HC Tatran Stupava uzavrel vzájomnú dohodu o spolupráci s českým klubom SK Kuřim

Počtom členov najväčší hádzanársky klub na Slovensku HC Tatran Stupava písomne uzavrel 05. Októbra 2018 zmluvu o vzájomnej spolupráci s českým klubom SK Kuřim. Športová spolupráca, ktorá vznikla na základe partnerskej spolupráce miest Kuřim a Stupava sa tak po 3 rokoch posunula opäť na vyššiu úroveň.

„Sme radi, že sme podpísali túto spoluprácu. Spolupracujeme už tri roky a rozhodli sme sa, že to posunieme podpisom zmluvy na vyššiu a oficiálnu úroveň. Od spolupráce si sľubujeme zaujímavejšie podmienky pre náš klub. Keďže máme veľa hráčov, tak určite využijeme športoviská v Kuřime. Takisto využijeme know-how SK Kuřim a budeme si vymieňať vzájomné poznatky. Pre nás je tiež výhodou vzájomná účasť na turnajoch, ktoré naše kluby organizujú. V neposlednom rade si budeme navzájom vzdelávať trénerov. Keď bude jeden z klubov niečo ohľadom vzdelávania trénerov organizovať, tak sa vzájomne podporíme. Myslím, že táto spolupráca bude prospešná pre oba kluby.“ povedal po podpise spolupráce manažér stupavského klubu Rudolf Draškovič.

Spoluprácu hodnotil pozitívne aj predseda oddielu hádzanej SK Kuřim Michal Hanák: „Ja som veľmi rád, že sme túto spoluprácu podpísali, pretože sme sa na ňu dlhodobo pripravovali. Teší nás, že sme mohli a môžeme spolupracovať v našom prípade s profesionálnym klubom. Pokiaľ ide o podmienky v Kuřime, ja si sľubujem od toho hlavne to, aby sme u nás ukázali ako v Stupave funguje spolupráca so školou. Chceli by sme sem pozvať učiteľov, aby sa pozreli, že šport sa dá robiť aj inak ako podľa nôt, ktoré udáva ministerstvo. Ďalej by sme chceli rozvíjať hádzanú, čo sa týka vzdelávania trénerov, keďže to je základ pri práci s mládežou. Stupava nám ponúkla možnosti, zúčastniť sa na ich trénerských vzdelávacích programoch. Naopak, ak budeme niečo organizovať my, či už v spolupráci s našim krajským alebo národným zväzom, tak veľmi radi pozveme stupavských trénerov. My ako klub sa chceme učiť – Stupave sme už nakukli pod pokrievku a zistili sme, že sa tu varí veľmi dobré jedlo, na ktoré máme chuť. Vzhľadom na to, že sme začali spoluprácu, ktorú sme si dnes potvrdili písomne, tak verím, že do budúcna to prinesie pre oba kluby pozitívny vplyv na vývoj detí v hádzanej.“

V oboch krajinách sú takéto projekty zatiaľ výnimkou a jedinečnosť projektu potvrdzuje aj fakt, že ide o medzinárodnú spoluprácu. Ako to vnímajú šéfovia oboch klubov?

„Pre Kuřim je to určite unikát, pretože my sme sa k Stupave dostali aj zásluhou našich partnerských miest. Vedenie našich miest nás v podstate spojilo a spolupráca sa začala prehlbovať. Na Slovensku sa robí hádzaná trochu inak ako v Česku – napríklad vaše majstrovské zápasy v žiackych kategóriách v piatok sú podľa mňa úplne výborný nápad a je to jedna z vecí, ktorou by sme sa mohli inšpirovať.“ povedal za klub z mesta v okrese Brno s viac ako 10 000 obyvateľmi predseda Michal Hanák.

Rudolf Draškovič vníma medzinárodnú spoluprácu nasledovne: „My sme hľadali partnera zo zahraničia na takýto projekt veľmi dlho. Česi a Slováci mali k sebe vždy blízko, ale s Kuřimom sme si navyše skvele sadli aj povahovo. Takisto ako my sú nastavení a pripravení učiť sa a zlepšovať. SK Kuřim patrí v regióne Brno medzi najrýchlejšie rastúce kluby, taktiež nám sedí, že majú podobne ako my mužskú aj ženskú žložku. Verím, že spolupráca bude o ďalšie 2-3 roky ešte lepšia.“

Autor, Foto: HC Tatran Stupava

 

Slováci nechýbali na OH mládeže, v Buenos Aires dostali dôveru aj vo finále

Delegát Ivan Sabovik a rozhodcovia Boris Mandák – Mário Rudinský sa predstavili vo finále turnaja v plážovej hádzanej

 

Olympijské hry mládeže v argentínskom Buenos Aires boli v uplynulých dňoch bez reprezentantov SR, ale na najvýznamnejšom mládežníckom športovom podujatí nechýbali ani zástupcovia slovenskej hádzanej. Dobré meno šírili v plážovej hádzanej delegát Medzinárodnej hádzanárskej federácie (IHF) Ivan Sabovik a rozhodcovská dvojica Boris Mandák – Mário Rudinský. V tejto súvislosti sme vyspovedali generálneho sekretára Slovenského zväzu hádzanej (SZH) Ivana Sabovika.

 

Aké dojmy vo vás zanechalo vrcholné mládežnícke podujatie?

– Veľmi hlboké. Emócie, ktoré som tam videl na tvárach športovcov, boli neopísateľné. Slzy striedali úsmevy, nahnevanosť sa menila s veselou náladou. Ľudia sa spolu rozprávali, hráči a tréneri spolu spievali a komunikovali všetci so všetkými. Presne to vystihovalo ducha olympijských hier.

 

Zvládli Argentínčania organizáciu OH mládeže? Klapalo všetko tak, ako má podujatiach tohto významu?

– Argentínčania sa ukázali ako veľmi milí a prijemní ľudia a takisto hostitelia podujatia. Pokiaľ ide o organizáciu, tak klobúk dole pred nimi, ako vedeli ´ukočírovať´ ohromné masy športovcov, divákov a aj ostatných účastníkov. Samozrejme, aj keď boli určité drobnosti, ktoré mali určité nedostatky a dali by sa im vyčítať, myslím si, že to zvládli na vysoko profesionálnej úrovni.

 

Ako často ste mali povinnosti a v koľkých stretnutiach ste plnili úlohu delegáta?

– Dovedna som bol nominovaný na dvadsať zápasov. Duely to neboli jednoduché, keďže okrem stretnutí v základných skupinách som bol delegátom v súbojoch hlavných, resp. nadstavbových skupín, zápasoch o postup do štvrťfinále, semifinále a následne vo finále.

 

Čo pre vás znamená, že ste dostali dôveru aj na finále turnaja dievčat?

– Vážim si túto možnosť a dôveru, ktorú mi dala Medzinárodná hádzanárska federácia. Keď som dostal informáciu o mojej nominácii na finálový zápas žien, uvedomil som si, že po tom, čo som mal možnosť byť delegátom na otváracom zápase tohto turnaja, budem delegátom aj na záverečnom stretnutí mládežníckych olympijských hier, čo je pri historicky prvej účasti plážovej hádzanej na OHM fantastické. Bol to neopísateľný pocit byť na ihrisku v obklopení viac ako 3000 fanúšikov domácej Argentíny, pred očami množstva divákov pred TV a rovnako pod drobnohľadom prezidenta IHF Hassana Mustafu, ako aj prezidenta Medzinárodného olympijského výboru Thomasa Bacha. Skutočne to bolo výnimočné.

 

Aká bola úroveň zápasov v plážovej hádzanej?

– Na olympijských hrách mládeže sa zúčastnili reprezentačné tímy, ktoré prišli vynikajúco pripravené. Aj keď išlo o mládežníkov, tak úroveň bola vysoká. Bol som milo prekvapený z výkonov, ktoré predvádzali a môžem bezpečne prehlásiť, že o tejto generácii hráčov budeme ešte v budúcnosti veľa počuť.

 

Dočkáme sa v blízkej budúcnosti účasti aj slovenských tímov na podujatiach tohto významu?

– Pevne verím a dúfam, že áno.

 

Okrem vás sa vo finále predstavili aj slovenskí rozhodcovia Mandák s Rudinským, ktorí viedli duel o zlato v kategórii mužov. Aj ich nominácia na rozhodujúci zápas svedčí o tom, že vládla spokojnosť s ich výkonmi na turnaji?

– Obaja chlapci podávali vyvážené výsledky nielen počas celého turnaja, ale už dlhodobo na podujatiach, ktoré organizuje Európska hádzanárska federácia. Mali možnosť viesť neľahké stretnutia a ani v nich nesklamali. Ich nominácia na finálový zápas bola logickým vyústením výkonov, ktoré podávali počas celého trvania olympijských hier mládeže.

 

Mali ste čas a priestor vidieť v akcii aj slovenských športovcov?

– Žiaľ, každý deň sme mali Medzinárodnou hádzanárskou federáciou tak nastavený, že nebol časový priestor presúvať sa medzi jednotlivými športoviskami a vidieť iných našich športovcov v akcii.

 

Autor: slovakhandball.sk

Prešov v SEHA League víťazne na pôde posledného Izvidjaču Ljubuški

Hádzanári Tatrana Prešov zvládli úlohu favorita a v stredajšom stretnutí 6. kola 8. ročníka nadnárodnej „SEHA /South East Handball Association/ Gazprom League“ zvíťazili na palubovke RK Izvidjač Ljubuški 26:22 (12:9). Kým pre nich to bol tretí víťazný duel za sebou, svojmu súperovi, ktorý uzatvára poradie SEHA ligy, nedovolili pripísať si na konto prvý triumf v aktuálnej edícii súťaže.

Vo vyrovnanom I. polčase sa tímy striedali vo vedení. V záverečnej desaťminútovke však Prešovčania šnúrou troch gólov odskočili na 11:8 a trojgólový náskok si udržali až do prestávky. Do druhého dejstva lepšie vstúpili domáci, ktorí zásluhou Primoraca v 38. min vyrovnali na 15:15. Šarišania opäť získali vedenie, v 49. min vyhrávali 20:17, čo sa ukázalo ako rozhodujúci náskok. Najviac gólov v drese Tatrana dosiahol Martin Straňovský (8).

Zverenci trénera Slavka Golužu majú po šiestich vystúpeniach bilanciu štyri výhry – dve prehry (obe jednogólové) a v tabuľke sa so ziskom 12 bodov posunuli na 3. miesto. Už o tri dni – v sobotu 20. októbra – nastúpi úradujúci slovenský šampión v 7. kole SEHA League na palubovke macedónskeho RK Metalurg Skopje, s ktorým účinkuje v rovnakej skupine aj v Lige majstrov.

Výsledok – streda – SEHA Gazprom League 2018/2019 – 6. kolo:
RK Izvidjač Ljubuški (Bosna a Herceg.) – Tatran Prešov (SR) 22:26 (9:12)
Najviac gólov: Kaludjerevič a Čutura po 4, Delič 4/2 – M. Straňovský 8/3, Butorac 4, Rábek, Lapajne a Babič po 3
Pok. hody: 5/4 – 9/4, vylúčení: 4 – 4, ČK: 37. Kasal (Prešov), rozhodovali: Mitrevski a Todorovsky (obaja Maced.), 1300 divákov

Autor: SITA, Foto: seha-liga.com

Baláž vymenil Maďarsko za Grécko, oblieka si dres finalistu Vyzývacieho pohára

Maroš Baláž pred aktuálnou sezónou zamieril z Vácu do AEK Atény
(viac…)

Medzi sedmičkami – Na veľkosti nezáleží

Po septembrovej premiére v rubrike Medzi sedmičkami som sa tento mesiac rozhodol pre trochu odlišnú tému a zo zásuvky som vytiahol, zrecykloval a upravil článok z obdobia, keď som sa počas vysokej školy uchádzal o prácu a skúšal to aj u športových portálov.

Island ma ako krajina začal fascinovať v roku 2007, kedy som sa s výberom Bratislavského kraja zúčastnil na International Children´s Games v Reykjavíku. Sympatickí ľudia so zdravým životným štýlom, čisté ulice, polnočné slnko a nádherná príroda, ktorú sme vtedy ako 15-roční hádzanári moc neriešili a namiesto relaxu a obdivovania krásnej Modrej lagúny sme skôr obdivovali krásne nórske hádzanárky. Staré dobré časy. Na medzinárodné mládežnícke hry mi ostali len tie najlepšie spomienky, napriek tomu že výsledkovo sme veľkú dieru do sveta neurobili. Prvé tri zápasy sme prehrali proti nórskemu Bergenu, slovinskému Celje a Bahrajnu, turnaj sme však zakončili víťazne pekným výsledkom proti domácemu Reykjavíku. V roku 2007 ešte na Island nelietali nízkonákladovky a tak išlo o trochu väčšiu európsku exotiku ako je tomu dnes. Náš trip tak mal celkom veľký ohlas aj doma v klube a po návrate som mal v Modranských zvestiach uverejnený rozhovor na celú stranu, kde som opisoval pocity z otváracieho ceremoniálu alebo aj to, ako som prvýkrát ochutnal sushi, ktoré mi vtedy ešte nechutilo. Vtipná bola taktiež príhoda ako som nevedel nájsť moje obľúbené zápasové ponožky HCB Karviná, ktoré si vtedy na letnom turnaji kupovala väčšina mojej hádzanárskej generácie. Potom ako som sa pýtal všetkých spoluhráčov, či ich náhodou omylom nezbalili po tréningu do tašky sa ponožky prebojovali až do finále turnaja, kde ich na sebe mala spojka z Bahrajnu.

Island 2007: S mikrofónom na hlave a najznámejším islandským gejzírom za chrbtom

Island, ktorý má približne 335 000 obyvateľov získal presne rok po našom dobrodružstve strieborné medaily v hádzanej na Olympijských hrách v Pekingu. Finále sledovalo v televízií 85% národa a po návrate vítalo strieborných medailistov v Reykjavíku cez 40 000 fanúšikov. Až vtedy som si to dal prvýkrát do súvislosti s tým, že je takmer neuveriteľné, aby tak malá krajina získala tak veľký športový úspech v kolektívnom športe. To, že nešlo o náhodu dokázali islandskí hádzanári od OH ešte niekoľkokrát ako napríklad bronzom na ME v roku 2010. Veľké úspechy zaznamenali v posledných rokoch aj futbalisti, keď na ME 2016 vo Francúzsku vyradili v osemfinále Anglicko, aby sa o rok neskôr kvalifikovali na MS 2018 v Rusku a stali sa tak počtom obyvateľov najmenšou krajinou, aká kedy štartovala na futbalových majstrovstvách sveta. Možno ešte lepším hádzanárskym príkladom, ktorý potvrdzuje, že na veľkosti nezáleží (ak hovoríme o športe) sú Faerské Ostrovy, ktoré majú okolo 50 000 obyvateľov a ich juniori sa v roku 2017 kvalifikovali na MS do 21 rokov v Alžírsku, kde obsadili 16. miesto spomedzi 24 tímov. Slovinsko s 2 miliónmi obyvateľov sa stalo v roku 2017 majstrom Európy v basketbale, hádzanári získali bronz na MS vo Francúzsku, volejbalisti obsadili na ME 8. miesto a slovinskí hádzanári do 20 rokov toto leto vyhrali Majstrovstvá Európy na domácej pôde. Jednoducho by sme už mali prestať s výhovorkou, že sme malá krajina a kvôli tomu nemôžeme nikdy dosiahnuť úspech v kolektívnom športe.

V posledných rokoch som sa teda vždy snažil nevynechať športové články a reportáže o Islande, aby som zistil, kde spočíva tajomstvo úspechov hádzanej a futbalu v krajine gejzírov, ktorá ma menej obyvateľov ako naše hlavné mesto a hustotu zaľudnenia troch obyvateľov na kilometer štvorcový.

Futbal

Jeden z receptov na úspech futbalu na Islande je sedem obrovských futbalových hál s umelým high-tech trávnikom, ktoré sú veľké ako hangáre pre lietadlá. Sedem sa môže zdať trocha málo, no pre Island je to základný kameň jeho senzačného futbalového úspechu. Hrať futbal na Islande bolo pred postavením týchto hál komplikovanou záležitosťou. Vonku sa mohlo hrať len od apríla do septembra, inak vedelo byť počasie veľmi nepríjemné. Svoje by vám o tom vedeli rozprávať hráči zápasu medzi Thor Akureyri a KR Reykjavik, o ktorom koluje jedna úsmevná legenda. Strela z penalty ide vysoko nad bránu a búrka odveje loptu až niekam k fjordu. Loptu nájde hráč Thoru o pár dní neskôr na rybačke pri ostrove Hrisey, ktorý je vzdialený 25 kilometrov.

A tak hráči od októbra trénovali v malých halách s palubovkou, na ktorej sa viac venovali hádzanej, vďaka čomu sa niektorí definitívne rozhodli ostať len pri tomto športe. Jedným z nich bol aj terajší tréner japonskej hádzanárskej mužskej reprezentácie, Dagur Sigurdsson, ktorý v roku 2016 získal s Nemeckom titul Majstrov Európy. Svoju krajinu reprezentoval v mládežníckom výbere do 17 rokov ešte ako futbalista, neskôr sa z neho stal seniorský reprezentant v hádzanej. Ako neskôr Sigurdsson uviedol, práve toto praktizovanie viacerých športov do vyššieho veku môže byť jedným z dôvodov úspechu islandskej hádzanej. O tom však až v druhej časti článku.

Asi pred 10 rokmi si na Islande povedali, že to takto ďalej nejde. Tréning v snehu po kolená bol dobrý akurát nato, aby Islanďania stíhali kondične. Technicky však za súpermi ďaleko zaostávali. A tak vláda uvoľnila peniaze a s pomocou FIFA a súkromných investorov ako je Eidur Gudjohnsen, bývalý hráč Chelsea a Barcelony, sa začali sa budovať gigantické indoorové haly. Ako napríklad hala Korinn blízko Reykjaviku, ktorá má kapacitu 2000 miest a kde sa môžu hrávať aj medzinárodné zápasy. K úspechu projektu nových hál pomohla aj koncepčná práca s mládežou a fakt, že 90 percent islandských detí pravidelne športuje. Deti do 10 rokov nemusia za využívanie haly platiť, následne sa platí malý poplatok za prácu trénerov. Ďalším dôvodom úspechu je iniciatíva Islandského futbalového zväzu tiež spred 10 rokov, keď každému trénerovi sprístupnili trénerské semináre UEFA za veľmi prijateľnú cenu. Dnes má 70 percent islandských trénerov B licenciu a 30 percent A licenciu UEFA – žiadna krajina v Európe nemá vyššie čísla. Napriek tomu, že výstavba hál je veľmi mladý projekt, keďže prvá z nich bola dokončená iba v roku 2002, prvé úspechy sa vďaka výbornej práci s mládežou dostavili už v roku 2011, kedy sa islandská reprezentácia do 21 rokov prvýkrát kvalifikovala na Majstrovstvá Európy. Väčšina z týchto hráčov teraz tvorí základ úspešného seniorského národného tímu. V priebehu šiestich rokov sa islandský výber vyšvihol zo 112. miesta na 21. pozíciu vo svetovom rebríčku FIFA.

Indoorová hala Korinn, Foto: betstudy.com

Hádzaná

Tradícia a mentalita sú dva hlavné dôvody, ktorými si Islanďania vysvetľujú popularitu a úspechy tohto športu v ich krajine. Pre mladých Islanďanov znamená šport šancu ako preraziť aj za hranicami a spraviť veľkú kariéru. Veľmi veľa islandských hráčov pôsobí v najlepšej hádzanárskej lige sveta, nemeckej bundeslige, čo pred pár rokmi nemecký denník Tagesspiegel vtipne nazval ako „Islandizácia bundesligy“. V bundeslige sa veľmi cenia najmä povahové vlastnosti islandských hráčov, ktoré boli typické aj pre ich vikingských predkov: tímový duch, bojovnosť, pokora, ochota tvrdo na sebe pracovať a schopnosť za žiadnych okolností sa nevzdávať. O kvalite nielen islandských hráčov, ale aj trénerov svedčí fakt, že trénerom nemeckého národného tímu bol už spomínaný Dagur Sigurdsson. Najznámejší nemecký tím THW Kiel už od roku 2008 trénuje Alfred Gislason. Za ten čas stihol s Kielom sedemkrát vyhrať nemecký titul a dvakrát Ligu Majstrov. Islandského trénera dostane po tejto sezóne aj ďalšie špičkové nemecké družstvo Rhein Neckar Löwen – Dána Nikolaja Jacobsena nahradí pri kormidle levov z Mannheimu Kristján Andrésson, ktorého sme mohli vidieť v roku 2016 v Steel Aréne ako trénera švédskej mužskej reprezentácie.

Hádzaná sa na ostrove etablovala ako národný šport asi pred 30-40 rokmi. Na zápasy tu chodí v priemere asi 500 až 1000 divákov. Na tak malú krajinu, je tu až neuveriteľných 40 klubov, najvyššia liga je však iba poloprofesionálna, čo na druhej strane dáva šancu mladým talentom. Jedným z nich bol aj Aron Palmarsson, ktorého nemecký Kiel kúpil už ako 19-ročného a ktorý po pôsobení v tíme maďarského šampióna MKB Vezsprém prestúpil k ďalšiemu hádzanárskemu gigantovi FC Barcelona. Palmarsson prezradil, že so športom začal už ako šesťročný, trénoval tri až päťkrát za týždeň, okrem hádzanej aj futbal a basketbal. Až v 16 rokoch sa definitívne rozhodol pre hádzanú. Aby ste mali predstavu o tom ako malý je Island, hádajte kto je strýkom Arona Palmarssona? Nikto iný, ako najväčšia legenda islandského futbalu Eidur Gudjohnsen.

Je diskutabilné rozoberať, či je na Islande národným športom číslo jedna hádzaná alebo futbal. Futbal má každopádne s 30 000 členmi oveľa väčšiu základňu ako hádzaná s približne 10 000 členmi. Toto leto sa islandská hádzanárska reprezentácia do 18 rokov dostala až do finále majstrovstiev Európy v Chorvátsku, kde ich cestu za zlatom zastavili Švédi. Za najužitočnejšieho hráča turnaja bol vyhlásený Islanďan Haukur Thrastarson, do All-Star tímu sa dostalo aj ľavé krídlo Dagur Gautason. Zdá sa, že po generácií hráčov ako Olafur Stefannson, Robert Gunnarsson alebo Gudjon Valur Sigurdsson sa máme v budúcnosti v podaní vikingov opäť na čo tešiť.

Haukur Þrastarson (Foto: visir.is)

Pri čítaní tohto článku vám možno napadlo, prečo nerobíme niečo podobné u nás na Slovensku? Prečo nenecháme naše deti hrať takisto viac rôznych športov do vyššieho veku súčasne? Veď v podstate to je tak logické a nemusíte byť expertom aby ste videli, že dieťa ktoré vo voľnom čase praktizuje viac rôznych športov má oveľa lepšiu koordináciu. Kedysi toto všetko fungovalo svojou úplne prirodzenou cestou a deti hrali na ulici futbal alebo hokejbal aj bez toho, aby sa mohli cez messenger alebo whatsapp dohodnúť kde a kedy sa stretnú. Koľko detí dnes zazvoní u kamaráta neohlásene, aby sa opýtalo, či môže ísť hrať Tomáš basketbal? Som veľmi rád za to, že tieto časy ma ešte tesne lízli. Narodil by som sa o 5 rokov neskôr a moje detstvo by už pravdepodobne bolo technológiami poznačené oveľa viac. O tomto fenoméne sa už veľa popísalo a veľa sa ešte popíše. Doba sa však definitívne zmenila, pribudlo viac technológií a iných možností trávenia voľného času a preto sa treba adaptovať a nie neustále oplakávať pouličné časy (ako som to občas v článku spravil). Tieto časy sú už zdá sa nenávratne preč – ak jedného dňa nedostaneme chuť odhodiť nové technológie do koša a vrátiť sa do sveta offline. Podľa prognóz futuristov to ale bude skôr naopak a technológie s nami splynú ešte viac, keď si budeme do tela napríklad dávať implementovať čipy. Dnešné deti napriek všetkému športujú, väčšinou to však už je organizovane v kluboch alebo krúžkoch a nie na ulici.

Foto: straitstimes.com

Odpovedí, prečo u nás nerobia deti viac športov súčasne môže byť viac. Rodičia mysliaci si, že skorá špecializácia je pre deti dobrá. Zaneprázdnenosť detí, ktoré sú radi, že popri škole stíhajú aspoň ten jeden šport a majú čas aj na kamarátov. Podľa môjho názoru je jedným z problémov kvantita – o 90 percentách pravidelne športujúcich detí ako na Islande žiaľ môžeme len snívať a znižovaním hodín telesnej výchovy sa k podobnej méte ani len nepriblížime. Aj preto trénerovi na Islande pravdepodobne moc neprekáža, ak má v tíme 16 hráčov a jeden alebo dvaja sa definitívne rozhodnú pre iný šport. Od trénera na Slovensku, ktorý má v kádri 7 a pol hráča však môžeme len ťažko očakávať, že bude podporovať svojho zverenca v tom, aby chodil na tréningy iného športu do iného klubu a riskoval tak, že príde aj o to málo, čo má k dispozícií. Tak to vidím ja, ak máte iný názor, veľmi rád si na facebooku pod článkom prečítam konštruktívnu diskusiu 🙂

 

Autor: Martin Kosák

Zdroje: welt.de, tagesspiegel.de

Foto k článku: the18.com

Na lavičku slovenských kadetiek Rastislav Jedinák, vo funkcii nahradil Dána Poulsena

Cieľom kadetiek SR pod novým vedením je udržať sa v elitnej kategórii majstrovstiev Európy

Dána Rasmusa Rygaarda Poulsena nahradil na pozícii trénera kadetiek Slovenska Rastislav Jedinák. Bývalý juniorský reprezentant už dlhé roky pôsobí v Nemecku. So svojimi novými reprezentantkami má za sebou úvodný zoznamovací zraz. Ešte pred ním poskytol rozhovor pre slovakhandball.sk.

Keďže už dlhodobo pôsobíte v zahraničí, skúste sa fanúšikom hádzanej najmä z mladšej generácie na úvod v skratke predstaviť?
– S hádzanou som začínal v Kysuckom Novom Meste, cez Trnavu, Bratislavu a Nové Zámky som sa potom dostal do Rakúska a odtiaľ som sa presunul do Nemecka.
Od roku 2005 som pracoval pre Bavorský hádzanársky zväz a od roku 2015 pôsobím v štruktúrach Hesenského hádzanárskeho zväzu.

Ako ste zareagovali na ponuku viesť reprezentáciu kadetiek?
– Moja reakcia bola prekvapujúca a pozitívna. Bol som milo prekvapený a zároveň veľmi rád, že ma oslovili. Hoci nemám informácie, ako sa o mne predstavitelia zväzu dozvedeli.

Aké sú vaše ciele s týmto družstvom?
– Náš cieľ stanovil Slovenský zväz hádzanej, teda udržať sa s dievčatami v A-kategórii ME. Tým smerom sa bude všetko uberať.

Pociťujete v tejto súvislosti aj tlak, keďže od výsledkov tejto reprezentácie sa bude odvíjať aj účinkovanie dvoch generácií?
– Tlak je dosť tvrdé slovo pre tento prípad, ale v každom prípade je tu určité napätie. V konečnom dôsledku však stále prevláda pozitívna reakcia, tešíme sa na túto robotu. Vynasnažíme sa s babami pracovať tak, aby sme ho dokázali splniť.

Z elitnej kategórie ME zostupujú posledné dva tímy, potom býva náročné dostať sa späť medzi najlepšiu šestnástku. Ako sa pozeráte na túto skutočnosť?
– Toto neovplyvníme. Je to stanovené a nezaoberáme sa tým. V každom prípade sa budeme snažiť byť medzi top 14, aby sme sa tomu vyhli a nemuseli to riešiť.

V akom zložení bude pracovať váš realizačný tím?
– Pomáhať mi bude Ivetka Mičiníková. Nechcem, aby sa hovorilo, že je to asistentka. Bude to moja kolegyňa. Tímovým manažérom je Rudolf Draškovič. Ďalšie pozície ešte nie sú určené, doplníme ich na ďalších akciách.

Stihli ste si už urobiť obraz o hráčkach tejto generácie?
– Pozrel som si nejaké zápasy slovenskej dorasteneckej ligy i videá zo zápasov reprezentácie. Pre seba som si ich už vyhodnotil. Úplný prehľad o situácii na celom Slovensku ešte nemám, ale do konca novembra chcem mať aj s pomocou realizačného tímu zmapovanú celú oblasť komplexnejšie, aby sme mali predstavu, ktorým smerom a s ktorými ľuďmi budeme pracovať.

Čo vás čaká s kadetkami najbližšie?
– V novembri máme plánovaný ďalší zraz už aj s účasťou na turnaji.

Aký je najväčší rozdiel medzi výchovou mladých hráčok v Nemecku a na Slovensku?
– Nedokážem to ešte posúdiť, lebo som tu príliš krátko. Vidieť však dobre odvedenú robotu s hráčkami, ktoré som mal možnosť vzhliadnuť. Chceme pokračovať v tejto práci a aj s rovnakým tímom. Postupovať v tom, čo začali naši predchodcovia.

Autor: slovakhandball.sk, Foto: hessen-handball.de

Považania v 3. kole Vyzývacieho pohára proti hráčom Pressana

Hádzanári MŠK Považská Bystrica spoznali počas víkendu súpera, ktorému budú čeliť v 3. kole Vyzývacieho pohára (Challenge Cup) 2018/2019. Zverenci trénera Václava Straku sa v novembrových termínoch stretnú s tímom Pallamano Pressano. Taliansky klub podľa očakávania vyradil v 2. kole (v 1. kole neboli nijaké zápasy, pozn.) britský Olympia HC Londýn, s ktorým odohral oba duely na domácej pôde v Lavise. Pressano vyhralo v sobotu prvý zápas 40:16, nedeľňajšia odveta bola už o niečo vyrovnanejšia, ale aj tak sa v nej zrodil jednoznačný triumf talianskeho zástupcu 37:23.

„K talianskemu súperovi by sme to nemali ďaleko a aj z hernej stránky by to bolo pre nás zaujímavé,“ uviedol pre agentúru SITA ešte po žrebe manažér MŠK Ľuboš Cifra, ktorý správne predpokladal, že Pressano prejde cez londýnsky tím.

Považskobystrické družstvo, ktoré pri žrebovaní figurovalo medzi 16 nasadených, by malo najskôr hrať u súpera (17./18. 11. 2018), výhodu domáceho prostredia bude mať v odvete v odvete (24./25. 11.). Považania sa v tejto európskej pohárovej súťaži predstavia už štvrtý ročník za sebou. V ostatných dvoch edíciách Vyzývacieho pohára dosiahli osemfinálovú účasť.

Vyzývací pohár mužov 2018/2019 – 2. kolo – prvý zápas:
Olympia HC Londýn (V. Brit.) – Pallamano Pressano (Tal.) 16:40 (9:22), hralo sa v Lavise
odveta:
Pallamano Pressano (Tal.) – Olympia HC Londýn (V. Brit.) 37:23 (20:9)

3. kolo (prvý zápas 17./18. 11. – odveta 24./25. 11. 2018):
Pallamano Pressano (Tal.) – MŠK Považská Bystrica (SR)

Autor: SITA, Foto: https://pallamanopressano.wordpress.com/

Súťaž o 3×100 stieracích žrebov od TIPOS

SÚŤAŽ o 3 x 100 stieracích žrebov Prasa v žite od nášho Generálneho Partnera – Národnej lotériovej spoločnosti TIPOS

V polčasovej prestávke zápasu Slovensko – Rusko (27.10.2018 o 18:00 v Prešove) vyžrebujeme 3 elektronické vstupenky, ktorých majitelia vyhrávajú 100 stieracích žrebov. Súťaž neplatí pre vstupenky zakúpené na mieste v deň zápasu.

Elektronické vstupenky v predaji na našej stránke:
https://slovakhandball.sk/listky/

Školenie trénerov na získanie licencie D v Stupave

Na základe uzávierky prihlášok na školenie trénerov na získanie trénerskej licencie „D“ si Vám dovoľujeme oznámiť, že trénersko-metodická komisia Slovenského zväzu hádzanej otvára v termíne od 16. – 18.11.2018  v Stupave školenie trénerov I. kvalifikačného stupňa so špecializáciou hádzaná (licencia „D“).

Obsahom školenia sú aj hospitácie na tréningovom procese.

Podmienka účasti na školení je minimálne  úplné stredoškolské vzdelanie, ktoré je ukončené maturitnou skúškou.

Náklady na školenie – školné, cestovné, ubytovanie, si v plnej miere hradia frekventanti sami.

 

Poplatok za absolvovanie školenia je 90,- EUR , ktorý uhradíte na č. účtu SZH:

Číslo účtu: 1055067012/1111, UniCredit Bank ,  IBAN: SK79 1111 0000 0010 5506 7012 , BIC: UNCRSKBX

Do popisu zadajte meno a poznámku – školenie D.

 

S naskenovaným dokladom o úhrade je potrebné zaslať aj naskenovaný doklad o najvyššom dokončenom vzdelaní ( minimálne stredoškolské ukončené maturitou) na e-mailovú adresu katusakova@slovakhandball.sk .

 

Vyššie uvedené doklady  je potrebné zaslať  do  22.10.2018 najneskôr.

 

Organizačných pracovníkov klubov, prosíme o odovzdanie tejto informácie prihláseným záujemcom.

 

V prílohe posielame program školenia, zoznam prihlásených a hospitačné listy, ktoré sú súčasťou absolvovania školenia. Vysvetlenie k nim dostanete v úvode školenia.

 

Mgr. Silvia Priklerová, PhD., v.r.

predseda TMK SZH

Ďakujeme za spoluprácu.

PROGRAM – školenie D -16.-18.11.2018

LM žien 2018/19 – základná fáza – 2. kolo – výsledky

Holešovej štyri góly pri prehre s obhajcom, Jakubisová sa strelecky presadila trikrát

Výsledky víkendových stretnutí 2. kola základnej skupinovej fázy Ligy majstrov v hádzanej žien 2018/2019 (prvé tri tímy z každej skupiny postúpia do hlavnej fázy LM):

A-skupina:
Larvik HK (Nór.) – Budučnost Podgorica (Č. Hora) 23:22 (12:12)
Odense HC (Dán.) – Metz Handball (Fr.) 19:19 (10:10)

B-skupina:
Brest Bretagne Handball (Fr.) – Rostov na Done (Rus.) 29:29 (15:16)
IK Sävehof (Švéd.) – Kodaň Handball (Dán.) 22:36 (8:20)

C-skupina:
RK Krim Mercator Ľubľana (Slovin.) – Thüringer HC (Nem.) 27:20 (10:12), Lýdia Jakubisová (Thüringer) skórovala trikrát.
HC Podravka Vegeta Koprivnica (Chor.) – Györi Audi ETO KC (Maď.) 27:33 (15:17), Mária Holešová (Koprivnica) strelila štyri góly, delegátkou EHF bola Janka Stašová (SR).

D-skupina:
FTC-Rail Cargo Hungaria (Maď.) – Vipers Kristiansand (Nór.) 27:26 (17:14)
SG BBM Bietigheim (Nem.) – CSM Bukurešť (Rum.) 30:28 (16:12)

 

Autor: SITA, Foto: RK Vegeta Podravka Facebook

Iuventa v Pohári EHF žien doma proti dánskemu favoritovi s trojgólovou prehrou, 3. kolo sa vzdialilo

Hádzanárky Iuventy Michalovce si na konto pripísali prvú prehru v tohtosezónnom účinkovaní na európskej pohárovej scéne. Po dvoch víťazstvách nad holandským TTO Work Force / VOC Amsterdam nestačili zverenky trénera Petra Hatalčíka na favorizovaný dánsky Nyköbing Falster Haandbold, ktorému v nedeľňajšom prvom stretnutí 2. kvalifikačného kola Pohára EHF žien 2018/2019 podľahli 26:29 (12:14).

Šance úradujúceho slovenského šampióna na postup poklesli, ale v odvete, ktorá je na programe o týždeň v nedeľu 21. októbra od 18.00 h na palubovke Nyköbingu, ešte môže zabojovať o účasť v 3. kole.

Výsledok – Pohár EHF žien 2018/2019 – 2. kolo kvalifikácie – prvý zápas (odveta 21. 10. o 18.00 h) – nedeľa:
Iuventa Michalovce (SR) – Nyköbing Falster Haandbold (Dán.) 26:29 (12:14)
Zostava a góly Iuventy: Jablonská-Bobaľová, Petkovičová, Muliková – Mugošová 4, Kakaščíková, Štefaniková, V. Kišíková, Trúnková 3, Habánková 7/3, Janičičová, Štefanová 1, Holejová, Wollingerová 5, Bajčiová, Kompaniecová 1, Fiľková-Trehubová 5
Najviac gólov za Nyköbing: Westbergová 10/5, Lagerquistová 8
pok. hody: 4/3 – 5/5, vylúčené: 3 – 3, rozhodovali: Lidacká a Lesiaková (obe Poľ.), 1200 divákov

Iuventa držala krok so svojím súperom, hoci stále musela doťahovať jeho náskok. Zo 6:7 v 15. min bolo o necelých šesť minút neskôr 6:11, ale Michalovčankám vyšiel záver I. polčasu, keď sa dotiahli na 11:12 i 12:13. Posledné slovo pred prestávkou mala najlepšia strelkyňa hostiek Westbergová.

V úvode druhého dejstva Habánková, Wollingerová a Fiľková-Trehubová otočili vývoj skóre v prospech svojho tímu – 16:14 v 35. min. Ešte aj v 38. min vyhrávali domáce (17:16), ale potom už prebrali réžiu hráčky Nyköbingu. Na začiatku záverečnej desaťminútovky bolo už 26:20 pre dánske družstvo, ktoré si už vedenie postrážilo, hoci Iuventa skorigovala rozdiel na tri góly.

Hlas (zdroj web Iuventy):
Peter Hatalčík (tréner Iuventy): „V jednej fáze stretnutia sme dokonca viedli, ale hrali sme proti veľmi silnému a variabilnému tímu, ktorý je veľmi nebezpečný z protiútokov, má aj streľbu z diaľky. Žiaľ, dnes mal náš súper aj lepšie brankárky.“

Autor: SITA, Foto: iuventa-zhk.sk

Tatran v záverečnej desaťminútovke pustil body z rúk a doma podľahol Sportingu

Tatran Prešov (SVK) – Sporting CP Lisabon (POR) 27:30 (13:15)
(viac…)

Najnovšie news