Slovenský Zväz Hádzanej

logo logo logo

Medzi sedmičkami Tomáša kuťku: Cesta TŔnistá

Pravidelná rubrika hádzanárskeho experta Tomáša Kuťku
Autor: Tomáš Kuťka, Foto: SITA

Uplynulý víkend a pár dní pred ním sa reprezentačné výbery mužskej zložky našej hádzanej konfrontovali s protivníkmi rôznej výkonnostnej kvality. Kadeti zažili zo všetkých troch kategórií asi najmenej spokojnosti, lepšie povedané žiadnu. Mladíci z Izraela, ktorí napriek evidentnému zlepšovaniu nepatria k družstvám svetovej špičky vycvičili našich „puberťákov“ vo všetkých troch zápasoch a to asi nikto nečakal. Tréner Fernando Gurich Mina chcel po prvej prehre bodro a priateľsky motivovať svojich zverencov, keď vyhlásil, že zajtra to bude úplne iný zápas. Žiaľ, nebol. Po ňom sa kritiky do vlastných radov nezdržal asistent trénera, bývalý slovenský reprezentant Miško Baran, keď na mladých adeptoch reprezentácie nenechal nitku suchú.“Ako môžu reprezentovať svoju vlasť hráči, ktorí neprejavia ani elementárnu bojovnosť a disciplínu?“ Zdá sa, že mladí chlapci žijú v presvedčení, že dres so štátnym znakom im prirastie k telu bez ohľadu na ich vlastný prístup. To, že mládež je z roka na rok neohrabanejšia a pohybovo negramotnejšia, sú známe fakty. Spoločnosť je nastavená a tiež aj devastovaná konzumom a umele vytváraný prebytok vonkajších stimulov neraz mládež zvádza k aktivitám, ktoré ju pozitívne nerozvíjajú, skôr naopak. Lenže toto sú problémy, ktoré dôverne poznajú aj v zahraničí a so stopercentnou istotou aj v Izraeli. Ako to už v našich končinách býva zvykom, mnohí rodičia majú výhrady k nominácii, našťastie Fernanda Guricha ako nestranného kouča zo zahraničia len ťažko môžu obviňovať z nejakej zaujatosti. Objavili sa aj výčitky, že v reprezentácii nie sú najlepší jednotlivci zo Slovenska. K tomu len toľko – na zmapovaní potencionálnych adeptov sa v tejto kategórii podieľalo množstvo trénerov a pozorovateľov a v širšom kádri je viacero mien, ktoré ešte svoju šancu dostanú. Reprezentácia je otvorený systém a tí, čo sa do neho dostanú musia o svoju šancu tvrdo bojovať. 

Nie je to tak dávno, keď na zrazy mládežníckych reprezentácií jednoducho neboli peniaze. Také kadetky sa dnes počas roka stretnú častejšie, než za mojej trénerskej éry ženy. Znie to takmer neuveriteľne, ale bývali sme v polorozpadnutých a zavšivavených internátoch a vtedajší prezident zväzu mi povedal, že môžem nominovať len dve legionárky, lebo ostatným nemôžu preplatiť cestovné. Do škandinávskych krajín sme sa niekoľko dní terigali autobusom, lebo nebolo na letenky...Ale hráčky to znášali očividne lepšie, ako dnešná zhýčkaná mladá generácia. Ale späť ku kadetom – chlapci si musia vstúpiť do svedomia a začať na sebe oveľa tvrdšie pracovať. Ak sa raz budú chcieť vyrovnať trénerovi Baranovi, budú musieť poriadne pridať.   

Juniori potešili svojich priaznivcov viac. Po najtesnejšej prehre s favorizovanými Nórmi dokázali tohto súpera z absolútnej svetovej špičky po výbornom výkone zdolať. Proti tradične vysoko kvalitným Rumunom už tento výkon nezopakovali, ale odohrali s nimi kvalitný zápas. Zdá sa, že spolupráca rozvážneho Gernáta a ambiciózneho nadšenca Kostku na trénerskej lavičke funguje a juniorský výber vzbudzuje v priaznivcoch hádzanej oveľa viac optimizmu. Niektorí hráči sú( aj s účinkovaním medzi kadetmi) dlhšie spolu, čo pozitívne ovplyvňuje ich spoluprácu a celkový „tajming“ pod tlakom. V družstve vládne pozitívna, tvorivá atmosféra a chlapci sa tešia na každý ďalší zraz. Najväčší rozdiel medzi juniormi a kadetmi je v prístupe, zodpovednosti a najmä v bojovnosti. Títo chlapci sa vedia chlapsky pobiť o výsledok. Tréner Marek Gernát si pochvaľuje aj veľkú schopnosť chlapcov poučiť sa z chýb a už v nasledujúcom zápase primerane reagovať. Budeme s radostným očakávaním týchto chlapcov naďalej sledovať a držať im palce.

Mužov Slovenska čakala premiéra pod vedením nového trénera, športového riaditeľa SZH Heineho Ernsta Jensena. Dánsky kouč sa stotožnil s hodnotením situácie pri mužskej reprezentácii, ktoré urobil jeho predchodca Martin Lipták. Vedel, že zápas v Rusku bude ťažší ako vlani, pretože Rusom vtedy chýbali viaceré opory. Navyše naše družstvo sa teraz muselo vysporiadať  s výpadkom troch kvalitných hráčov – Tomáša Urbana, Martina Stráňovského a najmä strelca Olivera Rábeka, ktorý je „rozdielovým“ hráčom pri vytváraní tlaku na súperovu obranu. Zápas v Petrohrade tieto očakávania potvrdil. Rusi sa ľahko presadzovali a dovolili si viacero exhibičných parádičiek pre divákov. Prehra o desať gólov je trochu privysoká, ale vystihuje pomer síl na ihrisku a úprimne povedané – mohlo to skončiť aj horšie. Zápas s outsiderom skupiny, slabým Luxemburskom, ťažko nejako hodnotiť, lebo súper nebol v stave našich hráčov dôkladnejšie preveriť. Za zmienku stojí výborná atmosféra (s mexickými vlnami) v Považskej Bystrici a očividne dobrá klíma v družstve, do ktorého sa (z núdze?) dostalo niekoľko nových tvárí. Skutočnosť, že napriek slabému súperovi bolo v hale v Pov.Bystrici jeden a pol tisícky zvedavých divákov, svedčí o tom, že ľudí hádzaná stále zaujíma a národ je „hladný“ po úspechoch kolektívnych športov. 

Čo povedať na záver? Isté je, že škriabať sa medzi širšiu hádzanársku špičku bude tŕnistou cestou, sprevádzanou potom a slzami. Kompetentní musia veľmi citlivo rozlišovať, ktoré nedostatky sú objektívnymi momentmi, na ktorých sa podieľajú aj spoločenské faktory a ktoré skutočnosti môžu významne ovplyvniť vo vlastnej réžii. V prvom rade by sme sa všetci, ktorým na slovenskej hádzanej úprimne záleží, mali prestať deliť na záujmové skupiny. Zväz by mal prejaviť aj vo svojom záujme väčší interes o svojich kritikov a nadviazať s nimi tvorivý dialóg. Mnohé silné hádzanárske osobnosti, ktoré súčasnému vedeniu SZH očividne nefandia, by mohli slovenskej hádzanej významne pomôcť, keby ich niekto kompetentný oslovil a ponúkol im nejaký zmysluplný priestor na svoju realizáciu pri snahách o napredovanie. Slovenskú hádzanú nerobí veľa ľudí, ale všetkým by prospelo, keby sa vzájomne viac uznávali a prejavovali si oveľa viac odborného aj ľudského rešpektu. Aj v tomto smere sa treba ešte veľa usilovať empatickou „mačetou“ odstraňovať tŕne na strastiplnej púti za úspechmi našej slovenskej hádzanej.

Autor je známy hádzanársky tréner a publicista

Partneri
Reklamný partner ženskej reprezentácie
Reklamný partner mužskej reprezentácie
Reklamný partner ženskej reprezentácie
Reklamný partner mužskej reprezentácie
Oficiálny auto partner
Slovenského zväzu hádzanej
Oficiálny partner Extraligy a WHIL
Mediálny partner
Mediálny partner
Mediálny partner
Mediálny partner
Mediálny partner