Je srdcom a dušou slovenskej reprezentácie. Po rokoch 2015, 2018 a 2023 je opäť najlepší. Kapitán nášho národného tímu a tvorca hry Považskej Bystrice Ľubomír Ďuriš začína po vážnom zranení tváre individuálne trénovať. V rozhovore pre SZH zhodnotil uplynulú sezónu a naznačil tiež plány do budúcnosti.

Ako by si zhodnotiť uplynulú sezónu jedným slovom?
Úspešná.

Highlightom bolo finále Slovenského pohára a vaša oslava zisku trofeje?
V prvom rade to bola vynikajúca akcia. Veľmi sme si finále Slovenského pohára užili spolu s našimi fanúšikmi, ktorí nám vytvorili domáce prostredie. Podmanili sme si celú Trnavu, takže sme veľmi radi, že sme Slovenský pohár získali. O to lepšie bolo, že si toľko ľudí našlo cestu do haly a zažili sme atmosféru, ktorú nám aj iné športy môžu závidieť.  

Žiaľ, sezónu si pre vážne zranenie nedohral. Aký to bol pocit – sledovať najdôležitejšie zápasy finálovej série len z tribúny, resp. lavičky a nemôcť vybehnúť na palubovku?
Vôbec to nebolo príjemné, no nemyslel som si, že to bude až také vážne. Nakoniec sa ukázalo, že áno. Sledovať zápasy bolo samozrejme ťažké, ale chalani hrali parádne a veľmi som im fandil. Ukázala sa tá naša bojovnosť, že sa nevzdávame a podali sme výkon na hranici našich možností. Výsledkom je nakoniec druhé miesto v lige.

Zo svojej pozície strednej spojky si mohol počas oddychových časov spoluhráčom aspoň niečo poradiť. Vieš si predstaviť, že by si bol v budúcnosti trénerom?
Bolo logické, že keď som bol na lavičke, snažil som sa chalanov povzbudiť aj poradiť im. Len som sa snažil pomôcť tímu a hľadal som spôsob, ako byť užitočný aj počas zranenia. Viem si predstaviť, že niekedy v budúcnosti by som bol trénerom, ale zatiaľ tieto ambície nemám. Viem, že nachádzať sa v tejto pozícii, nie je nič jednoduché.

Ako sa vyvíja tvoja rekonvalescencia? Odštartuješ júlovú prípravu spolu s tímom?
Rekonvalescencia prebieha dobre, už som začal s ľahkými tréningami. Zranenie sa hojí, takže ma ešte čakajú nejaké kontroly, ale podľa lekárov by malo byť všetko v poriadku. Povolili mi trénovať, naberám postupne kondíciu a dúfam, že všetko pôjde dobre, aby som stihol prípravu s tímom.

Pre spomínané zranenie si chýbal nielen v klube, ale tiež v reprezentácii. Záverečné zápasy kvalifikácie EHF EURO 2026 proti Maďarom a Čiernej Hore odohral náš národný tím bez teba. Ako z pozície kapitána hodnotíš ďalšiu neúspešnú kvalifikáciu?
V prvom rade ma veľmi mrzelo, že som sa neodohral posledné dva zápasy. Kvalifikáciu som na jeseň začal a chcel som ju aj dokončiť. Žiaľ, takto to vyšlo a hodnotím ju neúspešne, predstavovali sme si to inak. Už veľakrát sa spomínalo, že nám chýbalo veľa hráčov, takže bohužiaľ, asi je to obraz teraz našej základne, že jednoducho proti silným súperom až tak veľa šancí nemáme a so slabšími hráme vyrovnané zápasy, ktoré sa môžu skončiť akýmkoľvek výsledkom. Bohužiaľ, prehrali sme v kvalifikácii aj oba zápasy s Fínmi, ktoré sme podľa mňa mali zvládnuť.

Koncom mája si obhájil titul Hádzanár roka. Bol si nominovaný vo viacerých kategóriách. Kedy si si uvedomil, že si opäť ovládol hlavnú kategóriu?
Vedel som o troch nomináciách a postupne, ako sa vyhlasovali kategórie – keď som nevyhral strednú spojku ani hráča NHE, tak som videl, že to bude asi až tá najdôležitejšia na záver. Veľmi ma to potešilo, fakt som nečakal, že to vyhrám už štvrtýkrát. Neviem ani, čo k tomu povedať. Je tu veľa kvalitných hráčov, ktorí sa tlačia dopredu, takže obhájiť to, bude zase náročnejšie, ale budem na sebe pracovať. Zároveň je to pre mňa motivácia, keď ľudia vidia, že mám stále kvalitu na palubovke a z toho sa teším. 

V septembri osláviš 38. narodeniny a keďže stále patríš medzi najlepších hráčov, zrejme o konci kariéry ešte neuvažuješ?
Práve som podpísal v Považskej novú zmluvu, takže plánujem pokračovať. Až na toto zranenie sa cítim fajn psychicky aj fyzicky. Na palubovke ma to stále baví, takže ešte nechcem skončiť, ale uvidíme, čo ukáže čas. Teraz chcem byť pripravený na novú sezónu a pomôcť Považskej k ďalším úspechom. Budem na sebe pracovať a starať sa o telo tak, aby som mohol hrať čo najdlhšie. 

Ty na Považí pokračuješ, ale odchádza tvoj veľmi dobrý kamarát a strojca dôležitých víťazstiev – brankár Marián Žernovič. Aká bude podľa teba nová sezóna bez neho? Určite ste si na seba zvykli... budú ti chýbať jeho dychberúce zákroky?
Všetci sme vedeli, že Žerko prichádza len na jednu sezónu. Samozrejme, bude mi veľmi chýbať. Mali sme nejaký spoločný cieľ, ja som veľmi rád, že sa do Považskej vrátil a že sme si ešte spolu mohli zahrať, no vedel som, že jeho kariéra bude pokračovať inde. Veľmi som mu prial, aby sa ešte dostal do zahraničia, čo sa mu aj podarilo a nech tam ukazuje svoje kvality. Je to veľmi kvalitný brankár a tak isto výborný človek, ktorý pomôže každému mužstvu, v ktorom pôsobí. Držím mu palce, nech sa mu v Maďarsku darí a určite budeme v kontakte a naďalej preberať všetko. Je škoda, že od nás odchádza, ale myslím si, že ide za svojím snom a do lepšej ligy, profesionálnejšieho tímu. Skončil aj Maťo Briatka – oni so Žerkom boli pre mňa takí najbližší dlhoroční kamaráti. Maťo mi bude tak isto veľmi chýbať, teraz to bude bez nich ťažšie, ale taký je šport. Každý sa zariadil podľa seba, no zostávame v kontakte. Celej Považskej budú chýbať, lebo obaja tu odovzdali maximum a zanechali u nás veľkú stopu.  

Ako budeš v lete oddychovať?
S rodinou sa chystáme na dovolenku, nech si trochu oddýchneme, aj keď u mňa bude tá dovolenka spojená s tréningami, pretože sa chcem čo najskôr dostať do formy. Už som pomaly začal a každý deň ma čakajú behy, posilňovanie aj ďalšie cvičenia, aby som bol pripravený na tú ďalšiu sezónu. Bude to taká oddychovo-tréningová dovolenka.

Autor: slovakhandball
Foto: SZH, MŠK Považská Bystrica, TASR