Slovenský Zväz Hádzanej

logo logo logo

Medzi sedmičkami Tomáša Kuťku: Hádzanárske Fóbie

Pravidelná rubrika hádzanárskeho experta Tomáša Kuťku
13.11.2017, Autor: SITA, Foto: Facebook ŠKP hádzaná

O nás Slovákoch zvyknú zlé jazyky hovoriť, že sa síce bojíme všetkého, ale fóbiu máme oficiálne len jednu. Má to vraj byť cenosillicafóbia – strach z prázdnych pohárov. Moderná doba ponúka obrovské  množstvo novodobých výhovoriek, ktoré v takej Amerike už dávno obstoja aj pre súdom. Ak máte pred niečím plné gate a lekári vám na to dajú oštempľovaný certifikát, môžete z toho aj voľačo vysúdiť. Strach z niečoho konkrétneho je prirodzený a v mnohých prípadoch aj opodstatnený. Nemať strach z ničoho je nielen neprirodzené, ale aj nebezpečné a neuveriteľné. Pochybovať o veciach patrí k všeobecnej inteligencii, naopak o ničom bohorovne nepochybovať a ničoho sa neobávať často patrí k povinnej výbave mnohých hlupákov. Fóbií už moderná veda rozoznáva na stovky, kto sa v tom pomaly má vyznať. Najhoršie sú na tom jedinci, ktorí trpia panofóbiou – strachom zo všetkého. Tí musia mať naozaj strašný život...                                  

Hádzanú by ale ťažko mohol hrať niekto, kto trpí neduhmi ako sú napríklad taká algofóbia (strach z bolesti), alebo chiraktofóbia či inak afenfosmofóbia (strach z dotykov). Náš dynamický a kontaktný šport je absolútne nevhodný pre ľudí trpiacich amychofóbiou (strach zo škriabancov), ataxiofóbiou (strach zo svalovej nekoordinovanosti), atychifóbiou (strach zo zlyhania), basofóbiou (strach zo spadnutia), catapedafóbiou (strach zo skákania), epistaxiofóbiou (strach z krvácania z nosa), fronemofóbiou (strach z premýšľania – tu mi asi niektorí budú oponovať – pozn. T.K.), chirofóbiou (strach z rúk), kakorrhafóbiou(strach z porážky), kinetofóbiou (strach z pohybu), kopofóbiou (strach z únavy), hemofóbiou (strach z krvi), osmofóbiou (strach z telesných pachov), fobofóbiou (strach z fóbií), nomatofóbiou (strach z mien), demofóbiou (strach z ľudí), logofóbiou (strach zo slov), tachofóbiou (strach z rýchlosti), či traumatofóbiou (strach zo zranenia). Keď niekedy pri trénovaní súčasnej mládeže trpím ako zver pri pohľade na elementárnu pohybovú negramotnosť inak veľmi rozumných a pekných dievčat, nástojčivo ma napadá bizarná myšlienka, koľko z vyššie uvedených fóbií útočí na mladý organizmus týchto hádzanárok. A keď sa ich len mizivá menšina po tréningu osprchuje, opantávajú ma mučivé obavy, či dievky netrpia aj ablutufóbiou (strach z umývania a kúpania). Pískať hádzanú by asi len ťažko mohol niekto s decidofóbiou (strach z rozhodovania), dikefóbiou (strach zo spravodlivosti) či autofóbiou (strach zo seba samého), hoci pri niektorých ťažkých zápasoch to tak nevyzerá (ospravedlňujem sa férovým arbitrom za túto akože „vtipnú“ poznámku)...                                                                                            

Keď niekto trpí nejakou fóbiou a trpí ňou naozaj, nielen naštylizovane, keď sa mu to v niektorých konkrétnych situáciách hodí, treba to akceptovať. Je ale oveľa ťažšie rešpektovať akýkoľvek „odborný“ názor, keď je podfarbený xenofóbiou. Hádzaná nie je jediným slovenským športom, v ktorom pomáhajú pozdvihnúť našu úroveň zahraniční tréneri. Napríklad v projekte Škola slovenského hokeja pôsobí mladý sympatický fínsky tréner Jukka Tiikkaja. Tento Fín nebol ako hráč žiaden zázrak, ani vo fínskej lige neurobil ako tréner dieru do sveta. Je to ale chlapík, ktorý prešiel celý svet a bol súčasťou veľkého množstva športových systémov. Vie čo funguje a vie, ako niektoré procesy efektívne naštartovať a metodicky usmerňovať. Takíto ľudia sú veľmi cenní a prospešní, pretože vidia naše problémy nestrannými, ale pritom odbornými a nezaujatými očami. Vedia sa kompetentne vyjadriť k veciam, v ktorých my často zotrvávame v našich zakonzervovaných floskuliach a plytkých klišé. Jukka prekvapil našich hokejových odborníkov, keď vyhlásil: “Podľa mňa majú mladí slovenskí hokejisti až priveľmi organizovaný program už v nízkom veku. Ak desaťročné dieťa robí len hokej, reálne nemôže stíhať iný šport.“ Jukka je zástancom všestrannej prípravy detí a špecializovanú prípravu s plným zaťažením len pre hokej odporúča až medzi trinástym a šestnástym rokom. Doporučuje odvážnejšie a progresívnejšie metódy: “Ak sa celá spoločnosť snaží len vyhýbať chybám a je málo odvážna, to isté budú robiť aj hokejisti.“ Slová Jukku Tiikkaju sa pokojne dajú transformovať aj do hádzanej.                                                                               

Naším problémom rozhodne nie sú tréneri zo zahraničia. Najväčším problémom je stále malá základňa aktívnych hráčov. A začína to u detí. Každý týždeň vidím hráčov a hráčky, ktoré musia pri akútnom nedostatku mládežníckych borcov hrávať za viacero družstiev a mnoho z nich na to môže doplatiť svojím zdravím. Stále sme sa nedostali v dostatočnom počte do škôl, minihádzanú by malo hrať aspoň trikrát toľko detí, ako s hádzanou začína dnes. A ak sa do dorasteneckých kategórií budú musieť mladí znovu prebojovať ako kedysi a nedostanú sa tam „samospádom“ pretože iných a lepších jednoducho niet, len ťažko budeme môcť hovoriť o zvyšovaní úrovne našej hádzanej. A v zahraničných tréneroch netreba vidieť nevítanú konkurenciu, ale naopak. Títo tréneri sa neštylizujú do pozície našich šéfov, ale partnerov, ktorí nám prišli podať pomocnú ruku a pomáhajú nám v našom úsilí pozdvihnúť našu hádzanú v kontexte svetového progresu, s ktorým majú dostatok skúseností. Ak chceme uvidieť svetlo na konci tunela, musíme si z očú zložiť xenofóbne okuliare, postupne sa stotožniť so zväzovou stratégiou a všetku svoju pozornosť zamerať na mládež. Zabudnúť na všetky fóbie a vyhnúť sa najmä „cherofóbii“ (strach zo srandy). Ak sa nám spoločným úsilím podarí pozdvihnúť slovenskú hádzanú, bude sranda a určite budú aj plné poháre.


Autor je známy hádzanársky tréner a publicista

Partneri
Reklamný partner ženskej reprezentácie
Reklamný partner mužskej reprezentácie
Reklamný partner ženskej reprezentácie
Reklamný partner mužskej reprezentácie
Oficiálny auto partner
Slovenského zväzu hádzanej
Oficiálny partner Extraligy a WHIL
Mediálny partner
Mediálny partner
Mediálny partner
Mediálny partner
Mediálny partner