Slovenský Zväz Hádzanej

logo logo logo

Medzi sedmičkami Tomáša Kuťku: Bárs by mu išlo

Pravidelná rubrika hádzanárskeho experta Tomáša Kuťku
18.09.2017, Autor: Tomáš Kuťka, Foto: Miroslav Volentics v drese TuS Ferndorf, Giessener Zeitung

Pekný únik, povedal by náš najúspešnejší cyklista na skok krídelníka Mirca Volenticsa z druholigového TUS Ferndorf do prvoligového bundesligového klubu HSG Wetzlar. Presne pred týždňom ho aktuálne štvrtý tím najvyššej nemeckej hádzanárskej súťaže s prívlastkom „najlepšej ligy na svete“ prijal do svojich služieb, aby ho už vo štvrtok tréner Kai Wandschneider postavil proti TuS N-Lübbecke na jeho pôde. Premiéra sa zatiaľ síce zaobišla bez gólových záznamov v štatistikách, ale že si nášho šikovného reprezentanta vybral klub, ktorý v uplynulej sezóne zaznamenal svoje historicky najlepšie umiestnenie (6.miesto), to treba považovať za veľký úspech nielen samotného hráča, ale aj celej slovenskej hádzanej. Wetzlar skončil šiesty, tréner Wandschneider bol vyhlásený za trénera  roka, Philipp Weber sa stal kráľom strelcov bundesligy a brankár Benjamin Burič, ktorý na budúce leto prestupuje do SG Flensburg – Handewitt, bol hlasovaním zvolený za najväčšiu brankársku oporu. Uplynulú sobotu vo večerných hodinách sa v športovej hale v Münchholzhausene konal slávnostný večer pri príležitosti 25.výročia spojenia vtedy klubu regionálnej ligy s úspešnejším Dutenhofenom, ktorý pôsobil v južnej skupine druhej bundesligy a práve tento klub sa označuje ako matka neskoršieho HSG Wetzlar. Nejaký čas (od sezóny 1999/2000) sa písal ako HSG D/M Wetzlar, od roku 2004 už z názvu skratka Dutenhofen/Munchholzhausen zmizla. Najznámejším trénerom bol v Dutenhofene profesorsky pôsobiaci Rainer Dotzauer, ktorý postupne svojich zverencov vytiahol až na špicu druhej ligy. Keď som bol trénerom TV Mainzlar zoznámil ma s Rainerom jeden nemecký šíber, ktorý sa teraz pred daniarmi a svojimi nemeckými veriteľmi skrýva v Prahe (preto ho nemenujem, ale tí, čo dianie dobre poznajú, vedia, o koho ide). Rainer Dotzauer bol veľmi sympatický pán s neodmysliteľnou fajkou. Lekári mu ako kardiakovi fajčenie vytýkali, ale nedal si povedať. Radili mu, aby namiesto toho popíjal kvalitný koňak. Postupne ho problémy so srdcom vyhnali z lavičky a stal sa uznávaným manažérom. Jeho žiaci a kolegovia Enyi Okpara a Dieter Schmidt vytiahli na tretí pokus družstvo  do ligy, keď predtým ako druhý najlepší celok druhej bundesligy neuspeli v baráži, najskôr proti Bad Schwartau a potom ani s Bayerom Dormagen. Je ale zaujímavé, že ako druholigista sa dostali až do finále Nemeckého pohára, kde ich zdolal vtedajší majster TBV Lemgo. S Dieterom Schmidtom i Enyim Okparom som sa tiež dobre poznal. Dieter ma často po zápasoch spovedal, sám bol totiž  športovým novinárom, písal aj do Handballwoche. Enyi Okpara bol historicky prvým černošským trénerom v bundeslige. Pochádzal z Ghany, bol to nesmierne  inteligentný a pokojný chlapík, ako tréner bol veľmi obľúbený. Mal na tú dobu úžasne progresívne a novátorské metódy. Keď svojho času trénoval treťoligový Lollar a ochorel, zaskočil som za neho na niekoľkých tréningoch, keďže sme v lollarskej hale mali tréningy po sebe. V prvej bundeslige pôsobí Wetzlar už dvadsať sezón a svoje najväčšie úspechy začal dosahovať pod vedením trénera Velimira Petkoviča, ktorý predtým za Wetzlar aj hrával. Súčasný tréner Kai Wandschneider je tiež výraznou osobnosťou. Okrem neho pôsobili vo Wetzlari mnohí renomovaní nemeckí tréneri ako Michael Roth, Volker Mudrow, Martin Schwalb, Horst Spengler či Holger Schneider. Hrávali tu také hádzanárske esá ako Chorvát Ivano Balič, Bielorus Genadij Chalepo, švédsky majster sveta i majster Európy Ola Lindgren, rovnako majster sveta i Európy Marcus Baur či majster sveta Lars Kaufmann, Španiel Carlos Prieto, Nór Kent Robin Tonnesen a spústa iných hviezd, medzi ktorými sa nestratili ani Slovák Daniel Valo, alebo Čech Alois Mráz a ďalší hráči slávnych mien. Mirec Volentics je jedným z kvarteta tohtoročných posíl Wetzlaru. Okrem neho sú novými akvizíciami Alexander Hermann (Bergischer HC), Olle Forsel Schefvert (IK Sävehof) a vlastný odchovanec Tim Rüdiger. Bárs by to Mircovi v kvalitnej konkurencii išlo!             

Aj keď sme sa po zmene spoločenských pomerov zbavili ostnatého drôtu, oná povestná železná opona stále funguje. Je to opona, za ktorou majú oveľa vyššie platy, oveľa vyššie dôchodky a rovnako ako predtým, stále hľadia na nás zhora. Je nanajvýš zaujímavé, že z krajiny, ktorá vyrábala a vyvážala lietadlá, zbrane, autá, lokomotívy i turbíny, v poľnohospodárstve a potravinárskom priemysle bola sebestačná, sa stala montovňa firiem, z ktorej zisky kasírujú vonku, jeme požívatiny, ktoré sú odpadom Európy a sme jednoducho občania „druhej“ kategórie. Ak sme kedysi v hádzanej dávali mnohým celkom zo západu na frak, teraz sme sa dostali do pozície žiakov. Preto každý čiastkový úspech, akým je nesporne aj angažovanie nášho reprezentanta do popredného celku najlepšej hádzanárskej súťaže na svete, vnímame nielen ako športový úspech, ale máme pritom aj silný pocit národnej hrdosti a Mircovi to všetci úprimne prajeme, lebo cez neho cítime záchvev akéhosi zadosťučinenia, že aj z takýchto pomerov vieme vychovať hráča pre veľký svet. Máme aj výnimočné družstvo, akým je prešovský Tatran. Lenže tento nie je produktom systému nášho športu, ale produktom ctižiadosti a vlastných peňazí hádzanárskeho fanatika Miroslava Chmeliara. Kiež by takých ako je on, alebo v Čechách Rudo Jung, bolo u nás čo najviac. Ale aj keby sme mali mužstiev ako je Tatran u nás viac, stále by sme museli rátať s odchodom najlepších hráčov do zahraničia. Migrácia športovcov je určite lepšia a oveľa prospešnejšia, ako migrácia poberateľov sociálnych dávok. Vďaka migrácii športovcov vidíme prekrásny multikultúrny program na svetových ihriskách a zakiaľčo národné reprezentačné výbery napriek neustálej globalizácii tréningových postupov vykazujú znaky istej národnej zvláštnosti a tradícií, klubové celky s možnosťou kúpy najlepších jedincov z celého sveta si môžu dopriať luxus skutočnej mnohorakosti herného prejavu.

Dôrazom na výchovu mládeže začala slovenská hádzaná písať svoju novodobú históriu. Pri čakaní na prvé ovocie z tohto stromu sa musíme vyzbrojiť veľkou trpezlivosťou. A ak sa medzitým niektorému nášmu hráčovi či hráčke podarí preniknúť medzi kolegov, ktorí patria medzi svetovú špičku, budeme sa tomu spolu s reprezentačnými trénermi len úprimne tešiť. Môj dobrý priateľ, český básnik Láďa Šafařík, mi raz povedal: “Víš, Tome, někdy to nejhezčí umění často vzniká z toho největšího utrpení.“ A tak si ešte budeme asi musieť veľa vytrpieť pri čakaní na hádzanárske umenie v podaní slovenských chlapcov a dievčat. Ale tebe Mirec, v každom prípade, šťastný vietor do plachiet!


Autor je známy hádzanársky tréner a publicista

Partneri
Reklamný partner ženskej reprezentácie
Reklamný partner mužskej reprezentácie
Reklamný partner ženskej reprezentácie
Reklamný partner mužskej reprezentácie
Oficiálny auto partner
Slovenského zväzu hádzanej
Oficiálny partner Extraligy a WHIL
Mediálny partner
Mediálny partner
Mediálny partner
Mediálny partner
Mediálny partner