Načítavanie údajov ...

Mandák s Rudinským na Final 4 SEHA ligy

Hádzanári Tatran Prešov sa síce neprebojovali do záverečných bojov v rámci 11. ročníka nadnárodnej „SEHA /South East Handball Association/ Gazprom League“, keď vo štvrťfinále nestačili v maďarskom Veszpréme na domáci Telekom (25:35), ale Slovensko bude mať svoje zastúpenie na turnaji Final 4. V chorvátskom Zadare (2. – 4. 9. 2022) nás bude reprezentovať medzinárodná rozhodcovská dvojica Boris Mandák – Mário Rudinský, ktorá dostala pozvánku na vyvrcholenie súťaže opäť po roku. Okrem nich bude súčasťou podujatia aj delegát Ján Rudinský.
Mandák s Rudinským vlani viedli finále Final 4 SEHA ligy Telekom Veszprém – PPD Záhreb (27:27, v rozstrele 4:2) a teraz ich vedenie súťaže opäť poctilo nomináciou na rozhodujúce zápasy. Dôveru dostali štyri rozhodcovské dvojice. Okrem Slovákov aj Matija Gubica – Boris Miloševič, Dalibor Jurinovič – Marko Mrvica z Chorvátska, Marko Boričič – Dejan Markovič zo Srbska.

Autor: slovakhandball.sk
FOTO: kolektiffimages

Budzák – Záhradník rozhodcami IHF

Slovensko má opäť rozhodcov IHF. Dvojica Andrej Budzák – Michal Záhradník sa nedávno predstavila na majstrovstvách sveta hráčok do 20 rokov v Slovinsku, kde svoje vydarené účinkovanie, počas ktorého rozhodovala dovedna päť stretnutí, spečatila ziskom odznaku arbitrov IHF.

Aktuálne sú jedinými zástupcami slovenského rozhodcovského zboru v rámci Medzinárodnej hádzanárskej federácie. „Určite je to veľký posun v našej kariére. Bol to náš sen a teraz sa tešíme z toho, že sa nám ho podarilo splniť,“ uviedol pre slovakhandball.sk Andrej Budzák, ktorý je s kolegom Michalom Záhradníkom rozhodcom Európskej hádzanárskej federácie (EHF) už siedmy rok. Na konte majú mnoho zápasov európskych pohárových súťaží vrátane najprestížnejšej Ligy majstrov a v sezóne 2021/2022 viedli aj odvetu finále Európskeho finále mužov CS Minaur Baia Mare – Naerbö IL. „Už predtým si nás všimol šéf komisie rozhodcov IHF Per Morten Södal v zápase LM žien Vipers Kristiansand – Győri Audi ETO KC. Vraj o nás počul a zaujali sme ho. Odporúčal nás aj dánsky skaut a vyvrcholilo to finálovým stretnutím EP v Rumunsku. Södal v nás vidí podľa jeho slov potenciál a vie si predstaviť, že by sme časom mohli patriť do špičky. Predtým nás však ešte čaká niekoľko krokov. Keď sa chceme dostať na MS mužov, najskôr by sme mali absolvovať MS do 21 rokov a ak sa osvedčíme, tak následne MS žien. Až potom môžeme uvažovať o účasti na mužskom svetovom šampionáte.“

IHF za ostatné roky zredukovala menoslov arbitrov. Zloženie rozhodcovského zboru prechádza obmenou. Adepti musia byť veľmi dobre kondične pripravení. Slováci cestovali na MS junioriek ako jeden zo šiestich kandidátskych párov. Uspeli tri, medzi nimi aj Budzák so Záhradníkom. „Kto chce byť rozhodcom IHF, musí prejsť dvoma kurzmi. My sme dostali šancu absolvovať kurz priamo na šampionáte, kde sa malo rozhodnúť, či nám udelia odznak IHF. Vyšlo to, ako jediná z kandidátskych dvojíc sme rozhodovali aj v hlavnej fáze MS junioriek a viedli sme tiež duel o 13. miesto medzi Francúzskom a domácim Slovinskom. Teraz už môžeme dostávať nominácie na rôzne šampionáty aj mimo Európy vrátane OH,“ dodal na margo pozitívnej správy Andrej Budzák.

Autor: slovakhandball.sk
Foto: SZH

Zlatý odznak EHF pre Brunovského s Čandom

Súčasťou slávnostného vyhlásenia výsledkov ankety Sedmička roka a Hádzanár roka 2021 v Bratislave bolo aj odovzdávanie rôznych ocenení. Jedno významné medzinárodného charakteru si prevzali arbitri Peter Brunovský s Vladimírom Čandom. Ušla sa im veľká pocta. Bývalá elitná medzinárodná rozhodcovská dvojica dostala od Európskej hádzanárskej federácie za svoju úspešnú kariéru Zlatý odznak EHF, ktorý jej odovzdali prezident Slovenského zväzu hádzanej Jaroslav Holeša a Ján Rudinský, dlhoročný šéf komisie rozhodcov a delegátov SZH, ktorého práve v piatok vystriedal vo funkcii Peter Haščík.
„Je to pre nás veľké zadosťučinenie za celú našu rozhodcovskú kariéru. Sme za to veľmi vďační,“ poznamenal Vladimír Čanda, ktorého pri prevzatí odznaku doplnil jeho dlhoročný kolega na palubovkách Peter Brunovský: „My sme s týmto v podstate vôbec nepočítali. Ako sa hovorí, išli sme od zápasu k zápasu, od roku k roku a napokon z toho bolo 28 rokov a 1700 stretnutí, po ktorých sme si povedali, že už stačilo. Následne prišlo toto ocenenie, za ktoré veľmi pekne ďakujeme.“
Brunovský s Čandom oficiálne ukončili svoju rozhodcovskú kariéru v auguste 2020 na turnaji Final 4 Slovenského pohára.

Autor: slovakhandball.sk
FOTO: SZH

Na najvyššej domácej úrovni sa rozlúčil, skúsenosti bude odovzdávať naďalej

Minulotýždňový tretí zápas série o 3. miesto play-off Niké Handball extraligy 2021/2022, v ktorom hádzanári MŠK Považská Bystrica rozhodli boj o bronz proti HC Sporta Hlohovec (3:0 na zápasy), priniesol koniec účinkovania nielen pre oba tímy. Bodku a nielen za aktuálnou sezónou urobil aj arbiter Zbislav Oťapka, ktorý viedol stretnutie s Petrom Haščíkom. Pre Oťapku to bol rozlúčkový duel s dlhoročnou kariérou rozhodcu v najvyššej súťaži. Dôvodom je vekový limit.

Aké bolo vaše lúčenie?
– Myslím si, že posledný zápas sa ako rozlúčka vydaril, či už z hľadiska úrovne i napätia. Záver bol emotívny, predsa len 27 rokov nepretržite na najvyššej úrovni mi niečo prinieslo aj z hľadiska životných míľnikov.

Aktéri vám dopriali predĺženie rozlúčky, keďže v riadnom hracom čase sa stretnutie skončilo zmierlivo 30:30 a rozhodlo sa až v dramatickom penaltovom rozstrele. Potešilo vás to?
– Lepšie sa to už ani nedalo zrežírovať. Bol dobrý a napínavý zápas s dramatickým vyvrcholením, pre divákov veľmi atraktívny.

Čo všetko máte počas takmer troch desiatok rokov na hádzanárskych palubovkách za sebou?
– Vychádza to na 650 – 700 odrozhodovaných zápasov, z toho 14 rokov medzinárodnej kariéry, ktorá trvala od roku 1998 do roku 2012 a bol som rozhodcom Európskej hádzanárskej federácie (EHF) i Medzinárodnej hádzanárskej federácie (IHF).

Čo považujete za vrcholy svojej kariéry?
– Zúčastnil som sa na MS juniorov v Brazílii v roku 2003, o dva roky neskôr aj na MS juniorov v Maďarsku a rozhodoval som tiež na ME kadetiek v roku 2001 v Turecku. V úlohe arbitra som sa predstavil aj v Lige majstrov či iných európskych pohárových súťažiach.

Aké boli vaše najväčšie zážitky pri rozhodovaní?
– Nepochybne mi najviac utkvelo v pamäti, keď sme rozhodovali v maďarskom Veszpréme pred päťtísícovou kulisou, ale aj finálový duel o titul majstra ČR 2002/2003 medzi Frýdkom-Místkom so slovenským kanonierom Danielom Valom a Duklou Praha, keď bolo na zimnom štadióne sedemtisíc ľudí, čo bola v tom období najvyššia návšteva na hádzanej v Česku.

Koľko sme mali rozhodcovských partnerov, s ktorými ste tvorili dvojice?
– Nemal som ich až tak veľa a môžem povedať, že so všetkými som si ľudsky sadol a nemali sme medzi sebou problémy. S Petrom Haščíkom, s ktorým som strávil viac ako polovicu kariéry a zažil aj tie rozhodcovské vrcholy s účasťou na šampionátoch či v európskych pohároch, sa stretávame dodnes aj mimo hádzanej. V roku 1995 som začínal s Igorom Karlubíkom, potom som rok a pol pískal s Jánom Beňom, nasledoval tucet rokov bez prestávky s Petrom Haščíkom, päť rokov s Milanom Sivákom, tri roky s Romanom Zubom a posledné dva opäť s Petrom Haščíkom.

Je niečo, čo sa vám nepodarilo dosiahnuť?
– Azda len to, že sme sa nedočkali nominácie na majstrovstvá Európy dospelých. Možno sme neboli od toho ďaleko, ale chýbalo nám asi aj trochu šťastia.

Čo vám bude najviac chýbať z rozhodcovskej kariéry?
– Poviem to tak, že každý zápas v najvyšších súťažiach bol pre mňa akoby taký sviatok.

Plánujete v hádzanej zotrvať aj budúcnosti?
– Áno. Chcel by som pokračovať ako delegát, čo som už aj naznačil komisii rozhodcov SZH a pokračovať v rozhodovaní v nižších súťažiach. Rád by som odovzdával mladým rozhodcom skúsenosti, aby sme vychovali dobrých arbitrov do budúcnosti. Nedávno som bol v tejto pozícii, keď sme s Dávidom Chudobom, jedným z našich najperspektívnejších mladých rozhodcov, viedli duel MOL ligy v Dunajskej Strede, čo bol preňho prvý zápas v tejto súťaži.

Autor: slovakhandball.sk
FOTO: msk.sk/SZH

V Španielsku rozhodovali aj Slovákovi, zážitkom aj pozvanie od Riberu

Spolupráca medzi Slovenským zväzom hádzanej (SZH) a Španielskou hádzanárskou federáciou (RFEBM) pokračuje aj na úrovni arbitrov. Španielski rozhodcovia na jar pôsobili na palubovkách v SR a nedávno dostali slovenskí možnosť okúsiť súťaže v krajine na Pyrenejskom polostrove. Dvojicu, ktorej sa naskytla táto neobvyklá príležitosť, tvoria 23-ročný Maroš Nagy ml. z Bánoviec nad Bebravou a o rok mladší Patrik Papaj zo Stupavy. Spoločne rozhodujú od roku 2018 a v najvyšších domácich súťažiach pôsobia od roku 2020. O pobyte v Španielsku sme sa pre slovakhandball.sk pozhovárali s Patrikom Papajom.

Ako ste sa dostali k možnosti ísť rozhodovať do Španielska?
– Prednedávnom absolvovali u nás stáž španielski rozhodcovia Alejandro Hoz a Axel Riloba. Počas ich pobytu na Slovensku sme im boli nápomocní a snažili sa o to, aby sa u nás cítili čo najlepšie. To sme však ešte netušili, že podobne zavítame do Španielska aj my. Bola to pre nás úžasná správa a tešili sme sa na to, čo nás tam čaká.

Čo všetko ste absolvovali počas vášho výjazdu?
– Prvý cieľ našej dlhej cesty bola Praha, kde sme absolvovali kurz mladých medzinárodných rozhodcov (EHF YRP) v rámci turnaja Prague Handball Cupu. Na tento turnaj sme dostali pozvanie ako jedna z 12 dvojíc z celej Európy. Spoločne s nami bol na turnaji aj Vladimír Rančík ako lektor rozhodcov EHF. V Prahe sme boli od 13. do 19. apríla. Druhá etapa našej cesty sa začala priamo letom z Prahy do Španielska, kde sme strávili 6 dní od 19. do 25. apríla 2022.

Rozhodovali ste po celej krajine alebo len na nejakom mieste a jeho okolí?
– Naše východiskové mesto bola Pamplona. Je to veľmi pekné mesto, z ktorého pochádza aj technický riaditeľ SZH Fernando Gurich. Na zápasy sme vyrážali z Pamplony a cesta trvala do dvoch hodín.

Koľko zápasov a v akých súťažiach ste rozhodovali?
– V Španielsku sme mali tú česť rozhodovať štyri zápasy. Na druhý deň po našom prílete to bol duel najvyššej súťaže – ASOBAL ligy, kde proti sebe nastúpili družstvá Bidasoa Irun a Puente Genil, ktorého brankárom je náš reprezentant Michal Martin Konečný. V miestnej aréne Artaleku vládla fantastická divácka atmosféra.
Následne sme mali dva voľné dni, ktoré sme využili na spoznanie mesta, ale, samozrejme, neobišli nás ani hádzanárske duely, ktoré sme si s radosťou pozreli.
V sobotu nás čakal zápas dorasteniek vo veľmi peknom športovom komplexe v Pamplone s tromi ihriskami. Po našom dorasteneckom zápase sme sa boli pozrieť na stretnutie ASOBAL ligy. Do Pamplony pricestovala FC Barcelona, ktorá si v tomto súboji zaistila titul. Následne sme sa presunuli do prímorského mesta Zarautz, kde sme rozhodovali zápas v súťaži División de Honor (druhá najvyššia) medzi družstvami Amenabar Zarautz – Horneo Alicante (28:30). Bol veľmi emotívny a všetci boli napätí až do samého konca, nechýbala výborná divácka kulisa v zaplnenej hale do posledného miesta.
Náš posledný deň strávený v Španielsku bol taktiež veľmi dôležitý. Rozhodovali sme finálový zápas štvrtej ligy. V boji o postup do vyššej súťaže sa stretli družstvá Loyola a Ardobi. Na tento duel taktiež prišlo nespočetne veľa fanúšikov oboch celkov a hala bola opäť na hrane kapacity. Zápas bol dramatický až do koncovky, nakoľko sa o víťazovi rozhodovalo v posledných sekundách stretnutia. Tešili sa domáci.

Ako vás brali aktéri stretnutí?
– Musíme povedať, že aj napriek nášmu mladému veku nás rešpektovali. Prekvapením bolo, že aj starší hráči či tréneri akceptovali naše rozhodnutia. Keď nebolo trénerovi alebo hráčovi niečo jasné, slušne sa spýtal a stačilo to pár slovami objasniť. Myslíme si, že aj na Slovensku sa postupne správanie hráčov dostáva na lepšiu úroveň.

 

Čo bol pre vás najväčší zážitok?
– Zážitok bol už len to, že sme dostali možnosť ísť rozhodovať do Španielska. Nielen ASOBAL ligu, ale aj nižšie súťaže, ktoré sú na veľmi dobrej úrovni. Jeden z najväčších zážitkov bol pre nás, keď za Irun nastúpil jeden z najlepších hráčov Julen Aguinagalde, ktorého sme do nedávna sledovali a obdivovali v televízii. Teraz sme sa s ním stretli na jednom ihrisku. Nezabudneme ani na to, keď nás počas stretnutia Pamplony proti FC Barcelona zavolal tréner španielskeho národného tímu mužov Jordi Rivera prisadnúť si k nemu do hľadiska. Počas majstrovstiev Európy sme ho v Bratislave videli spoza zapisovateľského a časomeračského stolíka a o pár mesiacov sme mali tú česť s ním sedieť v hľadisku. Najväčší šok v dobrom slova zmysle prišiel keď nás po zápase pozval na spoločnú večeru. Celé naše účinkovanie v Španielsku bol veľký zážitok, ako atmosféra na zápasoch, úroveň duelov a mnohé stretnutia s ľuďmi z hádzanárskej rodiny.

Aká bola odozva na vaše výkony bezprostredne po zápasoch?
– Bezprostredne po zápase sme sa vždy stretli s príjemnou reakciou na naše výkony a funkcionári, ale aj tréneri prejavovali spokojnosť. Po zápase ASOBAL ligy sme mali veľmi príjemný a prekvapujúci telefonát od predsedu rozhodcov španielskej federácie, ktorým je rozhodcovská legenda Angel Sabroso, ktorý nám poďakoval a zagratuloval k nášmu výkonu, s ktorým bol spokojný.

Ako sa vám rozhodovalo? Bolo to ľahšie ako doma?
– Veľmi ťažko sa odpovedá na túto otázku, lebo španielska hádzaná je veľmi rýchla a odlišná od tej našej. Čo bolo niekedy výhodou, ale aj nevýhodou. Museli sme sa rozhodnúť v tom okamihu rýchlo a správne. Čo bol pre nás nezvyk, boli zaplnené haly do posledného miesta. Bol v nich riadny hluk a častokrát nebolo počuť ani vlastného slova, a tak bola veľmi dôležitá gestikulácia, hlasité a výrazné hvizdy. V takejto atmosfére sa však rozhoduje oveľa lepšie ako v halách, kde je pár desiatok divákov.

Ako ste vnímali úroveň zápasov v porovnaní so slovenskými súťažami?
– Podľa nás bol najväčší rozdiel v rýchlosti, hráči sú oveľa technickejší, ale zase na druhej strane sú voči sebe tolerantnejší pri obranných zákrokoch, tým pádom je hra menej kontaktná. Často kvalita útoku prevyšuje kvalitu obrany, takže v zápasoch padá veľké množstvo gólov, čo je pre divákov veľmi atraktívne.

Bolo už nejaké vyhodnotenie tohto projektu a bude sa v ňom pokračovať?
Momentálne nemáme žiadne konkrétne informácie o pokračovaní projektu. Keďže oba zväzy spolupracujú naďalej, tak by bolo super, keby sa pokračovalo vo výmene arbitrov. Je to veľmi dobrý projekt pre rozhodcov oboch krajín.

Čo si odnášate z tejto zaujímavej skúsenosti?
– Z tejto stáže si odnášame veľmi veľké skúsenosti, ktoré nám pomôžu ďalej rásť a zlepšovať sa. Mať skúsenosť na jednej z najlepších hádzanárskych scén sveta je veľmi obohacujúce. Nadobudli sme tam mnoho priateľstiev, ktoré sú pre nás veľkou výhodou do budúcna.

Stihli ste okrem rozhodovania aj niečo iné?
– Počas našich dvoch voľných dni sme mali možnosť pozrieť si celú Pamplonu a najmä jej historickú časť, ktorá je veľmi očarujúca a veľká. Tým, že sa hlavná historická časť nachádza na najvyššom bode mesta, tak z mnohých pamiatok máte mesto ako na dlani. Počas ciest na zápasy sme mali možnosť vidieť mnohé pekne miesta v okolí miest Irún a Zarautz.

Aké sú vaše rozhodcovské ambície?
– Našimi ambíciami je zlepšovať sa každým zápasom, sezónou a nazbierať čo najviac skúseností v zahraničí, ale aj udržiavať si stabilitu výkonov a zlepšovať sa v našich najvyšších súťažiach. Naším snom a cieľom je stať sa medzinárodnými arbitrami. Touto cestou by sme sa chceli poďakovať Slovenskému zväzu hádzanej a komisii rozhodcov a delegátov za prejavenú dôveru a možnosť, že sme sa mohli zúčastniť na tomto projekte. Veľké ďakujem taktiež patrí Dr. Jánovi Rudinskému, šéfovi komisie rozhodcov, ktorý nás veľmi podporil, a technickému riaditeľovi SZH Fernandovi Gurichovi, ktorý stál za celým projektom a bol nám nápomocný počas nášho pôsobenia v Španielsku.

Autor: slovakhandball.sk
FOTO: archív P. P.

Budzák – Záhradník povedú finále EP mužov

O držiteľovi trofeje v Európskom pohári v hádzanej mužov 2021/2022 sa rozhodne koncom mája v Rumunsku. Budú pritom aj slovenskí rozhodcovia. Dvojica Andrej Budzák – Michal Záhradník dostala od Európskej hádzanárskej federácie delegáciu na odvetný duel finále tretej najvýznamnejšej kontinentálnej pohárovej súťaže klubov CS Minaur Baia Mare – Naerbö IL. Prvý zápas sa bude hrať 21. mája na pôde nórskeho družstva, odveta 28. 5. aj so slovenským duom na palubovke rumunského tímu.

„Je to pre nás obrovská česť rozhodovať finále. Nie je to samozrejmosť, niektoré dvojice nedostanú takúto príležitosť počas celej kariéry. My pôsobíme na európskej scéne siedmu sezónu a je to už naše druhé finále, čo nás nesmierne teší, že máme opäť dôveru. Berieme to ako poctu,“ uviedol pre slovakhandball.sk Budzák, ktorý má so svojím kolegom Záhradníkom za sebou úspešné tohtosezónne účinkovanie. „Dostali sme šancu približne v desiatich dueloch. Viedli sme aj dva zápasy ženskej Ligy majstrov. Boli to konfrontácie Odense – CSKA Moskva a Kristiansand – Győr, pričom práve v súboji dvoch účastníkov Final 4 utrpel maďarský klub prvú prehru v aktuálnom ročníku súťaže.“

Budzák so Záhradníkom okúsili prvýkrát finálové boje pred piatimi rokmi. V Záhrebe boli rozhodcami úvodného duelu boja o trofej vo Vyzývacom pohári (Challenge Cup) medzi chorvátskym HC Lokomotiva a švédskym H 65 Höörs HK (23:19). „Teraz si to vyskúšame v súťaži mužov a v odvete, v ktorej sa definitívne rozhodne o víťazovi EP,“ poznamenal Budzák. Slovenskí arbitri nemajú skúsenosti s tímami CS Minaur Baia Mare – Naerbö IL, v aktuálnej sezóne EP mužov rozhodovali iba stretnutie balkánskych tímov RK Borac Banja Luka – KH Besa Famgas.

Nielen pre hráčov, ale aj pre rozhodov je najväčším lákadlom na klubovej úrovni prestížna Liga majstrov. „Je naším veľkým snom sa niekedy predstaviť aj v záverečných bojoch Ligy majstrov alebo Európskej ligy. Tieto dve súťaže však vrcholia turnajmi Final 4. Cieľom každého z nás je zažiť tú atmosféru a dôležitosť práve týchto duelov, to musí byť najviac,“ dodal Budzák.

Autor: slovakhandball.sk
FOTO: archív A. B.

Mandák s Rudinským zanechali na ME dobrý dojem, Bočáková s Jánošíkovou dostali šancu v EL

Slovenskej hádzanej robia dobré meno na medzinárodnej scéne arbitri. Dvojica Boris Mandák – Mário Rudinský rozhoduje náročné súboje v prestížnej Lige majstrov a v januári absolvovala premiérové majstrovstvá Európy mužov. Pri svojom debute dostala príležitosť viesť tri duely kontinentálneho šampionátu v Maďarsku a na Slovensku. Mandák s Rudinským sa v úlohe arbitrov predstavili v dovedna troch zápasoch – v Szegede v rámci základnej C-skupiny v konfrontácii Francúzsko – Ukrajina (36:23), v dueli A-skupiny v Debrecíne Severné Macedónsko – Dánsko (21:31) a na záver sa ukázali aj v domácom prostredí na bratislavskom Zimnom štadióne Ondreja Nepelu v súboji D-skupiny Bielorusko – Rakúsko (29:26). Ich túžba rozhodovať pred zaplnenou budapeštianskou arénou MVM Dome domácej reprezentácii sa im síce nesplnil, ale aj tak mohli byť so svojím účinkovaním spokojní, hoci ich účinkovanie sa skončilo po základnej fáze. „Neboli sme ani prekvapení a ani sklamaní. Ako najmladší a ako nováčikovia sme s tým počítali a sme radi, že sme túto šancu dostali a že sme zanechali dobrý dojem. Všetky zvyšné dvojice pískali v základných skupinách dva duely, my sme dostali aj tretí, navyše doma na Slovensku,“ uviedol Mandák pre denník Šport.

Okrem nich pôsobia na európskej scéne aj ďalší rozhodcovia zo SR: Michal Baďura – Jaroslav Ondogrecula, Andrej Budzák – Michal Záhradník, či Boris Cipov – Zoran Klus, ale aj jediná slovenská ženská rozhodcovská dvojica na tejto úrovni Barbora Bočáková – Lucia Jánošíková. A práve ony dostali nedávno možnosť prvýkrát okúsiť atmosféru ženskej Európskej ligy, keď ich delegovali na zápas skupinovej fázy ES Besancon Feminin (Fr.) – HC Lokomotiva Záhreb (Chorv.). „Táto nominácia bola pre nás nečakaným prekvapením. Prijali sme ju s rešpektom a, samozrejme, so snahou podať čo najlepší výkon. Bolo to náročné a všetko bolo zároveň na vyššej úrovni ako v Európskom pohári,“ priznala 32-ročná Jánošíková.

S Bočákovou sú rozhodkyňami EHF od sezóny 2021/2022, v ktorej majú za sebou už sedem vystúpení v Európskom pohári (tretia najvýznamnejšia súťaž v hierarchii EHF), keď rozhodovali dvojzápasy Ľvov (Ukr.) – Hodonín (ČR), Quintus (Hol.) – Alavarium Aveiro (Portug.), Brixen (Tal.) – Brest (Biel.) a odvetu Gran Canaria (Šp.) – Izmir (Tur.), ako aj dvojnásobnú skúsenosť z prípravných duelov ženských reprezentácií Rakúska a Portugalska pred decembrovými MS 2021. Šanca pôsobiť v Európskej lige je pre Slovenky krok vyššie. „Každý zápas je pre nás nesmierne veľkou skúsenosťou. Snažíme sa zlepšovať úroveň našich výkonov od zápasu k zápasu a tešíme sa, že napredujeme,“ tvrdí o tri roky staršia Bočáková. Čoskoro im na konto možno pribudne druhá skúsenosť s EL.

Paradoxne, Bočáková s Jánošíkovou v aktuálnej sezóne viedli viac zápasov v „Európe“ ako v najvyššej domácej súťaži. V MOL lige žien dbali nad dodržiavaním pravidiel iba v piatich súbojoch (DAC – Hodonín, DAC – Most, Stupava – Plzeň, Šaľa – Poruba, Stupava – Kynžvart /tu Bočákovú nahradil B. Sivák/). „Rady by sme rozhodovali v našej najvyššej súťaži čo najviac. Každý jeden duel nás posúva ďalej a znamená pre nás vždy veľa skúseností,“ poznamenala Jánošíková.

Na EHF EURO 2022 bolo medzi rozhodcovskými dvojicami aj jedno ženské duo. Francúzky Charlotte a Julie Bonaventurové, ktoré sú považované za najlepšie rozhodkyne na svete. Na mužskom kontinentálnom šampionáte sa predstavili v akcii dokonca štyrikrát. „Veľmi sme sa tešili, že ich vidíme naživo u nás v Bratislave. Táto ženská dvojica má náš rešpekt. Sú to naozaj jediné dve ženy, ktoré rozhodujú mužské stretnutia na najvyššej úrovni, a to si zaslúži obdiv. Rozhodovať mužské zápasy v našej extralige by sme si už vyskúšali rady aj my,“ zaželali si spoločne slovenské rozhodkyne.

Autor: slovakhandball.sk
FOTO: archív/FB L. J. a M. R.

Každý iný, a predsa dokonale zohratí, Brunovského s Čandom nerozdelila ani ´ponorka´

Elitná slovenská rozhodcovská dvojica Peter Brunovský – Vladimír Čanda oficiálne ukončila svoju úspešnú kariéru v úlohe arbitrov

Záverečný augustový víkend nielen pomyselne uzavrel hádzanársku sezónu 2019/2020 turnajom Final 4 Slovenského pohára, ale zároveň dal aj definitívnu bodku za dlhoročnou kariérou špičkovej slovenskej rozhodcovskej dvojice Peter Brunovský – Vladimír Čanda. Bratislavčania a rovesníci majúci za sebou 28 sezón v pozícii arbitrov, 1710 odrozhodovaných hádzanárskych duelov na domácej i medzinárodnej úrovni a 186 v plážovej hádzanej, zúčastnili sa na svetovom šampionáte mužov, na piatich majstrovstvách Európy žien (vrátane 4 semifinále) a jedných majstrovstvách sveta žien. Rozhodovali finále MS kadetov a semifinále MS juniorov, ako aj stretnutia v záverečných fázach európskych pohárových súťaží klubov (4 finále a účasť aj na Final 4 Pohára EHF). V nedeľu 30. augusta 2020 bolo ich derniérou finále SP žien Iuventa Michalovce – HK Slovan Duslo Šaľa, po ktorom si z rúk prezidenta Slovenského zväzu hádzanej Jaroslava Holešu prevzali pamätné plakety. Na medzinárodnej scéne sa rozlúčili 8. marca štvrťfinálovým stretnutí nadnárodnej SEHA League Nexe Našice – Vardar Skopje.

Počas posledného augustového víkendu ste zavŕšili kariéru arbitrov trvajúcu takmer tri desaťročia. Prečo prišiel koniec?
P. B.: V našej extralige by sme mohli aktívne pôsobiť ešte desať rokov, ale už sme boli veľmi vyčerpaní z toho celého kolotoča. Okrem opotrebovania sme už nemali vnútornú silu podstupovať toľko cestovania. Obzvlášť, keď sme chodili na tie šampionáty do zahraničia, nemali sme prakticky vôbec voľno. Ja som navyše aj pracovne zainteresovaný v hádzanej, okolo nej sa točil celý život a už treba trochu hlavu vyvetrať a nájsť si čas a priestor aj na záľuby. Pamätám si, že pred šiestimi rokmi som pri kvalifikačnom dueli play-off o postup na MS 2015 Čierna Hora – Bielorusko vkročil do haly v Podgorici a naplo ma na zvracanie. Vtedy som vedel, že je koniec…
V. Č.: Vekový limit nebol problém, na medzinárodnej úrovni sa dá pôsobiť do 50 rokov, čiže ešte sme mali 5 rokov k dobru. Rozhodnutie o konci prišlo tak prirodzene. Povedal by som, že to dozrievalo dva – tri roky, už pred uplynulou sezónou sme vedeli, že to bude naša posledná. Bolo toho skutočne dosť, 28 rokov je dlhá doba. Cítil som to tak, že v mojom prípade nastal čas venovať energiu rodine a práci.

Ako ste sa dostali k rozhodovaniu?
V. Č.: Ja som mal vtedy 17 rokov, Peter bol o rok starší. Spolu sme hrávali hádzanú za dorast ŠKP Bratislava. Nepamätám si, od koho prišiel tento nápad, ale spoločne sme sa prihlásili na kurz. Ten sme absolvovali v roku 1992 a potom spolu odpískali celú kariéru.
P. B.: Vnútorne som ešte aj predtým, ako sme sa prihlásili, cítil, že by som sa chcel venovať rozhodovaniu. Už aj na školskom ihrisku či na ulici, keď sme hrávali rôzne športy, som zvykol rozhodovať. Keďže som mal ten pocit, že sa chcem tomu venovať, čakal som len na dovŕšenie veku a otvorenie rozhodcovského školenia.

Bola to náhoda, že ste utvorili rozhodcovskú dvojicu?
P. B.: Od začiatku sme si priali spolu pískať. My sme boli dennodenne v kontakte, spolu sme hrávali hádzanú a aj sa o tom rozprávali.
V. Č.: Toto sme v tom momente neriešili. Prišlo to prirodzene. Začali sme spolu a vydržalo nám to až 28 rokov. Neviem, či niekto z arbitrov niekedy toľko vydržal spolu v jednej dvojici.

Mali ste medzi sebou aj „ponorkovú chorobu“, keď uvažovali o zmene rozhodcovského partnera?
P. B.: Neuvažoval som, že by som vytvoril dvojicu s niekým iným. Áno, boli aj ´ponorkové´ situácie, obzvlášť, keď sme dlhodobo trávili čas spolu na jednej izbe. Neskôr už každý býval sám, tak to bolo aj v tomto smere lepšie. Prišiel aj tlak z okolia na naše rozdelenie, ale vedel som, že s nikým iným by mi to tak neklapalo – nielen v zápasoch, ale aj mimo nich – ako s Vladom. Preto sme v tých chvíľach bojovali, aby sa to nikomu nepodarilo. Ustáli sme to a som veľmi rád a vďačný Vladovi nielen za to, ale za všetky roky.
V. Č.: Neviem, ale myslím si, že z nášho presvedčenia snahy o zmene rozhodcovského partnera nevyplynuli, hoci boli aj obdobia, keď to vyzeralo, že by sme sa mohli rozdeliť, ale nikdy sa to nezrealizovalo. Samozrejme, bez toho to nejde, aby sa nevyskytli aj nejaké nezhody. Najmä na tých šampionátoch, keď ste tri týždne zavretý v izbe, tak príde k takým momentom. Väčšinou to však bolo na prospech veci a vždy sme išli ďalej.

Vždy ste sa skvele dopĺňali, ako by ste charakterizovali svojho kolegu?
P. B.: Naša súhra spočívala v tom, že kým Vlado je introvert, ja mám charakterovo bližšie k extrovertovi. Možno práve toto bola záruka toho, že to fungovalo, hoci sme mali povahovo rozdielne charakteristiky. Vlado bol vždy precížnejší a dbajúci na detaily, ja som skôr spontánnejší a emotívnejší.
V. Č.: My sme rozdielne povahy, Peter je extrovert a ja zase introvert. Možno aj vďaka tomu sme sa tak dopĺňali. Je to super človek a kamarát, ktorý vždy pomôže, aj pri mimohádzanárskych veciach. Mal som šťastie na rozhodcovského partnera. S iným by nám to možno tak dlho neklapalo. Len sa mu môžem poďakovať za 28 rokov.

Na palubovke ste boli nerozlučná dvojica, stretávali ste sa aj mimo nich?
P. B.: Spolu sme vyrastali, každý deň vonku športovali, hrávali spolu tenis, stolný tenis… Toľko času sme spolu trávili, že potom neskôr sme už ani nemali kedy sa mimo hádzanej stretávať a ani nebolo treba.
V. Č.: Na spoločné dovolenky sme nechodili, ale sem-tam sme sa stretávali aj v súkromí. Veľa času sme trávili na cestách, ale keď sa vyskytla nejaká akcia, tak sme sa na nej stretli. V kontakte určite zostaneme aj po skončení spoločného pôsobenia v úlohe arbitrov.

Čo vám dalo takmer vyše 30 rokov (spolu s aktívnou hráčskou kariérou) na hádzanárskych palubovkách?
P. B.: Možnosť sebarealizácie v tom, čo som chcel robiť, ďalej príležitosť veľa zažiť. Navštívili sme spolu okolo 50 krajín, ale zase sme toľko toho nevideli pre naše povinnosti. Keď budem mať teraz viac voľna, budem si to chcieť viac užiť a vychutnať. Navyše, spoznali sme aj množstvo ľudí, ktorí nám pomohli, formovali nás a dali nám aj veľa do života.
V. Č.: Keďže som hádzanú začal hrať v roku 1984, takže to bolo dovedna 36 rokov. Hádzaná mi dala veľa a som rád, že som sa dostal k tomuto športu. Poviem napríklad zmysel pre kolektív, keď sa nedarí jednému, tak pomôže druhý. V pracovnej sfére často stretávam množstvo bývalých hádzanárov, ktorí sú teraz úspešní v biznise. Pokiaľ ide o rozhodcovskú kariéru, viedli sme duely vo veľkých arénach, spoznali sme veľa ľudí a v pamäti nám zostanú krásne spomienky.

Ktorý z množstva duelov na vrcholných podujatiach bol pre vás ten top – najlepší, najvydarenejší, najzaujímavejší?
P. B.: Najlepší duel bol vo finále EHF Champions Trophy 2008 medzi Ciudadom Real a Veszprémom, najvydarenejšie bolo asi naše posledné semifinále na ME žien Dánsko – Holandsko v roku 2016. Špecifický zápas sme zažili pri kvalifikačnej konfrontácii Bosny a Hercegoviny so Srbskom. Domáci mali predtým zavreté ihrisko, keďže sa tam nedohral duel s Maďarskom pre zahádzanú plochu. So Srbmi bol ich prvý duel po treste a zároveň prvý po občianskej vojne. Fanúšikovia od pol pása vyzlečení, pri hymne hostí pískali, dozvuky vojny a nevraživosť bolo veľmi cítiť. Vládla tam takáto zvláštna atmosféra, ale na hracej ploche sa aktéri správali k sebe korektne, našťastie. Pre mňa bol špecifický aj spomienkový duel Mariana Cozmu, rumunského hráča Veszprému, ktorý prišiel o život po pichnutí do srdca pri potýčke. Pri úvodnom predstavovacom ceremoniáli stál pri mne jeho otec, ktorý si položil hlavu na moje pleco, bol to emotívny okamih.
V. Č.: Aj podľa mňa bolo najlepšie finále EHF Champions Trophy 2008 Veszprém – Ciudad. Bolo to prvé podujatie vo veszprémskej hale, ktorá bola zaplnená. Ciudad mal vtedy najsilnejší tím na svete. Vryl sa mi do pamäte ako jeden z najlepších a najkvalitnejších, čo sme rozhodovali. Najvydarenejší by mohol byť v našom poslednom semifinále na ME žien 2016 vo Švédsku Dánsko – Holandsko. Špecifický bol z prvého ročníka SEHA ligy Záhreb – Sarajevo, v ktorom Peter v 25. min spadol, vykĺbil si lakeť a ja som viac ako jeden polčas rozhodoval sám.

Zažili ste niekedy situáciu, keď vám takpovediac nebolo všetko jedno a hrozilo vám nebezpečenstvo v hale?
P. B.: Nespomínam si na žiadnu extrémnu situáciu. Chvalabohu.
V. Č.: Našťastie, takéto situácie nás počas kariéry obišli. Až takto ďaleko to nikdy nezašlo. Nadávky a podobné prejavy si človek vypočuje z hľadiska, teda najmä u nás, ale políciu na ochranu sme nikdy nepotrebovali.

Posledné duely doma i v zahraničí si iste pamätáte, ale spomeniete si svoj na prvý domáci i medzinárodný duel?
V. Č.: Vôbec ako prvý zápas som rozhodoval sám a hrali proti sebe žiaci Rapidu Bratislava s Modrou. Prvý oficiálny so znakom EHF prišiel na rad v roku 2004 a bolo to stretnutie Mostar – Šabac v ženskej európskej pohárovej súťaži. To už bolo spolu s Petrom.
P. B.: Áno, v Mostare bolo ešte aj na budovách vidieť, že sa tam bojovalo. Ako prvý som rozhodoval zápas starších žiačok bratislavských tímov BCT – Inter na Záporožskej ulici.

Je nejaký zápas alebo verdikt, na ktorý by ste najradšej zabudli?
P. B.: Je takých verdiktov viac, niektoré som si uvedomil, až keď som si pozrel video. Žiaľ, nedá sa to zobrať späť a napraviť ich.
V. Č.: Takých sa nájde. V kariére arbitra sú lepšie i horšie stretnutia. Ťažko vybrať jeden duel či moment, ale určite by sa ich zopár našlo takých, ktoré by som najradšej vymazal, alebo keby sa dali vrátiť späť, tak rozhodol inak. V každom dueli sa robia chyby, hádzaná je rýchly šport s pomerne zložitými pravidlami. Za 28 rokov sa však v našom prípade neobjavil protest proti nášmu nejakému rozhodnutiu, ktorý by výrazne niečo skomplikoval.

Najkurióznejšia situácia, ktorú ste počas kariéry pri rozhodovaní zažili?
P. B.: Raz som si zabudol zobrať tenisky a namiesto športovej obuvi som zvolil netradičné, ale v tej chvíli dostupné riešenie a duel v Dunajskej Strede som rozhodoval v žltých mokasínach.
V. Č.: Jeden opitý fanúšik nám vbehol na palubovku v Michalovciach a potom aj odcupital. Po zápase nás však čakal pred šatňou aj s ´občerstvením´, ktoré priniesol ako odškodné.

Boli nejaké tímy, hráči či hráčky, na ktoré ste sa pri rozhodovaní najviac tešili?
P. B.: Radi sme chodili do krajín bývalého Sovietskeho zväzu a na Balkán. Tam nie vždy všetci vedeli po anglicky a potom boli radi, že s nami mohli komunikovať po rusky či srbochorvátsky. Tamojší ľudia boli známi svojou pohostinnosťou, boli tam vždy plné haly a nám sa dobre pískalo.
V. Č.: Neviem, či slovo tešili je správne. Samozrejme, za tie roky boli hráči, s ktorými sme mali takpovediac bližší vzťah. Spomeniem chorvátskeho reprezentanta Domagoja Duvnjaka, skvelý hráč a vždy férový. Štandardne nás podržal. Rozhodcovia potrebujú mať v každom špičkovom tíme hráča, ktorý odkomunikuje smerom k svojmu mužstvu nejaké veci. Medzi hráčov so špičkovou úrovňou a zároveň korektnosťou patril aj Maďar László Nagy.

Mali ste nejakého hráča, na ktorého ste si obzvlášť museli dávať pozor, aby takpovediac nenarobil väčšie problémy?
P. B.: Je ich viac, spomeniem tvorcu hry Ivana Baliča, ktorému sa ťažko rozhodovalo, či pivota Olivera Roggischa. Ten sa zase ako pivot vedel poklbčiť. Niektoré vodcovské osobnosti očakávajú, že budú mať od rozhodcov viac dovolené.
V. Č.: Chorvát Ivano Balič pre svoj štýl hry. Do poslednej chvíle čakal s prihrávkou, často bol na hrane štvrtého kroku, keď nesúhlasil s verdiktom, vedel to dať najavo. Napríklad aj Nikola Karabatic bol hráč náročný na pískanie. V každom dueli dosť utŕži, ale potom to často zneužíva. Všetko však bývalo v rámci miery.

Zostal vám nesplnený rozhodcovský sen?
P. B.: Jednoznačne olympijské hry. Hoci nám už takpovediac šili olympijské obleky na hry 2008 v Pekingu a ako isté mali byť hry v Londýne 2012, teraz už môžem povedať, že som spätne aj rád, že nie všetko vyšlo. Je to lepšie do života, drží vás to v pokore, že človek nemusí dosiahnuť všetko, čo si zaumieni.
V. Č.: Jedine olympijské hry. Účasť pod piatimi kruhmi je sen každého. Žiaľ, nám sa ho nepodarilo splniť. Možno sme aj my mali v niektorých fázach urobiť pre jeho naplnenie viac. Svoju rolu však zohráva aj diplomacia. Na OH však rozhodujú najlepší, navyše musia byť zastúpené jednotlivé kontinenty, a tak pre Európu je málo miest. Objektívne treba povedať, že vždy sa našiel niekto lepší ako my. Do istého času to bola pre nás veľká priorita. Keď sme však videli, že šanca je takmer nulová, sústredili sme sa na rozhodovanie v Európe.

Ako ste spokojný so svojou rozlúčkou, ktorú ste absolvovali na turnaji Final 4 Slovenského pohára?
P. B.: Mysleli sme si, že pre koronavírus už nebudeme nič pískať, ale napokon sa to vyvinulo takto, že sme mohli byť súčasťou vyvrcholenia národnej pohárovej súťaže. Bolo to pekné a emotívne, dôstojná rozlúčka.
V. Č.: Keď prišla pandémia koronavírusu, tak kolega poznamenal, že aby sme si ešte vôbec zapískali. Ako ukázali ďalšie týždne, nebol ďaleko od pravdy. Napokon sme však dostali túto šancu a bola to príjemná rozlúčka. Sme radi za ňu.

Čo vám bude najviac chýbať?
P. B.: Dúfam, že nič. S Vladom budeme v kontakte, rovnako s klubmi i hráčmi vďaka práci na SZH.
V. Č.: Za 28 rokov sme si našli plno kamarátov. Práve ľudia, ktorých sme radi stretávali a pohybovali sa okolo hádzanej, mi budú chýbať najviac. Samotná hádzaná ani tak nie, predsa len 36 rokov som s ňou bol dennodenne v kontakte, takže oddych padne dobre a vhod.

Naopak, na čo sa najviac tešíte?
P. B.: Na viac voľných chvíľ a víkendov, ktoré neboli skoro vôbec. Vzniknutý časový priestor, ak Boh dá, by som si rád v zdraví užil.
V. Č.: Jednoznačne na voľný čas a chcem sa viac venovať rodine.

Rozhodcovia zvyknú prejsť do pozície delegátov, je to aj váš prípad?
P. B.: Zatiaľ nie, potrebujem nabrať chuť a novú motiváciu.
V. Č.: To je náročná otázka, ale minimálne rok si chcem oddýchnuť od hádzanej. Všetko sa môže zmeniť a nezatváram dvere ani pred touto možnosťou, ale momentálne mám iné priority. Chcem si vyčistiť hlavu a potom uvidíme, čo prinesie budúcnosť.

Vizitka:
Peter Brunovský
Vladimír Čanda
Rozhodcovia hádzanej (1992-2020)
Od 1992 Licencia SZH
Od 2004 Licencia EHF
Od 2005 Licencia IHF
Odrozhodované stretnutia
1.710 – celkom
355 – Extraliga + HIL + WHIL (25 x finálový zápas o majstra SR resp. ČR)
45 – Slovenský pohár (4 x finálový zápas)
200 – IHF + EHF
44 – SEHA Liga
2005 – Majstrovstvá sveta kadetov, Katar – finále – Srbsko a Čierna Hora vs. Kórea
2006 – Pohár víťazov pohárov mužov – semifinále – HCM Constanta vs. CBM Valladolid
2006 – Pohár EHF žien – finále – Podravka Vegeta Koprivnica vs. FTC Budapešť
2007 – Majstrovstvá sveta mužov, Nemecko
2007 – Majstrovstvá sveta juniorov, Macedónsko – semifinále – Nemecko vs. Chorvátsko
2008 – Liga majstrov žien – semifinále – Zvezda Zvenigorod vs. Györi Audi ETO
2008 – EHF Champions Trophy mužov – finále – MKB Veszprém KC vs. BM Ciudad Real
2008 – Majstrovstvá Európy žien, Macedónsko – semifinále – Nórsko vs. Rusko
2009 – Pohár víťazov pohárov žien – finále – FC Kodaň Handbold vs. Larvik HK
2009 – Majstrovstvá sveta žien, Čína
2010 – Pohár EHF mužov – finále – TBV Lemgo vs. Kadetten Schaffhausen
2010 – Majstrovstvá Európy žien, Dánsko a Nórsko – semifinále – Rumunsko vs. Švédsko
2011 – Pohár EHF žien – semifinále – Team Tvis Holstebro vs. Lada Togliatti
2012 – SEHA Liga – semifinále – PPD Zagreb vs. Vardar Skopje
2012 – Majstrovstvá Európy žien, Srbsko
2014 – Pohár víťazov pohárov žien – semifinále – Viborg HK vs. Rostov-Don
2014 – Majstrovstvá Európy žien, Maďarsko a Chorvátsko – semifinále – Čierna Hora vs. Španielsko
2015 – Liga majstrov žien – o 3. miesto – Dinamo Sinara Volgograd vs. Vardar Skopje
2016 – SEHA Liga – semifinále – Vardar Skopje vs. PPD Zagreb
2016 – Majstrovstvá Európy žien, Švédsko – semifinále – Holandsko vs. Dánsko
2017 – Legendy pro hvězdy, Česko – Československo vs. Výber sveta
2018 – Pohár EHF mužov – semifinále – Frisch Auf Göppingen vs. Fuchse Berlín
2018 – SEHA Liga – finále – Vardar Skopje vs. PPD Zagreb
Peter Brunovský
Vladimír Čanda
Rozhodcovia plážovej hádzanej (2001-2006)
Od 2001 Licencia SZH
Od 2001 Licencia EHF
Od 2004 Licencia IHF
Odrozhodované stretnutia
186 – celkom
63 – Majstrovstvá SR (9 x finálový zápas o majstra SR)
58 – IHF + EHF
2002 – Majstrovstvá Európy, Španielsko – finále žien – Rusko vs. Turecko
2004 – Majstrovstvá Ázie, Omán – finále mužov – Omán vs. Bahrajn
2004 – Majstrovstvá Európy, Turecko – finále mužov – Rusko vs. Nemecko
2004 – Majstrovstvá sveta, Egypt – semifinále mužov – Turecko vs. Rusko
2005 – Svetové hry, Nemecko – finále mužov – Rusko vs. Španielsko
2006 – Majstrovstvá Európy, Nemecko – semifinále mužov – Nemecko vs. Maďarsko

Autor: slovakhandball.sk

Foto: Viktor Zamborský

Slováci sa už tešia na ME mužov 2020. Ešte však nevedia, kde budú rozhodovať

Slovenskí hádzanári majú v januári povinnosti v I. fáze kvalifikácie o postup na svetový šampionát 2021, ale ani vrcholné podujatie – majstrovstvá Európy mužov 2020 v Švédsku, Rakúsku a Nórsku – nebude bez zástupcov SR. Na kontinentálnom šampionáte sa predstaví rozhodcovské duo Michal Baďura a Jaroslav Ondogrecula. Európska hádzanárska federácia (EHF) ich zaradila medzi celkovo 23 nominovaných dvojíc. Slováci sa o svojej nominácii dozvedeli ešte v auguste.

„Tešili sme sa už vtedy a na tom sa nič nemení ani s blížiacim sa turnajom. Dokonca nepociťujeme ani nervozitu, veď už nie sme najmladší,“ zareagoval na otázku agentúry SITA o prípadnej tréme Baďura. Spolu so svojím kolegom Ondogreculom si v medzisviatočnom období otestovali „formu“ v sobotňajšom medzištátnom prípravnom dueli Slovensko – Česko (24:21) v Považskej Bystrici. „Bol to náš posledný prípravný zápas pred ME, ďalšie už nebudeme rozhodovať. Piateho januára sa stretávame vo Viedni, kde nás čaká míting, testovanie pravidiel a fyzickej kondície,“ prezradil Baďura.

Slováci a ani ich rozhodcovskí kolegovia zatiaľ netušia, kde budú počas šampionátu pôsobiť. „To sa dozvieme až na spomenutom stretnutí,“ poznamenal Baďura, ktorý s úsmevom prezradil, že nemôžu zaháľať ani počas sviatkov. „Koláčom teraz nemôžem holdovať, takže mám v tomto smere také smutné Vianoce. Po septembrových testoch dostal každý jeden z nás dlhodobý individuálny tréningový plán. Ja chodím trikrát týždenne cvičiť s vlastným telom a okrem toho trikrát týždenne behám. Je toho dosť.“

Arbitri nezabúdajú ani na teoretickú prípravu. „Prebieha prostredníctvom učenia cez internet, mesačne dostávame rôzne nové klipy. Na samotnom seminári pred ME sa vždy ešte objaví nejaká téma, ktorá sa bude rozoberať. Takže uvidíme, čo nám pripravia,“ pokračoval slovenský rozhodca, ktorý si pred premiérou na ME zaželal, aby sa im vyhýbali zranenia a potom aj bezproblémový priebeh stretnutí.

Rozšírenie kontinentálneho šampionátu zo 16 na 24 účastníkov ako aj skutočnosť, že sa bude hrať až v šiestich základných skupinách a v troch rôznych krajinách, si vyžiadalo aj väčší počet delegovaných osôb. Na 36 stretnutí základnej fázy vo Švédsku, Rakúsku a Nórsku je nominovaných 18 párov arbitrov, po jej skončení opustí šampionát 11 dvojíc, medzi ktoré patria aj Slováci Baďura – Ondogrecula.

„Vieme, že budeme rozhodovať dva zápasy. Pre nás je to lepšie, vyhovuje nám, že vieme, čo nás tam presne čaká. V minulosti išiel človek na šampionát a nevedel, dokedy dostane dôveru tam účinkovať. Takto človek nemá prehnané očakávania a aj z hľadiska pracovného a súkromného života je to výhodnejšie. Rozhodovanie nie je naša hlavná pracovná činnosť. Je to hobby, hoci na vysokej úrovni,“ dodal Michal Baďura, ktorý sa s Jaroslavom Ondogreculom po MS 2011 a 2013 predstaví na treťom vrcholnom turnaji.

V hlavnej fáze ME vo Švédsku a Rakúsku bude pôsobiť 12 rozhodcovských dvojíc (7 zo základnej časti a 5 nových), na finálový víkend v Štokholme zostane už len päť párov. Medzi vybranými arbitrami, ktorí budú môcť rozhodovať zápasy základnej aj hlavnej fázy je tiež české duo Václav Horáček – Jiří Novotný.

Autor: SITA, Foto: Barbora Martikánová

Školenie mladých rozhodcov licencie „C“

 

Krajský zväz hádzanej Trenčín dňa 9.2.2019, zorganizoval školenie mladých rozhodcov licencie „C“ . Školenie absolvovalo  30 mladých adeptov . Prednášajúci boli PaedDr. Marian Čech a Peter Haščík, doc. Ing. PhD , ktorí im objasnili chovanie a  činnosť rozhodcu od nástupu na zápas, pravidlá hádzanej a taktiež súťažný poriadok. Na záver  absolvovali písomný test z pravidiel hádzanej.

 

Zdroj: Ján Beňo (Predseda KZH Trenčín)

Medzi sedmičkami: Chlapci, trochu pokory a rešpektu!

Nový zväzový projekt s mladými rozhodcami naráža už od začiatku na bariéru, ktorá nemá súvis s hromadným odporom, ani s protestami jednotlivých tímov, ani s výčitkami k tendenčnému výberu alebo nebodaj k protekčnému vyberaniu budúcich špičkových arbitrov. Ide o brachiálne konštatovanie, že kde nič nie je, ani čert neberie. Nikdy v histórii slovenskej hádzanej nemali mladí adepti také obrovské šance v relatívne krátkej dobe sa stať skoro špičkovými prvoligovými rozhodcami, ako je tomu práve dnes. Bol som veľmi zlomyseľný, keď som sa jedného z delegátov, Laca Podluckého, s lascívnym podtónom v afekte spýtal, na základe čoho boli mladí, často ešte tínedžeri, vybraní pre rozhodovanie prvej dorasteneckej ligy na Slovensku. Laco ma, len vďaka nášmu dlhoročnému kamarátstvu, neposlal pri svojej odpovedi hneď do „teplých krajín.“ Pripomenulo mi to môj dávny zážitok, keď som ešte, ako tréner junioriek Československa na MS 1987  v Dánsku, napadol môjho dobrého kamaráta vo funkcii šéfa rozhodcov Janisa Grinbergasa s agresívnou otázkou, prečo majú zápas mojich zverenkýň z ČSFR s favorizovaným Nórskom pískať arbitri z Bahrajnu. „Tomaše“ – tak ma Janis volal – „môžu títo rozhodcovia pískať MS mužov alebo žien? „No to určite nie, odpovedal som.“ „Sú to medzinárodní rozhodcovia. Myslíš, že môžu rozhodovať na MS juniorov?“ Keď som odpovedal že nie, logicky mi z toho vyplynulo, že asi musia začať na MS junioriek a ja som sa musel s tým zmieriť a pripraviť na to aj svoje mladučké hráčky. Družstvo Nórska bolo v dejisku MS už dva týždne pred ich začiatkom, malo so sebou dokonca aj svojho vlastného kuchára. V zostave junioriek bolo päť hráčok žien, ktoré rok predtým „vyprášili“ naše vicemajsterky sveta z ČSFR žien o dvanásť gólov (!), vrátane najlepšej strelkyne MS 1986 Ingrid Steenovej. Podľa papierových predpokladov sme zápas s Nórkami mali jasne prehrať. Bol som mentálne pripravený na najhoršie, ale hráčky som prirodzene pripravoval na víťazstvo. Zápas sme napokon vyhrali 17:14 aj vďaka tomu, že každý telesný kontakt úzkostliví rozhodcovia z Bahrajnu pískali ako deviatku a keďže nenechávali výhody, hráčky ako spomínaná Steenová nemohli poľahky (často s dvomi mojimi hráčkami na chrbte) preniknúť na bránkovisko a dávať góly). Na MS sme napokon uhrali výborné šieste miesto, ale vtedy sme to, ako nabudení na najvyššie méty, brali ako neúspech.

Aj keď si s najväčšou dávkou fantázie chcem spomenúť na najslabších arbitrov spomínaného šampionátu, nedarí sa mi to. Ale aj keby som si na nich spomenul asi by neboli slabší, ako tí, čo mi minule „zapískali“ na východe našej vlasti. Tragické pre nich dozaista môže byť, že dostali „od pľúc“ vynadané nielen odo mňa, ale aj od trénera domácich. Delegátom stretnutia bol kedysi vynikajúci  rozhodca, ale aj delegát, ktorý sa v oboch funkciách prezentoval aj na európskej scéne. Pýtam sa ho, „Ty tu len ako bezvýznamný štatista pokojne sedíš a nič neurobíš? Veď to si pokojne mohol zostať doma.“ Odpovedal mi, že „prešľapy“ rozhodcov veľmi dobre vidí, ale má za to, že keď chlapcom už vyčistili žalúdky obaja tréneri, on už nemusí, „veď by sa mi potom mohli zložiť úplne“. Tento argument som zobral, ale neodpustil som si poznámku: “Keď učia doktora rezať, dajú mu na to šancu pri nejakej mŕtvole. Keď inštruktor v autoškole mieni zobrať frekventanta do dopravnej špičky, azda ho predtým musí naučiť aspoň technické základy, musí vedieť ako zaradiť jednotku, či dvojku…“

Jeden tréner z východu mi minule povedal, že po predošlom zápase sa mu delegát prišiel osobne ospravedlniť za výkon týchto mladých „vybraných“ rozhodcov. Chápem ho, ale to nie je cesta k skvalitneniu našej hádzanej. Tu musia bodovať trochu iné kvality, vychádzajúce z tradícií. Naši rozhodcovia ešte nikdy v živote nemali toľko šancí, v relatívne krátkej dobe sa prepracovať na samotný vrchol. Aby sa niekto po odpískaní zopár zápasov v krajskej súťaži bez problémov „ocitol“ v prvej dorasteneckej lige, to kedysi nebolo vôbec možné. Na zamyslenie je aj fakt, že zakiaľčo hráčky nemôžu počas víkendu odohrať viac ako dva a zápasy, rozhodcovia pokojne odpískajú aj štyri a na ich výkone je to sakramentsky poznať.  Vieme, že máme problémy nielen „zohnať“ kvalitných hráčov a hráčky, ale jednoduché to nie je ani vo výchove mladých, kvalitných rozhodcov. Vy chlapci, ktorí ste sa ocitli v tomto, možno vôbec nie protekčnom, výbere, uvedomte si, že Vaši predchodcovia museli absolvovať oveľa viacej všakovakých „sitiek“ a museli o svojich kvalitách presvedčiť oveľa viac ľudí vo viacerých zápasoch na viacerých úrovniach rôznych súťaží. A vy, ktorí týchto arbitrov na zvládnutie ťažkých zápasov vo vyšších kategóriách pripravujete, si uvedomte, že každá „blahosklonnosť“ a nedôslednosť sa celej našej hádzanej kruto vypomstí. Chlapci, nič proti vám, ale nech vás nepomýli lesk červeného koberca, ktorý vám zväz bez vašej výnimočnej zásluhy rozprestiera k nohám, uvedomte si, čoho ste súčasťou a ukážte trochu pokory a rešpektu. V záujme svojom, ale najmä v záujme našej slovenskej hádzanej. Ak to dokážete, ja, ako starý emeritný tréner slovenskej hádzanej, budem prvý, ktorý vám k úspechom úprimne zablahoželá.

Autor: Tomáš Kuťka, Foto: eurohandball.com

Autor je úspešný hádzanársky tréner a publicista

Mandák s Rudinským bez ME žien 2018

Európska hádzanárska federácia (EHF) zverejnila menoslov dvanástich rozhodcovských dvojíc nominovaných na majstrovstvá Európy žien vo Francúzsku (29. novembra – 16. decembra 2018). Vo vybranom tucte sa nenachádzajú Slováci Boris Mandák – Mário Rudinský, ktorí figurovali v širšom zozname arbitrov – kandidátov s pozvánkou na tradičný workshop EHF (31. augusta a 1. septembra) vo Viedni.

Zo 14 párov – po 7 mužských i ženských – sa po ňom ušla nominácia dvanástke s rovnomerným zastúpením oboch pohlaví. Tá povedie 47 stretnutí na európskom šampionáte, ktorý bude bez hádzanárok Slovenska. Otváracie stretnutie Francúzsko – Rusko je v Nancy na programe 29. novembra od 21.00 h.

Zápasy základných skupín sa budú hrať v mestách Nantes, Nancy, Montbéliard a Brest. Duely štvrťfinálovej hlavnej fázy budú v Nantes a Nancy. Finálový víkend so stretnutiami o medailové umiestnenia má dejisko v AccorHotels Arene v Paríži, kde 16. decembra korunujú nové šampiónky starého kontinentu.

Prehľad nominovaných rozhodcovských dvojíc na ME hádzanárok vo Francúzsku v roku 2018:
Ana Vranesová – Marlis Wenningerová (Rak.)
Dalibor Jurinovič – Marko Mrvica (Chor.)
Karina Christiansenová – Line Hesseldahlová Hansenová (Dán.)
Andreu Marín Lorente – Ignacio García Serradilla (Šp.)
Charlotte Bonaventurová – Julie Bonaventurová (Fr.)
Michalis Tzaferopoulos – Andreas Bethmann (Gréc)
Péter Horváth – Balázs Marton (Maď.)
Igor Covalciuc – Alexei Covalciuc (Mold.)
Cristina Nastaseová – Simona Raluca Stancová (Rum.)
Viktoria Alpaidzeová – Tatiana Berezkinová (Rus.)
Aleksandar Pandžič – Ivan Mošorinski (Srb.)
Maria Bennaniová – Safia Bennaniová (Švéd.)

Autor: SITA, Foto: Twitter EHF EURO

Najnovšie news

Naši partneri

Generálny partner SZH a titulárny partner ligy a reprezentácie
Partner SZH
Technologický partner SZH
Oficiálny partner mobility SZH
Oficiálny partner NHE a MOL Ligy
Oficiálny partner oblečenia SZH Oficiálny partner oblečenia SZH
Mediálny partner SZH
Clothing partner of the Men´s National Team for the EHF EURO 2022