Načítavanie údajov ...

Anketa! Radoslav Antl: Heister mu kúpil hamburger ako svet, Petro mu nosil v igelitkách kilá sladkostí. A do kina chodil, keď bol ešte Vinnetou mladý…

V pravidelnej ankete vyspovedáme našich športovcov nielen o góloch, bodoch a sekundách…  Čo majú radšej? Čo im je sympatickejšie, obľúbenejšie, milšie?  

Radoslav Antl je bývalý slovenský hádzanársky reprezentanthral na pozícii ľavého krídlaDnes je asistent reprezentačného trénera P. Kukučku a koučom extraligového tímu Košice Crows. O necelé dva týždne oslávi 43. narodeniny (2. marca). 

Kariéru odštartoval v Košiciach, ktorým pomohol postúpiť do najvyššej súťaže a získal tam aj prvé dva majstrovské tituly. Najsilnejšie klubové roky prežil v prešovskom Tatrane, v jeho drese získal ďalších 9 titulov pre slovenského majstra a presadzoval sa aj medzi najlepšími strelcami Ligy majstrov. V zahraničí hral vo švajčiarskej Amicitii Zurich, v maďarskom Egri a japonskom Aroko Kjúšu. 

Rodák z Košíc získal trikrát ocenenie Najlepší hádzanár Slovenska (2006, 2014, 2017). Je spolutvorca skvelej éry slovenskej reprezentácie, keď s národným tímom absolvoval majstrovstvá sveta 2009 a 2011 a majstrovstvá Európy v rokoch 2006, 2008 a 2012. Reprezentačnú kariéru ukončil v roku 2018, ozdobil ju 191 zápasmi, pričom so 721 gólmi je dodnes jej najlepším strelcom.

 

Hokej alebo futbal? 

Bližší je mi hokej. Futbalistov mám tiež rád, ale nebaví ma čakať 90 minút, aby to nakoniec skončilo 0:0, alebo 1:1… Na to, koľko musia makať a drieť, je to celkom nudné, nie? Hokej je rýchlejší, dynamickejší a padá dosť gólov, takže u mňa vyhráva. 

Ronaldo alebo Messi? 

Jednoznačne Ronaldo. Podľa mňa nedostal do vienka toľko talentu ako Messi a teda musel na sebe o to viac pracovať, aby dosiahol také významné úspechy. Jeho športová cesta mi dokonca trocha pripomína aj tú moju – aj keď sa s ním samozrejme nemôžem porovnávať. Tiež som nemal nejaký mimoriadny dar od Boha a tiež som si musel všetko vydrieť, najmä v začiatkoch je to vždy veľmi ťažké… Možno aj preto mi je Ronaldo oveľa bližší. 

Blondíny alebo brunety? 

Ťažká otázka, každý typ ženy má niečo do seba. Na prvý pohľad som to nikdy nemal rozdelené podľa odtieňa vlasov, skôr išlo o to, ako ma žena oslovila ako osobnosť, aká ľudskosť z nej vyžarovala. Osud napokon rozhodol tak, že manželka je blondína. 

Rezeň alebo mrkva?  

???? Toto veru nie je otázka na mňa, ja v tom mám úplne jasno – mäso! Raz, myslím že pred majstrovstvami Európy vo Švajčiarsku, vyšiel v denníku Šport rozhovor so mnou s titulkom: Kurča na sto spôsobov. Myslím, že to ma vystihuje úplne najviac… ???? Je mi jedno, o aké mäso ide, ale potrebujem ho každodenne, aj keď hoci len malý kúsok. Tak ma naučili, tak mi to chutí. A keď už nie čisté mäso, tak hoci len salámik, šunka, slaninka… Bez toho chladnička nesmie fungovať. Našťastie mi to ani počas aktívnej hráčskej kariéry nikdy nerobilo ani najmenší problém. Isto to súvisí aj s tým, že mám až neuveriteľný metabolizmus: Mohol som zjesť úplne všetko v akomkoľvek množstve, hoci aj tri kilá mäsa, hoci aj celého koňa a k tomu ešte pridať proteíny – nepribral som ani pol kila, nič. Ešte aj keď som chcel cielene niečo pribrať, nešlo to. Občas si čosi základné pripravím aj sám, ale nie som nejaký veľký kuchár, radšej sa nechám obslúžiť. Akurát v lete, keď sa rozpáli gril, vtedy si pri ňom rád postojím, poobraciam klobásy či kus stejku. 

Mäso musí byť na tanieri každý deň, či väčší, či menší kúsok.

 

S tými zdravými vecami to mám dokonca úplne naopak – niektoré až neznášam. Musím priznať, že ani ako športovec som sa paradoxne nikdy nestravoval príliš zdravo, ryby, brokolicu či cestoviny naozaj nemusím. Keď v klube či v reprezentácii mal celý tím na večeru špagety, ja som si dal rezeň. Na niektorom z európskych šampionátov mali chalani cestoviny, ale keďže tréner Heister ma už dobre poznal, objednal mi bokom obrovský hamburger. Vedel, že na druhý deň máme zápas, takže takto ma udržal dobre naladeného. Inak, bol to burger ako svet, fakt som predtým taký nevidel, dokonca ho po mne dojedal jeden zo spoluhráčov, a ani on ho nedal – dorazil ho až tretí z nás. 

Čaj alebo káva? 

Občas čaj, kávu nepijem vôbec. Párkrát v živote som ju samozrejme skúšal, ale nikdy som jej neprišiel na chuť. Inak, tuším celý svet okolo mňa sú samí kávičkári, aj doma, aj v širšej rodine alebo v reprezentácii. Aj na mňa občas trochu divne pozerajú… Ak už si mám počas dňa vybrať nápoj, rozhodnem sa pre colu, všetky tieto čierne tekutiny – to je moje. Vidíte, ani tieto nezdravé veci ma v kariére nebrzdili. 

Sladké alebo slané? 

Sladké – a na kilá! O tom by vedel veľa rozprávať Andrej Petro. Keď sme spolu hrávali v Maďarsku, nemal som väčšej radosti, než po akýchkoľvek sviatkoch. Andry má deti a ako to už dnes býva, tie dostávali obrovské množstvo sladkostí. Keďže ako správny otec strážil ich zdravie, vždy mi po šibačke či Vianociach priniesol “nadbytočné” sladkosti – ale doslova v igelitkách! To boli kilá čokolády a ja som nemal problém večer pri telke pravidelne zjesť aj cez kilo barančekov, mikulášov, zajačikov… A aj manželka výborne pečie, takže sladkého si užijem i doma. Úplne najviac mi chutia akékoľvek koláče a torty s plnkou – z tohto typu zjem všetky druhy. Tiež je milé, keď niekto pošle koláče po oslave či svadbe, to si pochutím. Ale musím priznať, že v posledných rokoch, keď už nemám taký výdaj energie, si dávam na sladké väčší pozor. 

Hory alebo more?

Mám rád hory, aj naše Tatry, najmä keď je veľa snehu. Ale vyhráva jednoznačne more. Hoci vlastne ani neviem prečo, čo ma k nemu tak ťahá, je to taký vnútorný pocit. Tá pohoda, veľa slnka, celková atmosféra… A hoci som pochodil všelijaké, aj exotické destinácie, najviac mi učarovalo Jadranské more a Chorvátsko. Mám veľmi rád tamojších ľudí, ich reč, kultúru, muziku. Sú to Slovania, sú môjmu srdcu najbližšie. Vystriedal som tam mnohé destinácie a v posledných rokoch sa mi najviac pozdáva na ostrove Hvar. Stretávame sa tam celá partia, kamaráti, vieme si pomôcť a stráviť tam krásne dni. Vedel by som tam byť hoci aj mesiace, len práca mi to nedovolí… Ale viem si predstaviť, že by som tam žil aj dlhšie – možno na starobu to vyskúšam pol roka doma a pol roka pri mori. ???? 

Miluje leto a more v Chorvátsku, vo všetkých podobách.

 

Hudba alebo film? 

Skôr film, mám rád akčné živé filmy. Dobrý výber sa dá nájsť na Netflixe, občas mi dá tip na kvalitný film aj syn. Kedysi som bol aj fanúšikom kina, ale už so nenavštívil roky – to bol ešte aj indián Vinnetou mladý! Manželka mi to aj občas trocha vyčíta. Možno je to aj tým, že kino už nie je taká vzácnosť ako voľakedy, a čo máš pod nosom, to ťa už tak neláka. Pamätám si, že na dobré filmy stáli rady ľudí až von na ulicu pred kinom… 

Nikdy som nebol príliš na hudbu, v mojich časoch ešte “frčali” discmany a prehrávače MP3, aj som tie stroje mal, ale len ako doplnok. Pozdávali sa mi tanečné veci, moja srdcovka boli Modern Talking, ale aj DJ Bobo alebo Dr. Alban, ale nikdy som nekonzumoval hudbu vo veľkom, nemám v mobile tisíce pesničiek ako moji synovia. Ale viem si užiť hudbu napríklad v aute, pri dobrej pesničke si veru aj pridám hlas a občas aj pridám plyn… ????  

Pivo alebo víno? 

Jednoznačne pivko. Nie som síce veľký pivár a znalec, ale ak mám na výber, vždy vyhrá pivo. Chutia mi skôr tie lokálne, východniarske. Víno si dám naozaj len príležitostne, hoci v rodine sme k nemu mali blízko. Môj dedo každoročne dorábal aj niekoľko tisíc litrov vína, najmä ovocné. Takže som tak trochu vyrástol aj na jablkovom a ríbezľovom čuče, pri sudoch a demižónoch. ???? Keď nebolo otca doma, hneď som si trošku niečoho vytiahol zo suda a rýchlo utekal za kamarátmi na lúky nad Medzev, ochutnávať… Keď sa na to neprišlo, tak sme si pochutili, a keď sa na to prišlo, nuž som aj dostal. 

Na pivku si vie pochutiť aj s kamarátom, bývalým klubovým i reprezentačným kolegom Andym Petrom.

 

Leto alebo zima? 

Som letný tip, aj kvôli spomínanému moru. Zimu milujem kvôli snehu, aj som nahnevaný, keď je na Vianoce vonku blato. V lete si to viem užiť aj doma, v záhrade pri bazéne. Tiež rád kosím trávnik, starám sa o dvadsať ovocných stromov. Ale sú to príjemné starosti, poliať, ostrihať. A keď to všetko môžem robiť na slniečku, tak je to úplná pohoda. Aj náladu mi vie výrazne polepšiť, keď ráno vstávam a svieti slnko. A toho je skrátka viac v lete. 

Záhrada je jeho radosť, užíva si pri ovocných stromoch, trávniku i v bazéne.

 

Lyže alebo bicykel? 

V mladosti predovšetkým lyže. V Medzeve sme mali aj vlek, to bol vtedy veľký hit –  bicykel mal totiž každý, ale lyže veru nie. Mal som rád strmé kopce, adrenalínové, s tým sa spájali aj pády a odreniny. Počas hráčskej kariéry už bolo lyžovanie trochu rizikom, stal som sa skôr opatrným jazdcom. Dnes si radšej vyberám menšie strediská, menej preplnené, napríklad u svokrovcov v Ružbachoch. 

V posledných rokoch už uprednostňujem bicykel, hoci aj na dovolenke, to by sa mi predtým nestalo. Dokonca som narazil na zvláštnu vec – bicykel akoby mi postupne začal nahrádzať tú drinu, na ktorú som mal prirodzený návyk počas celého hádzanárskeho života. Čiže sa na bicykel nechodím kochať prírodou, ale doslova sa zničiť… Stále mám potrebu zamakať až na hranicu, zabojovať, dokázať niečo strpieť. Znie to asi zvláštne, ale občas sa idem úplne uštvať, akoby som si to všetko nahrádzal. Šliapem hoci aj pol hodiny do kopca. A ešte si meriam čas, aby som bol nabudúce rýchlejší. Akoby mi aj po rokoch zostalo niekde vnútri čosi zabudované, čo ma aj naďalej ženie odmakať si tú „povinnú dávku”. 

Beh alebo posilňovňa? 

Pri hádzanej som si odbehal svoje a musím priznať, že beh ma dosť zničil… Už od malička som “lietal” po tvrdých podkladoch, celý život v telocvičniach a halách, takže tie dlhé roky museli zanechať stopy. Takže aj teraz, na staré kolená, behávam nerád, všetko ma bolí, je to trápenie. Skôr by som si teda vybral posilňovňu, dokonca musím povedať, že tam nemám problém ani si zabehať na páse, a hoci aj pol hodinu. Lenže tam je to kvalitne odpružený pás, radosť behať, je cítiť, že ten mi šetrí telo. ???? 

Pes alebo mačka? 

Od malička som vyrastal so psami. Babka mala vlčiaka, doma sme mali boxera aj ďalšieho vlčiaka. Teraz máme dvoch “maltézákov”, otca a jeho dcéru. Už by som ich ani nenazýval kamarátmi, to už sú ozajstní rodinní príslušníci, členovia rodiny. Či v kuchyni, či na gauči… Mám pre nich slabosť, a keď na mňa hodia tie smutné očká, všetko im doprajem. 

Synovia Radoslav a Marco a huňatí členovia domácnosti Yuki a Aya.

 

Karty alebo herná konzola? 

Karty. Či v kluboch, alebo v reprezentácii, vždy sme mali partie, s ktorými sme mastili karty. Narýchlo spomeniem len Andyho Petra, Tea Paula, Tomáša Urbana, či Petra Tumidalského, v každej ére to bolo viacero chlapov. Veľa času sme kartám venovali pri cestovaní na zápasy, niekde už bol tomu prispôsobený aj klubový autobus so stolíkmi. Hrávali sme rôzne hry, jedného času prišiel do módy aj poker, takže sme s partiou boli hneď v obraze. A bavilo nás to veľmi, nebolo dňa bez kariet – v autobuse až do tmy, na letisku, v lietadle, na chodbách v hoteli, alebo hoci aj na schodoch. A boli z toho historky a zážitky, s ktorými sme sa potom v tímoch hecovali aj dlhé mesiace – kto s kým prehral, kto koho “rozbil”, kto mal aké veľké šťastie… ????  

Boli však aj časy, keď som sa vedel zabaviť s konzolou Playstation. A dokonca som si prešiel aj obdobiami starších počítačov, keď sme sa bavili s rôznymi “hadíkmi” a všelijakými jednoduchými skladačkami.

Autor: slovakhandball.sk, Foto: Archív Radoslava Antla

ANKETA Karin Bujnochová: Vie si naplno užiť prírodu, dobré jedlo aj kávičkový rituál. Pri ľuďoch dáva na prvý dojem, má rada kartárske večierky so spoluhráčkami

V pravidelnej ankete vyspovedáme našich športovcov nielen o góloch, bodoch a sekundách…  Čo majú radšej? Čo im je sympatickejšie, obľúbenejšie, milšie?  

Karin Bujnochová je 26-ročná slovenská hádzanárska reprezentantka, univerzálna spojka. Rodáčka z Lednických Rovní robila prvé hádzanárske kroky v Púchove, päť rokov jej talent formovali aj v UDHK Nitra, na nitrianske prostredie a silné zázemie rada spomína. Po mládežníckych rokoch a prestupe do Šale sa výkonmi prepracovala medzi špičku spoločnej česko-slovenskej MOL ligy. V tradičnej ankete Slovenského zväzu hádzanej Sedmička roka sa do elitnej zostavy dostala trikrát za sebou (2017 až 2019). Po vicemajstrovskej sezóne 2017/18 zamierila zo Šale do francúzskeho druholigového Achenheim Truchtersheim Handball, klubu z mestečka neďaleko Štrasburgu. Popri športe študovala fyzioterapiu na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave. 

Hokej alebo futbal? 
Futbal, k hokeju sa dostanem väčšinou len keď sledujem našich reprezentantov na majstrovstvách sveta či na olympiáde. Futbal máme aj v rodine, dokonca musím priznať, že som nejaký čas v detstve v Lednických Rovniach aj sama hrávala. Pobehovala som kade-tade po ihrisku, ako deti… Hrala som v tíme s chlapcami a to vlastne aj ukončilo moju futbalovú “kariéru”: Keď sme totiž po čase mali ísť prvýkrát do spŕch a tie boli spoločné, hneď som si uvedomila, že takto to asi ďalej nepôjde… ????  Futbalu sa venuje aj môj priateľ Petr Kurtin, hrával v mládežníckych tímoch českej reprezentácie, pôsobil v Zlíne, u nás v Novom Meste nad Váhom, a aj tu vo Francúzsku hráva na amatérskej úrovni. Tiež toho veľa prešiel, obaja sme trochu takí kočovníci – sme všade, len nie doma… 

S priateľom Petrom Kurtinom, bývalým mládežníckym reprezentantom Českej republiky vo futbale.

 

Ronaldo alebo Messi? 

Jednoznačne Cristiano Ronaldo. Kvalitatívne sú samozrejme obaja skvelí hráči, ale u mňa má Ronaldo veľký rešpekt za to, ako hlboko zasvätil život futbalu, ako sa poctivo venuje detailom, strave, spánku. Ide absolútne na maximum a keď niekto takto prispôsobí celý život svojím cieľom, tak sa mu tých sto odovzdaných percent určite vráti. 

Blondiak alebo brunet? 

U mňa to vôbec nerozhoduje, hoci to zrejme znie ako klišé. Skôr dávam na ten povestný prvý dojem, čo z toho človeka vyžaruje. A veľakrát v živote sa mi potvrdilo, že ako na mňa ľudia pôsobili na začiatku, takými napokon aj neskôr boli. 

Rezeň alebo mrkva?  
Mäso v podstate nepotrebujem, ani si nespomeniem, kedy naposledy som mala taký vyprážaný rezeň. Zato mám strašne rada zeleninu, je to dennodenná súčasť môjho jedálnička. Striedam všetky možné druhy, pestrosť je dôležitá. Tiež obľubujem ryby a morské plody. V kuchyni ma to celkom baví a tento zdravší štýl jedál nám obom doma chutí viac. Vo Francúzsku musím vyzdvihnúť vysokú kvalitu surovín, na tom si dávajú veľmi záležať, občas to naozaj aj inak, intenzívnejšie chutí, než je človek zvyknutý z domu. Keď vybehneme do mesta, vyberám si skôr ázijské reštaurácie – také sushi by som mohla jesť aj každý deň! Na stravu si musím dávať trocha pozor, keďže mám intoleranciu na laktózu aj lepok, mnohé jedlá teda u mňa neprichádzajú do úvahy, alebo len s náhradami. No a keď sa vraciam domov na Slovensko, najradšej si objednám parádny kurací vývar od mamy – tá ho robí najlepší na svete. 

Čaj alebo káva? 

Nezaobídem sa ani bez jedného. Na kávu nie som špecialista, úplne čistá mi dokonca ani nechutí, ale pre mňa je dôležitý skôr ten rituál: Ísť s niekým na kávu, sadnúť si k nej, pochutiť si. Kávičkár by sa zrejme smial, že si ju dochucujem bezlaktózovým mliekom a medom, ale tak mi najviac chutí. Dokonca mi nevadí ani bezkofeínová, lebo samotný kofeín na mňa nemá nejaké povzbudzujúce účinky, nedáva mi pocit nabudenosti. Vychutnávam si vyslovene ten rituál spojený s kávičkovaním. Neodmietnem však ani čaj, aj ten si dávam v podstate denne, mám veľmi rada najmä bylinkové. 

Sladké alebo slané? 

Som skôr “slaný typ”, čo sa týka jedál aj pochutín. Raňajky, obed ani večera na sladko nie sú môj štýl. Ak už sladké, tak ako bodku za dobrým slaným jedlom, napríklad tabuľku kvalitnej horkej čokolády. Pri telke pre istotu nejedávam, lebo keď oči pozerajú, hlava nevníma a človek zje veľa. Vo Francúzsku zatiaľ nemám nejakú obľúbenú špecialitu, je však pravda, že tu je taká ponuka, že sa ťažko vyberá jedna konkrétna. Keď prechádzam uličkami centra Štrasburgu, azda každý druhý obchod má plný výklad sladkého a slaného. Až sa čudujem, že ešte nemám o desať kíl viac… ???? 

Hory alebo more?
Ťažko vyberať. Mám veľmi rada prírodu všeobecne, potrebujem ju k životu ako miesto odpočinku, relaxu. Nie som mestský človek zvyknutý na obklopenosť budovami. Som skôr letný tip, takže more sa snažím zaradiť minimálne raz za rok, je super, že sa to občas podarí aj prostredníctvom hádzanej. Keď už dovolenkujeme, nikdy nie v štýle hotela s all inclusive, odkiaľ nevytiahnem päty. Mám veľmi rada grécke ostrovy – sú menšie, prekrásne, veľa ponúkajú a za pár dní taký ostrov precestujete aj celý. Požičiame si auto a skúmame ich miestne pláže, krásne  zákutia. Rovnako si však viem vychutnať aj pekné miesta v Tatrách a iných slovenských horách. Aj neďaleko Štrasburgu sú hory, ale popri bežnom vyťažení v klube a reprezentácii som sa tam zatiaľ nedostala. Ale hoci bývam v centre historického mesta, blízko tých najkrajších vecí, ktoré ponúka, aj tam mám prírodu na dosah. K dispozícii verejnosti je minimálne päť obrovských parkov, jeden máme hneď za domom popri rieke. Ideálne miesto pre stretnutia, oddych či športovanie, obyvatelia ich hojne využívajú. A dbá sa tu na to, aby boli naozaj krásne – v lete sú tieto parky vyslovene zážitkom, občas sa cítite ako v tej rajskej záhrade. 

Medzi jej obľúbené destinácie patria malé grécke ostrovy, ktoré sa dajú celé precestovať a spoznať aj za niekoľko dní.
Na dovolenkách Karin rada vyhľadáva rôzne turisticky neznáme zákutia, ktoré často poznajú len miestni.

Hudba alebo film? 

Nedokázala by som žiť ani bez jedného. Hudba je pre mňa až určitý liek, mám ju zapnutú každodenne. Vždy podľa nálady: Občas ma ukľudní, občas zase namotivuje, pred zápasom je to pre mňa vyslovene veľká vzpruha. Nemám jediného obľúbenca, počúvam všeličo, najčastejšie skôr rockové energické veci. Bez filmov a seriálov si zase neviem predstaviť svoj zvyčajný večer. Uvoľniť sa po tréningu a pustiť niečo, na čo sa už vopred teším. Tým pádom mám toho napozeraného celkom dosť… 

Pivo alebo víno? 

Záleží od toho kde som a s kým som. Doma na Slovensku, najmä v lete, jednoznačne vyhráva pivko niekde na terase, s kamarátmi či s rodinou. To je tradičná súčasť môjho leta, letného víkendu. Vo Francúzsku si s kamarátkami skôr dáme dobré vínko, ja vyberám radšej nejaké ružové, sladšie. Ale s mierou, skôr kvôli tomu pôžitku. 

Leto alebo zima? 

Ideálny rok podľa môjho výberu by mal desať letných mesiacov a dva mesiace s rozprávkovou zasneženou zimou. ???? Som milovníkom všetkých možných športov, v lete mimo sezóny ma teda neláka ničnerobenie, práveže vtedy môžem zaradiť všeličo iné – turistika, beh v prírode, tenis, plávanie, či hoci aj futbal. Zimu si spájam skôr s predvianočným časom, mám to spojené s detstvom, keď boli u nás kopy snehu na Štedrý večer ešte úplne bežné… Neviem si teda prestaviť rok bez zimy. Len nech nie je príliš dlhá. 

Prírodu si Karin dokáže vychutnávať vo všetkých podobách.
Na spoločnej dovolenke s priateľom Petrom a Jasmínou Vargovou, dobrou kamarátkou a spoluhráčkou z reprezentácie, zahrali si spolu aj v Šali a v mládežníckych kategóriách v Nitre.

 

Lyže alebo bicykel? 

Je trochu zvláštne, že hoci robím mnoho rôznych pohybových aktivít, tak práve bicykel ma príliš neláka. Pre mňa je to dopravný prostriedok, ktorý ma má prepraviť z bodu A do bodu B maximálne za 15 minút. ????  V mladších rokoch som aj lyžovala, potom ma zase bavil snowboard. Po hádzanárskom zranení kolena som sa už k tomu nedostala – jednak mám menej času a tiež musím dávať pozor na zbytočné zdravotné riziko. Ale občas mi to chýba, časom by som sa k snehu rada vrátila. 

Beh alebo posilňovňa? 

Mám rada oboje. Behy mi nevadia vôbec, asi to znie trocha divne, ale viem si užiť aj náročnejšie behačky povedzme počas ťažkej prípravy. Najlepšie, keď beháme vonku. Posilňovňu zasa považujem za najlepšiu prevenciu, keďže telo športovca musí zostávať silné a pevné, aby ho obchádzali zranenia. Snažím sa tam pravidelne tráviť dostatok času, po fyzickej zaberačke sa cítim naozaj dobre. 

Pes alebo mačka? 

Jednoznačne vyhráva pes. Mačky nemusím, hádam sa na mňa ich majitelia nenahnevajú, ale mačky považujem za trochu falošné, neúprimné tvory, tak na mňa pôsobia. Od môjho malička sme mali doma psa, čierneho stredného bradáča Omara, užíval si záhradu a prírodu. Vlani zomrel, tak ešte trocha smútime, kým príde čas na nového štvornohého kamaráta. 

S dlhoročným štvornohým kamarátom Omarom.

 

Karty alebo herná konzola? 

Karty. Dokonca máme so spoluhráčkami zo Štrasburgu už takú tradíciu, že sa raz týždenne stretávame a mastíme karty alebo hráme kocky. Priznávam, že až tu som tomu prišla na chuť, sú to príjemné chvíľky spojené s ľuďmi, atmosférou. Hrávame španielske alebo argentínske kartové hry, aj samotné karty sú odlišné, učí nás to jedna zo spoluhráčok. Keď cestujeme na zápasy, vieme sa kartami baviť hoci päť hodín v kuse. Ja som spoluhráčky naučila aj nášho klasického Farára, ale táto hra ich príliš nezaujala…

Autor: slovakhandball.sk, Foto: Archív Karin Bujnochovej

Anketa! Marián Žernovič si od Ježiška pravidelne pýtal mačku, s hríbmi zásobuje široké okolie a najviac mu chutí pivko po vyhratom zápase

V pravidelnej ankete vyspovedáme našich športovcov nielen o góloch, bodoch a sekundách…  Čo majú radšej? Čo im je sympatickejšie, obľúbenejšie, milšie?  

Marián “Žerko” Žernovič je 29-ročný slovenský hádzanársky reprezentant, tridsiatku oslávi v prvý júlový deň. Odchovanec považskobystrickej hádzanej je výborným brankárom. V ankete Slovenského zväzu hádzanej získal cenu Tipos Hádzanár roka 2019, ako siedmy brankár v histórii ankety vyhlasovanej od roku 1973. (Zaujímavý unikát je, že slovenskou Volejbalistkou roka 2019 sa stala jeho snúbenica – dnes manželka – Mária Kostelanská, opora budapeštianskeho Vasasu.) 

Z P. Bystrice smerovali jeho kroky do Hlohovca, kde s miestnym HC SPORTA získal v lige štyrikrát striebro a raz bronz, ďalšie skúsenosti naberal aj v európskych pohároch. Druhú polovicu sezóny 2016/17 už po prestupe strávil v HKM Šaľa, aby  následne posilnil maďarský Ferencváros TC Budapešť. Zmluvu podpísal do leta 2019, klub mu po skvelých výkonoch predĺžil kontrakt o ďalšie dva roky. Prepracoval sa medzi najlepších gólmanov tamojšej súťaže, od svojho príchodu pomáha tímu ku každoročnému zlepšeniu postavenia v tabuľke. V aktuálnej sezóne patrí klubu momentálne výborná 3. priečka za suverénnym lídrom z Veszprému a ďalším veľkoklubom zo Szegedu.

Mariána Žernoviča sme vyspovedali počas prebiehajúceho sústredenia slovenskej reprezentácie v Bratislave. 

Hokej alebo futbal? 
Nie som príliš fanúšik futbalu, takže skôr hokej, ten považujem aj za náš národný šport. V Budapešti, kde pôsobím, som si neraz zaskočil na hokejové zápasy, keď ešte hral miestny klub MAC v slovenskej Extralige. Chodil som povzbudzovať slovenské tímy, vždy pekne do sektoru pre hostí. Fandím kamarátovi, ostrému obrancovi Martinovi Nemčíkovi, ktorý hrával za moju rodnú Považskú Bystricu, pred dvomi rokmi získal aj majstrovský titul s Banskou Bystricou a teraz pôsobí v Košiciach. Riadne som ho prekvapil, keď som naňho v Budapešti vykrikoval z tribúny… 

Ronaldo alebo Messi? 

Ronaldo, už len pre to, aké fantastické výkony podáva vo svojom veku. Niečo neskutočné, ako sa neustále dokáže udržiavať vo forme fyzicky aj psychicky. 

Blondíny alebo brunety? 

Takto som to nikdy nemal nastavené. Všetky typy žien majú niečo do seba, každá je v niečom jedinečná. A ešte ťažšie je to na Slovensku, s takým množstvom krásnych žien…  Ale keďže manželka Mária má skôr tmavšie vlasy, tak mám dovyberané. ???? 

Unikát – s manželkou volejbalistkou Máriou sa stali najlepšími hráčmi roka 2019 na Slovensku vo svojich športoch.

Rezeň alebo mrkva?  
Jednoznačne rezeň, som dosť “mäsový”, z mäsa zjem úplne čokoľvek. Ale neodmietnem ani dobrú kombináciu, mám rád, keď sa zelenina aj mäso upečie naraz. Nemám problém si to pripraviť aj sám, varím veľmi rád a aj často. Keď príde na grilovačku, som vždy ten, čo stojí pri grile. Akurát suši – moje najobľúbenejšie jedlo – mi akosi nejde pripraviť… Skúšal som to viackrát, ale bez úspechu. 

Varenie mu nie je cudzie, práve naopak. Najradšej aj s kopou mäsa.
Pri najobľúbenejšom jedle – suši. Nevie sa ho dojesť, no napriek snahe ho nevie pripraviť…

Čaj alebo káva? 

Určite čaj. Kávu pijem iba príležitostne, nechcel som, aby si na ňu telo príliš zvyklo. Pomáhala mi napríklad pri učení na skúšky v škole, dnes si ju dávam v podstate len pred zápasom, vtedy ten kofeín naozaj pocítim, vzpruží ma. 

Sladké alebo slané? 

Sladké som v podstate vypustil z jedálnička, ak teda nerátam nejaký ten skvelý koláč od mojej mamy. K telke by som si teda otvoril nejaké dobré slané oriešky. 

Hory alebo more?
More. Mám rád, keď s manželkou po sezóne vypadneme k slanej vode. To si fakt užijem – nič nerobiť, len sa tak váľať na pláži a občas sa osviežiť vo vode. Keď však je možnosť, nevynechám ani návštevu Tatier. A aj v okolí Považskej Bystrice máme veľa lesov,  tam si užívam časté vychádzky za hríbmi. Dokonca – samotné hríbové potulky by som možno radil aj vyššie ako kúpanie v mori, je to moja najväčšia záľuba. Päťlitrových pohárov sušených hríbov máme doma toľko, že už ich ani nepočítam, ani tie, ktoré sme porozdávali všetkým naokolo. Ja si z nich pripravujem všetko možné, ale paradoxne – práve moja manželka ich nemá rada. 

Pri najväčšej záľube – zbieraní hríbov.

Hudba alebo film? 

Jednoznačne film, nie som príliš hudobný fanúšik. Mám rád Marvelovky ako Iron Man, Avengers, či Captain America. Tiež obľubujem žáner fantasy – Pán prsteňov, Hobbit. V hudobnom svete mám skôr vybratých niekoľko konkrétnych kapiel ako Horkýže Slíže alebo Queen. 

Pivo alebo víno?   

Pivo, bez debaty. Nebolo to tak vždy, ale postupne som mu prišiel na chuť. Či už v letných horúčavách, alebo po zápase so spoluhráčmi. Samozrejme, najviac chutí po vyhratom zápase. Teraz pivári trocha trpia, lebo všetko je zavreté a pivo je najlepšie čapované…. Ale vydržíme! ???? 

Marián netají, že je pivár. A teší sa na otvorenie prevádzok a jedno orosené čapované…

Leto alebo zima?   

Leto. Hádzaná je samozrejme môj život, ale viem si užiť aj prestávku medzi sezónami, letný oddych. V zime je to iné, prestávka je krátka, veľmi skoro prídu povinnosti v klube či reprezentačné zrazy. A to už nehovorím o počasí…  V lete sa dá robiť vonku omnoho viac aktivít a mám čas aj na spomínané zbieranie hríbov. 

S manželkou.

Lyže alebo bicykel?

Bicykel. Môj otec veľmi rád bicykluje, takže keď prídem domov hoci aj na víkend, tak sa rád pridávam k nemu. Lyžovať neviem. Stál som síce na lyžiach, ale v záujme svojho zdravia a najmä tiež ochrany zdravia iných prítomných na svahu som to radšej nechal tak… ????  Ale nechýba mi to, koniec-koncov ako hádzanári si máme dávať pozor na aktivity, pri ktorých hrozí zranenie.  

Beh alebo posilňovňa? 

Posilňovňa. Prišiel som jej na chuť, keď nám kondičný tréner v klube začal dávať rôzne zaujímavé a netradičné cvičenia. Teraz tam už skočím aj sám od seba, i keď nemusím. Nikdy som nebol bežec, asi aj preto som napokon skončil v bráne. Len tak si ísť zabehať, to sa mi teda v živote nestalo veľakrát. 

Pes alebo mačka?  

Vždy som mal rád mačky, úplne odmalička. Dokonca som niekoľko rokov po sebe písal Ježiškovi prosbu s jediným darčekom: Prines mi živú mačku! Rodičom sa to príliš nepozdávalo, takže ani Ježiškovi… ???? Nuž som si ju raz priniesol sám od seba od kamaráta. Doma sa s tým napokon zmierili. Mama síce najskôr hundrala kvôli chlpom na kobercoch, ale ako to už býva, onedlho bola mačka miláčikom celej rodiny. Dnes už majú rodičia aj svoju, svokrovci tiež. V Budapešti mačku nemám, sme v malom byte, ale neskôr si ju určite obstarám. Minimálne jednu. 

Po mačke túžil už od detstva, po kariére ich chce mať viacero.

Karty alebo herná konzola?

Ja som súťaživý tip aj mimo ihriska, takže sa skôr prispôsobím parťákom. Dôležité je, aby nejakí parťáci boli, sám si totiž konzolu nepustím, samého ma to nebaví. Keď sú kamoši, zahrám si čokoľvek, hoci aj kocky.

Autor: slovakhandball.sk, Foto: Michal Smrčok, archív Mariána Žernoviča

Anketa! Erika Rajnohová: V Španielsku som vlastne ešte nestretla muža, ktorý by ma výraznejšie zaujal. Asi som v nesprávnom meste…

V pravidelnej ankete vyspovedáme našich športovcov nielen o góloch, bodoch a sekundách…  Čo majú radšej? Čo im je sympatickejšie, obľúbenejšie, milšie?

Erika Rajnohová je 22-ročná slovenská hádzanárska reprezentantka. Odchovankyňa trenčianskej hádzanej hrá na pozícii spojky. V ankete Slovenského zväzu hádzanej sa stala Talentom roka 2018 a získala Cenu Márie Ďurišinovej. Pôsobila aj vo francúzskom ESBF Besancon, následne prestúpila do nemeckého HSG Bad Wildungen a odtiaľ v lete 2020 zamierila do španielskeho Mecalia Atlético Guardés. Pred prerušením sezóny pandémiou patrila tomuto tímu 3. priečka v lige, darí sa mu aj v novej sezóne, vo svojej skupine je druhý. Klub sa predstavuje aj v európskych pohárových súťažiach. Družstvo vedie člen trénerského tímu španielskej reprezentácie José Ignacio Prades. Jej sestra Monika Rajnohová je Hádzanárkou roka 2019 a kapitánkou reprezentácie, brat Erik je extraligovým hokejistom. Na Vianoce bude Erika Rajnohová doma na Slovensku, k tímu zo španielskej Galície sa pripojí hneď po Novom roku.

Hokej alebo futbal? 
Hokej. Sledujem ho určite viac, keďže môj brat – dvojča Erik sa hokeju venuje celý život. Je to obranca, hrával aj v mládežníckych reprezentáciách, neskôr vo Švédsku a po návrate na Slovensko pôsobí v rodnom Trenčíne, kde hrá extraligu za Duklu.

Erika s bratom dvojčaťom Erikom.

Ronaldo alebo Messi?  

Futbal na zaujíma menej, ale tú veľkú dvojku samozrejme poznám. Zo športovej stránky to ťažko hodnotiť, každý má svoje prednosti. Ak by išlo o sympatie, tak asi skôr Messi. Ale nie preto, že Ronaldo je príliš veľký frajer – veľkí športovci musia mať aj veľké sebavedomie.

Blondín alebo brunet?

Ťažká otázka… Zrejme skôr svetlejší typ, ako tmavý. V mojom španielskom pôsobisku som vlastne ešte nestretla žiadneho muža, ktorý by ma nejak výraznejšie zaujal. Vidíte, asi som v nesprávnom meste… ????

Rezeň alebo mrkva? 
Zeleninu mám veľmi v obľube, špeciálne práve mrkvu. Sama od seba si mäso príliš nepripravujem, problém s ním ale nemám. Takže hlasujem za rezeň, hlavne kvôli tomu že idú Vianoce. Častejšie ho mávam na tanieri práve doma na Slovensku, keď ho pripraví mama. Tento rok sa vrátim k rodinnému stolu 23. decembra. Mamina sa ma vždy pred návratom pýta, čo konkrétne by som si priala navariť. Nemávam špeciálne želania, ale moje obľúbené slivkové gule – tie si vypýtam takmer vždy.

Čaj alebo káva?

Jednoznačne čaj. Som skôr čajíčkar ako kávičkár. Aj keď je pravda, že keď sme niekde na návšteve, dám si skôr kávu, keďže ju pijú všetci. Nech zbytočne nevyčnievam… ????

Hory alebo more?
Hory. Ale možno je to tým, že teraz pôsobím priamo pri oceáne, takže si ho užijem dostatok a skôr ma to ťahá do lesa… Už v detstve sme celá rodina chodili často na takéto prechádzky, na rôzne výjazdy a chaty. Mala som to veľmi rada. Po kariére, keď bude viac času, budem v horách určite častejšie.

Hudba alebo film? 

Ak by som si mala vybrať len jedno, tak hudba. Nemám nejaký konkrétny obľúbený štýl, skôr ma musí osloviť konkrétna pieseň. Momentálne, vzhľadom na obdobie, sa mi v prehrávači točia vianočné pesničky od Johna Legenda z albumu A Legendary Christmas.

Pivo alebo víno? 

Nemám rada ani jedno. Ak, tak naozaj troška dobrého vínka. Ja si väčšinou dávam nealko, ale keď už občas s babami vybehneme večer na drink, tak si dám gin-tonic, to jediné mi chutí. A v lete zasa aperol.

Leto alebo zima? 

Leto alebo zima so snehom. Zima bez snehu nie.

Lyže alebo bicykel?  

Aj, aj. Ako rodina sme lyžovali pomerne dosť, ešte kým som bola v Trenčíne a mala som čas. Vždy sme išli na viac dní. Najčastejšie do Tatier alebo do neďalekého Skicentra Kohútka v Novom Hrozenkove pri Vsetíne. Bicykel má zasa v lete najväčšie využitie ako tréningová pomôcka. Akurát dlhšie trate mi príliš nesedia. Zrejme za to môže brat – raz ma vytiahol trochu sa rozhýbať, vtedy som práve bola asi dva mesiace bez poriadneho pohybu. Vravela som si: Veď pohodička. Lenže on nasadil svoje tempo a ja som si na konci myslela, že fakt odpadnem… ????

Erika so súrodencami Erikom, Monikou a Dominikou.

Beh alebo posilňovňa?  

Posilka. Ešte záleží od toho, o aký beh ide. Krátke trate nie sú také nudné ako dlhé. No a v posilňovni sa nebehá… ???? Pri behu mi to občas príde až ťažké na hlavu, treba sa vedieť mentálne pripraviť. Pretože keď už dopredu viem, aké to bude náročné a ako budem zo seba s prepáčením “pľuť krv”, tak to sa mi teda nepáči.

Pes alebo mačka?

Z domu mám skúsenosti so psami, ale v Španielsku som samozrejme bez psa, to by som nezvládala. Mačky veľmi nemusím, možno som ovplyvnená aj tým, že takto to majú asi všetci v našej rodine. Domov by som si ju nekúpila.

Karty alebo herná konzola? 

Asi by som zvolila karty, keďže pri tých sa môžu zabaviť viacerí. Záleží aj od partie. Nevyhýbam sa však ani hernej konzole, najradšej mám Mortal Kombat a podobné tipy bitkárskych hier.

Autor: slovakhandball.sk, Foto: Archív Eriky Rajnohovej

Najnovšie news

Naši partneri

Generálny partner SZH a titulárny partner ligy a reprezentácie
Partner SZH
Technologický partner SZH
Oficiálny partner mobility SZH
Oficiálny partner NHE a MOL Ligy
Oficiálny partner oblečenia SZH Oficiálny partner oblečenia SZH
Mediálny partner SZH
Clothing partner of the Men´s National Team for the EHF EURO 2022