Slovenská juniorská reprezentácia získala do realizačného tímu výraznú osobnosť našej hádzanej. Novou asistentkou trénera Ľuboša Hepnera sa stala bývalá dlhoročná reprezentantka Martina Školková. Štvornásobná najlepšia hádzanárka Slovenska pôsobila trinásť rokov vo Francúzsku, kde obliekala dresy Dijonu a Nice, za národný tím odohrala viac ako sto stretnutí a predstavila sa aj na majstrovstvách Európy 2014. Teraz chce svoje skúsenosti odovzdávať nastupujúcej generácii slovenských hádzanárok.
Školková začínala v rodnom Partizánskom, na Slovensku pôsobila aj v Iuvente Michalovce a ŠKP Bratislava. Veľkú časť kariéry strávila vo Francúzsku, kde od roku 2009 pôsobila v Dijone a neskôr v OGC Nice. Po rokoch na palubovke sa teraz na hádzanú pozerá z druhej strany. Pri juniorskej reprezentácii chce pomôcť nielen s herným rozvojom hráčok, ale aj s komunikáciou, mentálnou odolnosťou a zvládaním prechodu do seniorskej hádzanej.
Za sebou máte bohaté skúsenosti z hráčskej kariéry. Čo z nich by ste chceli najviac odovzdať mladej generácii slovenských hádzanárok?
Chcela by som dievčatám pomôcť získať mentálnu odolnosť a dôraz na detaily. Počas kariéry som sa naučila, že každodenná stopercentná práca na tréningu a disciplína sú základom úspechu a cestou k výsledkom. Ale tieto dievčatá to podľa mňa skvelo zvládajú už teraz, čo je obdivuhodné.
Počas svojej kariéry ste spolupracovali s viacerými trénermi. Je niečo z ich prístupu, čo vám utkvelo v pamäti a čo by ste teraz chceli využiť aj vo svojej trénerskej práci?
Zažila som veľa trénerov a každý mi niečo dal. Ja by som chcela, aby sa dievčatá nebáli povedať, ako vidia veci, aby boli viac otvorené a nebáli sa riešiť herné situácie ani svoje pocity. Aby bola stále dobrá komunikácia, pretože tá je základ. Aby sa cítili pochopené, tréner nebol len autorita a aby sa obe strany vedeli aj počúvať.
V čom podľa vás spočíva najväčší rozdiel medzi tým, keď človek stojí na palubovke ako hráčka, a keď sa na hru pozerá z pozície trénerky?
Ako hráčka sa človek koncentruje na seba a svoje chyby. Teraz je to iné. Musím vnímať celý kolektív a riešiť nie svoje herné situácie, ale kolektívne.
Na čo by ste sa chceli pri práci s hráčkami najviac zamerať?
Dnešná hádzaná je nesmierne rýchla a dievčatá musia vedieť robiť správne rozhodnutia pod tlakom a v rýchlosti. Bola by som rada, keby sa naďalej individuálne zlepšovali a aby im hádzaná robila radosť.
Ako si predstavujete spoluprácu s hlavným trénerom? Máte už rozdelené konkrétne kompetencie alebo oblasti, ktorým sa budete venovať?
Som za každú jednu príležitosť od Ľuboša vďačná. On je naozaj skvelý tréner a pre mňa je inšpiráciou jeho štýl trénovania aj prístup k dievčatám. Momentálne mi určí časť tréningu, na ktorej sa snažím pracovať tak, aby to dievčatá aj bavilo a aby sa mohli zlepšovať.
Vy sama ste si prešli mládežníckymi reprezentáciami a teraz sa k nim vraciate v trénerskej pozícii. V čom je podľa vás dnešná generácia hráčok iná ako tá vaša? Či už v prístupe k tréningom, mentalite alebo samotnej hádzanej?
Dnešná hádzaná je oveľa rýchlejšia, dynamickejšia a aj prístup k tréningom je iný. Príprava na zápasy je prepracovanejšia a detailnejšia. Dievčatá majú viac informácií a možností pripraviť sa na zápas lepšie ako kedysi, keď sme mali len tabuľu od trénera. Už je to viac o spoločnej komunikácii, kým kedysi to bolo viac o autorite trénera.
Keď sa pozriete na súčasnú generáciu junioriek, v čom vidíte jej najväčší potenciál a kde, naopak, priestor na ďalšie zlepšovanie?
Jednoznačne v kolektíve. Pracujú ako mravčekovia, usilovne, každá vie, čo má robiť. Vedia, čo chcú a prečo sú tu. Naozaj s týmto tímom urobili predo mnou úžasnú robotu. Už je to len o dolaďovaní taktických vecí. Samozrejme, vždy sa nájde niečo, čo treba zlepšovať.
Jednou z najväčších výziev mládežníckej hádzanej je prechod hráčok do seniorskej kategórie. Čo je podľa vás najdôležitejšie, aby sa talentovaná juniorka dokázala presadiť aj medzi ženami?
Ide hlavne o trpezlivosť. Čakať na svoj čas a hlavne cítiť sa na to. Určite je potrebné spracovať aj to, že keď príde šikovná juniorka medzi ženy, má úplne inú pozíciu. Musí si v hlave spracovať tú zmenu, čas na ihrisku možno bude menší a musí sa pripraviť na väčší tlak a úplne iné nasadenie. Už nehráš proti svojim rovesníčkam, ale proti tomu najlepšiemu, čo daná krajina má.
Čo by ste chceli hráčkam vštepiť okrem samotných hádzanárskych zručností? Aké hodnoty či vlastnosti považujete za dôležité pre úspešnú reprezentantku?
Asi odolnosť. V kariére, akú som mala ja, som prešla rôznymi situáciami či už na ihrisku, alebo mimo neho. Chcela by som dievčatám pomôcť zvládať tieto veci. Aby sa cítili pochopené niekým, kto to zažil, a vedeli, že sa do nich viem vcítiť, pretože som si tým sama prešla.
Čo by ste považovali za svoj osobný úspech v tejto funkcii? Čo by ste chceli po určitom čase vidieť na hráčkach ako výsledok vašej spoločnej práce?
Mojím osobným úspechom bude, keď sa budem cítiť viac ako trénerka či asistentka. Mať v tejto pozícii zdravé sebavedomie a istotu. Nasávam každý jeden deň Ľubošovu prácu s družstvom. Ja ešte len túto generáciu spoznávam, ale bodaj by sme dosiahli aspoň také úspechy, aké už dievčatá majú.
Autor: slovakhandball
foto: SZH
