sečovce (2001, 2000) a s VSŽ Košice (1999). Zlato mu chýba len z Maďarska (Dunaferr, Veszprém, Eger) a Česka (Dukla Praha). Ligové prvenstvá nedosiahol ani s Tatranom Prešov a HK Agro Topoľčany.

Rodák z Michaloviec zatiaľ s hádzanou nekončí. Plánuje pokračovať v aktívnej hráčskej kariére na klubovej úrovni. "Budem ešte chytať, s Egerom som o rok predĺžil zmluvu. Či to bude moja posledná sezóna, to ešte neviem," poznamenal v súčasnosti brankár tímu Eger SBS Eszterházy SZSE, s ktorým skončil v najvyššej maďarskej súťaži 2016/2017 na 9. mieste a vybojoval si trofej v úvodnej edícii Ligového pohára.

Slovenská hádzanárska legenda pred zástupcami médií ešte dodala: "Chcem sa poďakovať všetkým, ktorý mi pomáhali a pri mne stáli. Myslím tým svoju rodinu, priateľku, kamarátov a spoluhráčov. Zároveň aj trénerovi Martinovi Liptákovi, ktorý ma takpovediac reinkarnoval v čase, keď sme pre niekoho neboli s Radom Antlom potrební v reprezentácii. Predĺžil mi tým môj sen, lebo hrať v národnom tíme bolo mojím snom už od detstva."

Zaujímavosťou je, že v stredu sa proti Islandu lúčil s najcennejším dresom ešte jeden Štochl, český hádzanársky gólman Petr Štochl. Okrem rovnakého priezviska i postu majú obaja skvelí brankári zhodný aj vek - 41 rokov.

Partneri
Reklamný partner ženskej reprezentácie
Reklamný partner mužskej reprezentácie
Reklamný partner ženskej reprezentácie
Reklamný partner mužskej reprezentácie
Oficiálny auto partner
Slovenského zväzu hádzanej
Oficiálny partner Extraligy a WHIL
Mediálny partner
Mediálny partner
Mediálny partner
Mediálny partner
Mediálny partner