Načítavanie údajov ...

Aj ja som hádzaná! Emma Zapletalová, talent, ktorý od hádzanej odtrhla len náhoda. Svetová bežkyňa hrala v tíme s budúcimi reprezentantkami, získala aj odolnosť a disciplínu 

V novej rubrike “Aj ja som hádzaná!” Vám postupne predstavíme mnohé osobnosti, ktoré si vybudovali silné meno, pozíciu vo svojej pracovnej či odbornej oblasti a pritom nemalú časť svojho života spojili práve s hádzanou. Niekto odohral viac rokov, iný zasa menej – v každom z nich však hádzaná zanechala stopu, poznamenala ich životné príbehy a priniesla im mnoho pozitívneho. A možno budete prekvapení, kto všetko má k nášmu športu náramne blízko!

Čo všetko ich hádzaná naučila? Čo všetko im dala? Ako im pomohla v ďalšom živote? 

Emma Zapletalová je slovenskou kométou na svetovom bežeckom nebi. Po ťažkom roku 2019, keď bojovala so zákernou mononukleózou, jej výkony vlani opäť rástli. V lete najskôr prekvapila Slovensko a potom už zbystril aj atletický svet.

V auguste najskôr vo svojej dominantnej disciplíne 400 m cez prekážky prekonala slovenský rekord, aby ho už o niekoľko dní časom 55,19 s zlepšila o celú sekundu! Výkon na úrovni svetovej triedy, lepší než je vypísaný limit na blížiace sa olympijské hry v Tokiu (limit pritvrdili na 55,40 s, na predošlých OH v Riu stačilo 56,20 s).

A to ešte v septembri na špičkovom atletickom mítingu Zlatá tretra v Ostrave ohúrila na 300 m prekážok piatym najlepším časom histórie (38,97 s).

Dnes teda Emma rozvíja skvele naštartovanú bežeckú kariéru, nechýbalo však veľa a jej meno mohlo figurovať iba v slovenskom hádzanárskom svete. Ktovie, možno aj medzi najlepšími…

S 20-ročnou rodáčkou z Nitry Emmou Zapletalovou sme sa zhovárali na Nový rok, pričom hneď v ten deň odchádzala na trojtýždňové sústredenie pred náročnou sezónou na Kanárske ostrovy.

Rozhodla náhoda. Babka nechcela Emmu pustiť k atletike, vnučka vraj robí hádzanú a hotovo

K objaveniu klenotu pre určitý konkrétny šport neraz napomôže náhoda. Aj toto je ten prípad. Skvelá správa pre slovenskú atletiku, smutnejšia samozrejme pre slovenskú hádzanú… Ako žiačka športovej triedy sa Emma venovala aj bežeckým disciplínam. Tak sa v roku 2012 ocitla na krajskom kole behu na 600 metrov. Skončila druhá. “Zaujímavé bolo, že do cieľa sme s víťazkou dobehli prakticky naraz, o víťazke sa aj o čosi dlhšie rozhodovalo. Ona bola samozrejme trénované dievča, takže si ma ihneď všimol jej tréner, ktorý ma napokon vedie dodnes,“ hovorí Emma o prvom stretnutí s Petrom Žňavom, zhodou okolností tiež pôsobiacim v Nitre.

Ktovie, kam by viedli Emmine hádzanárske kroky, ak by sa s trénerom neocitli práve na tom konkrétnom podujatí, kde okamžite rozpoznal jej potenciál. Ale ani tam to bývalý štvorstovkár P. Žňava nemal jednoduché – narazil totiž na tvrdú hádzanársku obranu… “Na akcii bola so mnou stará mama, hneď ju prišli presviedčať, nech ma pustí k atletike. Lenže ona o tom nechcela ani počuť, vraj z toho nič nebude, lebo vnučka sa dlho venuje hádzanej. Napokon sa nechala presvedčiť aspoň na to, aby si vzala telefónne číslo,” spomína skvelá atlétka na zlomový moment v športovom živote. Večer po výbornom behu sa doma o všetkom pozhovárala s mamou a napokon sa rozhodli, že by to mohla skúsiť. “Absolvovala som prvé tréningy a aj napriek krátkemu obdobiu ma tréner Žňava pripravil na celoslovenské finále spomínaného behu na 600 metrov, kam som postúpila. Aj tam som skončila medzi tými lepšími, takže to len potvrdilo, že ideme správnou cestou. Inak, v podstate išlo o moje úplne prvé preteky v “pozícii” atlétky, a dobre si pamätám, že som bola z toho celá “zľaknutá”. Po kolektívnom športe to bol pre mňa iný svet, dievčatá už mali svoje návyky, sústredenie, rozumeli prostrediu. Ja som sa vtedy v podstate všetko ešte len učila,” priznáva E. Zapletalová. Keď v roku 2013 vybojovala na Majstrovstvách Slovenska zlato vo viacboji, bolo definitívne jasné, že nastúpila na úplne iný športový vlak.

Hádzanú hrala aj s budúcimi reprezentantkami, občas bola ostrá i drzá, po červenej karte na turnaji v Prahe volala s plačom mame

Hádzanú teda zanechala v podstate už v dorasteneckom veku. Jej vlastnosti i športové danosti  ju však mohli nepochybne predurčovať pre vyššie méty aj v tomto športe. Vo svojich kategóriách sa nestratila ani medzi najlepšími, jej spoluhráčkami a zároveň spolužiačkami na osemročnom gymnáziu v Nitre boli napríklad aj spojky Natália Némethová a Zuzana Trepáčová, dnes obe slovenské reprezentantky. Prvá z nich debutovala v národnom tíme už pred dvoma rokmi, druhá zaujala ešte niekoľko mesiacov predtým, keď sa ako 16-ročná stala najlepšou strelkyňou slovenského družstva na MS kadetiek do 18 rokov.

S hádzanou začínala Emma Zapletalová už v siedmych rokoch v Nitre. Bola veľmi živé dieťa, sama hovorí aj o hyperaktivite. Aj preto na základnej škole chodila do atletickej triedy. “Tak trochu to vidím aj v rodine: Mám dve neterky a jedna je viditeľne divokejšia, tiež som patrila medzi najživších. Stále som pobehovala, takže mama ma tlačila aj do nejakej systematickejšej aktivity. V prospech hádzanej rozhodlo, že jej veľmi dobrá kamarátka Zuzana Libová bola v Nitre trénerkou.”

Ako to pri mládeži býva, vystriedala rôzne posty. „Začínala som na krídle. Neskôr sa to zmenilo – keď som hrávala so staršími spoluhráčkami, využívali ma na pivote, keď som bola v tíme staršia ja, hrala som skôr spojku,” vymenúva Emma Zapletalová. Doplnila, že sa jej celkom darilo a hádzaná ju veľmi bavila. Hrávala v podstate celé zápasy a patrila skôr medzi opory svojich družstiev.

„Spomienok mám mnoho, viem si vybaviť veľa zápasov, keď sa nám ako tímu naozaj darilo,” poznamenala Emma. Mala veľmi rada turnaje v iných mestách, zahrala si aj v Prahe či v Zlíne. “Všetky baby sme trávili dlhší čas spolu, pomáhalo to kolektívu, naberali sme skúsenosti. Asi nikdy nezabudnem na môj prvý medzinárodný turnaj v Prahe. Hneď v úvode sme narazili na ruský tím, išlo o veľmi vyrovnaný a napätý zápas. Príliš som sa tam so súperkami nemaznala… No a v závere zápasu som dostala červenú kartu. To teda bol veľký plač, hneď som telefonovala domov, prišlo mi to veľmi ľúto. Dnes sa už na tom smejem, mama tiež, ale vtedy mi nebolo všetko jedno. Vždy som však hrala ostro, možno až drzo. Išla som naplno a neraz to skončilo žltými kartami. Bola som jednoducho taká.”

         

Hádzanej vďačím za všeobecný rozvoj, trénerom za odolnosť a disciplínu

Hádzanú označila Emma Zapletalová za výborný základ pre budúce športové roky. Postarala sa o jej všeobecný rozvoj. “Dieťa pri tomto športe v podstate nie je zamerané len na nejakú jednu pohybovú disciplínu, pohyb je veľmi pestrý, čo mi smerom k atletike len a len pomohlo. Niečo mi určite dala aj hádzanárska tvrdosť, keďže som nebola práve nejaké jemné dievčatko… Pády mi nikdy nevadili.”

Podľa nej jej práve kolektívny šport pomohol aj po spoločenskej stránke, napríklad pri budovaní vzťahov, kamarátskych kontaktov. Naučil ju tiež pracovať v skupine. “V tom mi bola hádzaná sympatická: Nedalo sa hrať len na seba, kolektív makal spolu, tak získaval tímového ducha a snažil sa ho zachovať čo najdlhšie. To ma bavilo, že sme o niečo bojovali spoločne, jedna za druhú. Aj preto mi z hádzanej zostali nejaké kamarátstva.”

Z debaty bolo cítiť, že Emma svojim hádzanárskym trénerom vďačí za veľa. “Spomínam na nich naozaj v dobrom. Trénerka Libová bola síce prísna, ale aj vďaka tomu zo mňa vedela dostať to najlepšie. A myslím, že práve tou prísnosťou ma naučila odolnosti a disciplíne. Svojím dielom určite prispeli k môjmu napredovaniu aj trénerka Medová a manželia Vargovci. Všetci mali v mnohom vplyv na moje správanie a pri rozvoji mojej osobnosti.”

Zákerná mononukleóza jej kariéru nezničila, prioritami pre tento rok sú olympiáda v Tokiu a medaila z ME do 23 rokov

Mononukleóza predvlani “ukradla” Emme mnoho cenného času, do poriadku sa dávala celé mesiace. V dospelom veku môže mať táto zákerná choroba aj ťažký priebeh, prípadne môže zanechať následky v podobe oslabenej imunity či nevysvetliteľnej únavy. “V tomto som mala aj šťastie, že mi to nezničilo kariéru, nezastavilo ma to. Dokonca, keď sa na to pozerám spätne a s nadhľadom, tak všetko zlé je na niečo dobré, a vôbec to nemyslím ako klišé. Naozaj ma to veľa naučilo, poučilo. Prišla som na nové veci a som vo viacerých smeroch silnejšia než predtým,” spomína E. Zapletalová na neľahké životné obdobie. Začala napríklad spolupracovať s mentálnym koučom a dôslednejšie sa zdokonaľovala pri práci s fyzioterapeutom. “Vždy som si dávala pozor na zdravú stravu a starostlivosť o telo, dnes som teda ešte o niečo opatrnejšia, viac sa kontrolujem, viac a detailnejšie sa venujem regenerácii.”

Po zdravotných problémoch jej však rok 2020 vyšiel skvele, osobné maximá prekonávala takmer na každých pretekoch. Najmä leto bolo fantastické: Šesť štartov – päť osobných rekordov. “Už na začiatku sezóny som sa výkonmi uistila, že som späť, že som ani napriek vážnej chorobe nestratila svoju pozíciu, skrátka že na to mám. Utvrdzovala som sa v tom preteky od pretekov. Veľmi ma potešil a určitým zadosťučinením bol aj výkon na slovenskom šampionáte – 55,19 sekundy je veľmi hodnotný čas, na úrovni svetovej špičky. A stačil by aj na kvalifikovanie na olympiádu. Všetko skrátka do seba skvele zapadlo, s trénerom sa nám podarilo výborne načasovať formu,” skonštatovala E. Zapletalová, ktorá drží slovenské rekordy na 400 m prekážok v kategórii junioriek, do 23 rokov i senioriek. Osobák si vlani zlepšila aj na hladkej štyristovke (52,84 s). Svoje kvality dokázala už v roku 2018 na MS juniorov vo Fínsku, kde dobehla piata.

Zapletalová dostala vlani premiérovo pozvánku aj na najprestížnejšiu atletickú sériu Diamantová liga. Na 400-vke prekážok skončila v Ríme vo výbornej konkurencii siedma, pričom až štyri finalistky si zlepšili sezónne maximum. Sama však bola zo svojho výkonu trochu sklamaná, jej sezónny aj kariérny rekord je o 83 stotín lepší. Ciele pre tento rok sú jasné.

“Tie hlavné mám dva: Chcem uspieť v kvalifikácii na olympijské hry do Tokia a tiež chcem priniesť medailu z majstrovstiev Európy do 23 rokov, ktoré by mali byť v júli v nórskom Bergene. Verím, že ak by aj stále strašil koronavírus, tak sa to azda podarí zorganizovať aspoň v nejakej uzavretej bubline.”

Emma Zapletalová žije so svojou rodinou v Nitre, kde aj študuje v druhom ročníku na Univerzite Konštantína Filozofa odbor učiteľstvo telesnej výchovy v kombinácii s ruštinou. “Trochu to máme v rodine, učiteľkami sú moja mama i stará mama. Ale skôr mi ide o určitú odbornosť v športovej oblasti, než o učiteľstvo ako také. Výhodou tiež je, že môžem študovať doma v Nitre. Musím povedať, že v škole mi po športovej stránke pomáhajú, výučbu sa snažíme zladiť s mojimi športovými povinnosťami, za čo som veľmi vďačná.”

Autor: slovakhandball.sk, Foto: Archív Emmy Zapletalovej

Najnovšie news

Naši partneri

Generálny partner SZH a titulárny partner ligy a reprezentácie
Partner SZH
Technologický partner SZH
Oficiálny partner mobility SZH
Oficiálny partner NHE a MOL Ligy
Oficiálny partner oblečenia SZH Oficiálny partner oblečenia SZH
Mediálny partner SZH
Clothing partner of the Men´s National Team for the EHF EURO 2022