- Rozhodlo to, že je to blízko domova, pôsobí tu veľa Sloveniek a tiež, že som dostala lepšiu ponuku ako v Nórsku. Takže nebolo veľmi nad čím premýšľať.
- Nebola som spokojná, lebo sme tam boli tri ľavé spojky a z toho jedna ikona Betina Riegelhuthová, čiže herný čas sa musel podeliť. Chcem hrať viac než 15 - 20 minút. Nemám žiadne konkrétne očakávania. Išla som sem aj z dôvodu, že život nie je len hádzaná. Ako som spomenula, Mosonmagyaróvár je veľmi blízko a človek musí mať aj sociálny a súkromný život, čo v Nórsku absolútne nebolo. Bez toho to nejde.
- Konkrétne sme sa nebavili, čo presne, ale keďže ma sem brali na vystuženie spojkového radu, tak určite bude očakávať podobné výkony ako napríklad nedávno v reprezentácii.
- To je dosť ťažká otázka. Každá prehra je frustrujúca a musím povedať, že posledné roky okrem reprezentácie sme v tímoch, kde som pôsobila, veľmi neprehrávali. Uvidíme, ako sa s tým popasujem, ale vedela som, do čoho idem. Dúfam, že môjmu novému tímu svojím pôsobením pomôžem.
- Po hernej stránke to bol dosť skok, keď som sa chcela prispôsobiť na nórsku súťaž. Bol to rozdiel, ale myslím si, že som to aj zvládla, ale jednoducho po zvážení všetkých okolností som urobila toto rozhodnutie. Myslím si, že problém s adaptovaním sa nebol v Mosonmagyaróvári absolútne žiadny. Som tu vyše dvoch týždňov, ale pripadá mi to tak, ako keby som tu bola oveľa dlhšie. Cítim sa tu viac doma. Aj maďarské jedlo je lepšie ako nórske.
- Áno, to je pravda, že nepatrím medzi hráčky, ktoré menia často klub, ale hádzanárska kariéra nie je dlhá. Prvoradé je pre mňa rozvíjať sa ešte ako hráčka, preto som sa rozhodla pre tento krok.
- Dojmy sú veľmi dobré. Dievčatá ma prijali super a je skvelé, že sa môžem porozprávať aj v rodnom jazyku. Cítim sa tu viac doma.































