Úsmev na tvári po sezóne ozdobenej vicemajstrovským titulom

Skúsená spojka Martina Školková si chce naďalej užívať hádzanú

Martina Školková už dlhé roky patrí medzi výrazné osobnosti slovenskej ženskej hádzanej. Vlani v júni si štvrtýkrát za sebou prevzala cenu pre najlepšiu hádzanárku Slovenska. V lete 2018 zamierila do nového klubu, hoci zotrvala vo Francúzsku, kde pôsobí od roku 2009. Po prestupe z Cercle Dijon Bourgogne do OGC Nice Côte d´Azur Handball netajila veľkú spokojnosť s uplynulou sezónou v drese klubu sídilacom na Azúrovom pobreží. Odchovankyňa hádzanej v Partizánskom pristala pred štvrtkovou oficiálnou rozlúčkou s reprezentáciou SR na rozhovor pre slovakhandball.sk.

Máte za sebou prvú sezónu v drese Nice, ako ste s ňou spokojná?
- Môžem povedať, že som nadmieru spokojná. Na novom pôsobisku som si zvykla celkom rýchlo. Užívala som si každý tréning a zápas. Mala som okolo seba výborné spoluhráčky a dosiahli sme výborné výsledky. Dovolím si povedať, že som sa bavila hádzanou po náročných sezónach s Dijonom, v ktorých sme bojovali o udržanie v lige.

Naplnili sa vaše očakávania, s ktorými ste vlani zmenili dres?
- Áno, je to tak. Ako som už spomenula, v novom družstve som si užívala hádzanú počas celej sezóny. Dosahovali sme dobré výsledky, takže spokojnosť.

Akú pozíciu ste mali v družstve?
- Myslím si, že tá sa v porovnaní s Dijonom nezmenila. Mala som dôveru trénera, odohrala som všetky zápasy a strávila som na ihrisku dosť času. Hrávala som na všetkých postoch spojkového radu, takže o nude rozhodne nebola reč.

Páčilo sa vám nové pôsobisko aj z mimohádzanárskej stránky?
- Francúzska riviéra je nádherná. Vo voľnom čase som sa snažila chodiť von a spoznávať okolie. Každý deň je možnosť niekam ísť, niečo vidieť či spoznávať. Či už prímorské dedinky a mestá, ako aj hory, ktoré sú vzdialené hodinu a pol cesty od Nice.

S Dijonom ste väčšinou bojovali o prvoligovú príslušnosť, bol to pre vás veľký rozdiel hrať o najvyššie priečky?
- Každé moje pôsobisko je iné. V Dijone to bolo skôr o rodinnej atmosfére a zase v Nice je to viac o výsledkoch a profesionalizme. Družstvo v Nice bolo dôkladne vyskladané trénerom, sú v ňom zvučné mená na rozdiel od Dijonu, kde hrali mladé a ešte len začínajúce talenty, ktoré dopĺňali skúsené hráčky.

S Nice ste sa v oboch súťažiach dostali do záverečných bojov, ale zostali ste bez víťaznej trofeje. Vnímalo sa to v klube ako sklamanie?
- Táto sezóna bola najlepšia v histórii klubu. Podľa mňa máme za sebou skvelú sezónu. Naším cieľom bolo dostať sa do play-off a následne do semifinále. Potom rozhodovalo aj šťastie na súpera. My sme prešli cez Brest až do finále, čo sa doteraz Nice nikdy nepodarilo. Je to historický úspech klubu.

Družstvo Metz Handball akoby bolo vaším osudom. Vo Francúzskom pohári vás zastavilo v semifinále a potom získalo aj majstrovský titul vo finálovej sérii práve proti vám. Bol tento súper nad vaše sily?
- Pre nás bola veľká česť hrať vo finále proti Metz. Vo franúczskej lige je to viac-menej nezdolateľný tím, ktorý sa každým rokom zlepšuje. Svedčia o tom aj výsledky,

Metz bol aj účastníkom Final 4 Ligy majstrov, čiže sa dostal medzi štyri najlepšie kluby Európy.

Vo štvrtok absolvujete oficiálnu rozlúčku s reprezentáciou, neľutujete svoje rozhodnutie nepôsobiť už v národnom tíme?
- Svoje rozhodnutie ohľadom reprezentácie neľutujem, pretože som ho dôkladne zvážila. Za svojimi rozhodnutiami si stojím. V národnom tíme som odovzdala moje maximum a prenechala som miesto novej generácii.

Nelákalo by vás vybehnúť na palubovku a pomôcť zraneniami zdecimovanému tímu v súboji proti Švédkam?
- Ale áno, lákalo. Myslím si, že asi ako každého hádzanára, ktorý strávil taký čas v reprezentácii.

Tešili ste sa už na záver náročnej sezóny?
- Tento rok som sa tešila skôr z výsledkov a skončila som sezónu s úsmevom na tvári z dobre vykonanej práce v klube. Každým zápasom sme naberali chuť. Na konci ročníka sme dosiahli veľký výsledok. Mám medailu za 2. miesto, na ktorú som čakala 10 rokov. Bola to moja výsledkovo najlepšia sezóna vo Francúzsku, odkedy v tejto krajine pôsobím.

Ako budete naberať energiu na ďalšie hádzanárske povinnosti počas letných dní?
- Momentálne som doma na Slovensku, kde budem celý čas oddychovať s rodinou a priateľmi. Cestovania mám dosť za celú sezónu, takže tento rok to bude skôr domáca dovolenka. More si užívam každý jeden deň, keď som v Nice.

Zmluvu v Nice máte aj na ďalšiu sezónu, takže s akými ambíciami pôjdete do nadchádzajúceho ročníka?
- Mám jedinú ambíciu. Chcem si naďalej užívať hádzanú bez zranení, a to čo najdlhšie.