Slovenský Zväz Hádzanej

logo logo logo

Medzi sedmičkami Tomáša Kuťku: Akty  zviditeľnenia

Pravidelná rubrika hádzanárskeho experta Tomáša Kuťku
11.09.2017, Autor: Tomáš Kuťka

Hádzaná patrí k športom, ktoré po zmene spoločenských pomerov utrpeli oveľa viac ako „premianti“ medzi kolektívnymi športami – futbalisti a hokejisti. Ale aj medzi týmito preferovanými športami je veľký rozdiel. Zakiaľčo futbalisti museli (evidentne z núdze) zaraďovať na ligové súpisky stále mladších hráčov a spústa talentov sa uchytila vonku v solídnych kluboch, hokejisti sa vybrali cestou kúpy treťotriednych „borcov“ zo zámoria. Výsledok je ten, že obe najpreferovanejšie ligy majú možno v medzinárodnom rankingu podobné parametre, ale futbal na medzinárodnej scéne vďaka seniorskej i juniorskej reprezentácii doslova žiari a hokej – bohužiaľ – svoje niekdajšie pozície postupne opúšťa. Ďalej to netreba komentovať, budeme sa radšej venovať nášmu športu – hádzanej.                           

Prednedávnom som tu spomínal, že zaváhanie v deväťdesiatych rokoch nás stálo stagnáciu, ktorá sa prejavila predovšetkým v úniku pohybových talentov. Dnešné aktivity zväzu smerujú najmä k splneniu ambiciózneho cieľa – načítať nemenej ako 15 000 aktívnych členov. Likvidácia telovýchovných objektov, aj genocída telovýchovných a športových hodnôt, výrazne sťažila a skomplikovala rozvoj klubového života a tým aj prirodzené rozširovanie hádzanej medzi čoraz viac kontroverznejšie  vychovávanú mládež. Nebudem polemizovať o zhubnom vplyve „výdobytkov“ zdegenerovanej kultúry, ktorá má čoraz menšie ambície človeka pozitívne kultivovať a všestranne rozvíjať, ani tu nemienim opakovať známe fakty, že úroveň pohybovej pripravenosti mladej generácie je explicitne  (stačí porovnať testy pohybovej pripravenosti) na nižšej úrovni ako pred vyše tridsiatimi rokmi. Uvedomujem si, že v dobách „totality“ bolo ľahšie motivovať mládež k športu. Na jednej strane bol šport „prípravou k práci a k obrane vlasti“ a tiež aj možnosťou vycestovať na západ a na strane druhej treba povedať, že prístup k športu a športoviskám bol pre každého zadarmo. Treba tiež priznať, že možnosti iného „vyžitia“ (o počítačoch nebolo vtedy ani chýru ani slychu) boli oproti dnešnému pretechnizovanému svetu pre mladých minimálne a tak radi a s veľkým oduševnením trávili voľný čas na športoviskách. Je teda len logické, že aj hádzaná mala oveľa rozšírenejšiu sieť súťaží ako je tomu dnes a teda aj základňa povestnej pyramídy bola oveľa širšia.

Po zmene spoločenských pomerov sa kluby museli boriť s finančnými a tiež aj priestorovými problémami. Sponzoring má stále veľké legislatívne medzery, keď ani najnovšia novelizácia zákona o športe nerieši adekvátne relevantné daňové odpisy pre prípadných“ mecenášov“. Tí, ktorí prví pochopili, že cesta z tohto marazmu vedie len cez výchovu VLASTNÝCH ODCHOVANCOV, získali v procese nastavenia nového, progresívneho azimutu určitú časovú výhodu. Orientácia na mládež, to je cesta, po ktorej sa v nových podmienkach rozhodol kráčať aj hádzanársky zväz. Po otvorení regionálnych mládežníckych centier zaujal aj ďalšími marketingovými aktivitami, ako je napríklad skvelá iniciatíva „Hádzaná – viac ako šport!“ Všetky tieto a im podobné „akty zviditeľňovania“ by však neboli možné bez priameho zainteresovania médií. Nedávno – a to som ani zďaleka nebol jediný – som za ignorantský prístup k ME kadetiek médiá tvrdo skritizoval. Zdá sa, že vďaka neúnavnej iniciatíve zväzového marketingu a PR aktivít sa aj v tomto smere ľady pohli. Mediálny partner zväzu, televízia 213, začala s pravidelným vysielaním zápasov najvyšších súťaží mužov i žien a v rámci nich neúnavne propaguje aj možnosť pre rodičov zapísať svoje deti v niektorom z oddielov regionálnych mládežníckych centier na Slovensku. To je vskutku príkladná iniciatíva, ktorá – verme – prinesie svoje ovocie a to aj navzdory známemu faktu, že detí sa rodí stále menej. Po zániku televízneho kanála STV 3, vznikla na mediálnom trhu veľká diera v propagácii domácich slovenských súťaží. Túto dieru po istom čase zaplnilo nové médium, ktorého názov vyplýva zo športových stupňov víťazov „213“. Pri stále nedoriešených podmienkach pre sponzoring v rámci platnej legislatívy je televízia, ktorá dáva priestor slovenskému športu v jeho domácich súťažiach, darom z nebies. Funkcionári, ktorí už roky oslovujú rôznych sponzorov, by vám vedeli rozprávať o téme otázok, ktoré potencionálni sponzori zvyknú klásť. Televízne prenosy a reklama všeobecne medzi nimi nikdy nechýba! Tento počin televízie 213 je nanajvýš chvályhodný. Nehovoriac už o tom, že prenos zápasov z najvyšších hádzanárskych súťaží nepomáha len vrcholovému športu, ale aj jeho propagácii medzi športuchtivou mládežou a tým aj rozširovaniu členskej základne o ďalšie mladé kádre. Napriek technickým problémom počas šlágra druhého kola MOL medzi Šaľou a Baníkom Most (vypadla grafika) treba TV 213 priznať úsilie o top  kvalitné mediálne prezentovanie slovenskej (ale i českej) klubovej hádzanej.                                                                                                                                    

 Vítané „lastovičky“ oživenia klubového života sme zaznamenali aj v priebehu  uplynulého víkendu. V Banskej Bystrici, kde voľakedy ženy získali tituly majstra i vicemajstra Slovenska, zorganizovali otvorené majstrovstvá B.Bystrice v minihádzanej, v Stupave,  kde slávila hádzaná svoju „sedemdesiatku“, bolo cítiť priam rodinné „fluidum“  a renesanciu skutočného klubového života, aký sme pri zájazdoch alebo počas vlastného zahraničného pôsobenia, zažili väčšinou len na západe. Dobrým katalyzátorom ďalšieho prenikania hádzanej do povedomia športovej verejnosti je aj postupné zvyšovanie diváckeho záujmu na zápasoch mužov i žien a to najmä tam, kde zatiaľ nie sú diváci ešte hádzanou presýtení. Slovenská hádzaná pomaly ožíva, lebo má tuhý koreň a dlhoročnú samočistiacu schopnosť. Minule mi jeden starý hádzanársky matador len tak medzi rečou povedal: „Nepoznám nikoho, kto by o našej hádzanej tak pozitívne a s takou empatiou každý týždeň písal, ako to robíš ty, ty starý blázon.“  Chcel by som len dúfať, že to od dlhoročného starého známeho nebola výčitka. Radšej som sa ho na to nespýtal. Musel by som mu totiž prácne vysvetľovať, že životný optimizmus a dôstojné starnutie sa navzájom nevylučujú.

Autor je známy hádzanársky tréner a publicista

Partneri
Reklamný partner ženskej reprezentácie
Reklamný partner mužskej reprezentácie
Reklamný partner ženskej reprezentácie
Reklamný partner mužskej reprezentácie
Oficiálny auto partner
Slovenského zväzu hádzanej
Oficiálny partner Extraligy a WHIL
Mediálny partner
Mediálny partner
Mediálny partner
Mediálny partner
Mediálny partner