Najlepší strelec SHE Péchy do Nemecka, vníma to ako zázrak a Sporte je vďačný za šancu

Lukáš Péchy si oblečie dres TuS Ferndorf

Exodus slovenských hádzanárskych reprezentantov do zahraničia pokračuje. Ďalším, ktorý počas letného prestupového obdobia zamieril do cudziny, je Lukáš Péchy. Najlepší strelec uplynulého ročníka Slovnaft handbal extraligy, ktorý však pre pandémiu koronavírusu anulovali, si vyskúša II. bundesligu. Od sezóny 2020/2021 bude pôsobiť v klube TuS Ferndorf.

„Som veľmi rád, že to takto dopadlo. Verím, že je to pre mňa dobrý krok a odrazový mostík do budúcnosti, ale zatiaľ nechcem predbiehať. Druhá najvyššia nemecká súťaž je totiž kvalitná liga. Sám som zvedavý, aké to bude. Hrával som iba v našej extralige, nemám skúsenosti z takých náročných ligových duelov. Veľmi sa na to teším, je to pre mňa veľká výzva,“ uviedol Péchy, ktorý priznal, že sa jeho prestup nerodil ľahko: „Situácia v súvislosti s koronavírusom všetko skomplikovala. Ťahalo sa to od januára, pomohol mi Maťo Straňovský, od ktorého som si nechal poradiť. Vďaka nemu i jeho manažérovi sa to napokon podarilo dotiahnuť do úspešného konca a podpísal som zmluvu na dva roky. Beriem to ako zázrak, keďže kluby v tomto období príliš nepodpisujú hráčov zo zahraničia.“

Vo Ferndorfe v minulosti pôsobil aj bývalý pravý reprezentačný krídelník Miroslav Volentics. „Jasne, aj u Mirca som sa informoval. Vravel, že Ferndorf je super klub s dobrým zázemím, takže som nemal čo riešiť,“ poznamenal Péchy, ktorý sa aktívne venoval aj futbalu.

Lukáš Péchy v sezóne 2019/2020 strelecky explodoval, v polovici nadstavbovej časti, keď prišlo k prerušeniu ročníka SHE mal na konte 147 gólov a dvanásťgólový náskok na čele poradia kanonierov. Svojimi presnými zásahmi ťahal HC Sporta Hlohovec a zároveň si vystrieľal aj pozvánku do slovenskej mužskej reprezentácie, v ktorej závere uplynulého kalendárneho roka aj debutoval. Okrem toho sa v ankete Slovenského zväzu hádzanej (SZH) dostal do Sedmičky roka 2019. O jeho služby prejavil záujem tiež maďarský Eger. Napokon prijal ponuku Ferndorfu.

„Neviem, aké sú očakávania môjho nového zamestnávateľa, ale v každom prípade sa ich budem snažiť naplniť,“ vyhlásil 23-ročný trnavský rodák, ktorý zatiaľ nevie, aké konkurencia ho čaká na jeho poste ľavého krídla: „Ešte som si to nezisťoval, teraz sa totiž venujem predovšetkým štúdiu, keďže ma o dva týždne čakajú štátnice. Viem však, že odišlo z kádra šesť hráčov.“

TuS Ferndorf figuroval v II. bundeslige 2019/2020 na 9. mieste, čím uzatváral prvú polovicu tabuľky. „Nepoznám zatiaľ konkrétne ambície môjho klubu v novej sezóne, ale prišiel tréner z Erlangenu, tak zrejme budú ešte o niečo vyššie.“

Prvé hádzanárske kroky robil v Trnave, ale od roku 2012 pôsobil ešte od dorasteneckých čias v HC Sporta Hlohovec. „Som vďačný Hlohovcu, že som tam mohol pôsobiť a presadiť sa na extraligovej scéne,“ zdôraznil na rozlúčku L. Péchy.

Autor: slovakhandball.sk, Foto: Barbora Martikánová / msk.sk

Reprezentant Konečný zo Šale do Tatabánye, túži zdolať brankárskeho kolegu Žernoviča

Ďalší slovenský brankár do I. maďarskej ligy

Slovenská légia v najvyššej maďarskej hádzanárskej súťaži sa opäť rozrastie a znovu vďaka hráčovi HKM Šaľa. Po spojke Jakubovi Prokopovi (Budakalász) zamieri k našim južným susedom aj jeho klubový spoluhráč Michal Martin Konečný. Dvadsaťtriročný brankár prestúpil do popredného maďarského klubu Grundfos Tatabánya KC, s ktorým sa dohodol na ročnom kontrakte.

„Môj angažmán sa začal riešiť asi pred dvoma týždňami. Pôvodne sme v spolupráci s Ligou na ochranu slovenských športovcov a agentúrou MED-SPORT riešili iný maďarský klub, v ktorom to nevyšlo, ale ešte v ten deň sa ozvali z Tatabánye. Najskôr som ani príliš neveril, že by to mohlo byť reálne, no to sa zmenilo, keď nás pozvali na stretnutie do Taty, kde sme sa dohodli na podmienkach. Zmluvu mám na jeden rok,“ povedal Konečný, pre ktorého to bude prvý zahraničný angažmán v kariére: „Som veľmi rád, že sa mi podaril prestup do zahraničia, navyše ešte do tak kvalitného tímu ako Tatabánya. Určite to je pre mňa obrovská výzva.“ Tou bude aj maďarčina, ktorú sa vďaka LOSS začne učiť cez online kurz.

Konečný patrí do reprezentačného kádra hlavného kouča mužov SR Petra Kukučku, ktorý pripravuje mužstvo na domáce ME 2022. Ako ďalší zo slovenských gólmanov sa pokúsi preraziť v kvalitnej súťaži. „Na maďarskú ligu sa veľmi teším pre jej vysokú úroveň a dúfam, že aj ja budem robiť dobré meno slovenskej hádzanej v Maďarsku. Veľmi sa teším na zápasy proti spoluhráčom z reprezentácie. Mojím takým malým snom je vyhrať duel proti ´Žerkovi´ (Marián Žernovič) z Ferencvárosu.“

Tatabánya má so slovenskými hádzanármi bohaté skúsenosti. V minulosti tam pôsobili súrodenci Janovci, neskôr Michal Meluš, Teodor Paul, Tomáš Urban, Michal Holdoš, Martin Mazák či Michal Tóth ml. Konečný bude už štvrtým slovenským gólmanom v službách klubu, ktorý sa pravidelne umiestňuje v lige za velikánmi z Veszprému a Szegedu. V nedokončenej uplynulej sezóne 2019/2020 figurovala Tatabánya na 4. mieste.

„Ešte celkom neviem, ako to tam funguje, ale som na to veľmi zvedavý. Podľa mojich informácií budeme traja brankári a teda ma čaká silný konkurenčný boj. Veľmi sa teším, že tam prichádza Poliak Piotr Wyszomirski, ktorému sa budem snažiť vyrovnať a získať od neho skúsenosti,“ poznamenal M. Konečný, ktorý vytvorí poľsko-maďarsko-slovenské brankárske trio. V kádri je aj Maďar László Bartucz, ktorý však pre zdravotné problémy bude k dispozícii neskôr. Tatabányu ako účastníka skupinovej fázy Európskeho pohára EHF čaká počas sezóny veľká porcia zápasov, takže každý z nich by mal dostať priestor.

Brankár pochádzajúci z Trnavy sa na extraligovú scénu dostal v drese HC Sporta Hlohovec, od roku 2018 pôsobil v HKM Šaľa.

Autor: slovakhandball.sk

Slovenský hádzanár pražskej Dukly Branislav Cigáň si dlhé chvíle v uplynulých mesiacoch spríjemňoval rybačkou

Sezóna bez sekundy na ihrisku

 

Už krátko po tom, čo ho vtedajší tréner Topoľčancov Ivan Pompoš zaradil ako len 16-ročného dorastenca do zostavy na extraligový duel v Nových Zámkoch, zaujal funkcionárov pražskej Dukly prvý raz. Vtedy ešte vábeniu najslávnejšieho mužstva v histórii československej mužskej hádzanej Branislav Cigáň (narodený 24. januára 1994) odolal.

„Na to, aby som sa vybral do sveta, som bol veľmi mladý. Aj ľudia z môjho okolia mi vraveli, aby som najskôr dokázal doma, že čosi viem, a až potom uvažoval o odchode. A tak som zostal,“ vraví 185 centimetrov vysoký rýchly ľavák hrajúci na postoch pravej spojky a pravého krídla.

Napokon za materský klub odohral necelých deväť sezón a v najvyššej slovenskej súťaži získal v jeho drese dve strieborné medaily (2014, 2018) a dve bronzové (2015, 2017).

Keď v decembri 2018 majiteľ HK Agro Alexander Mallo zo dňa na deň skončil s tým, že už ho viac nebude finančne podporovať, odišiel nielen tréner Pavel Farář, ale aj piati kľúčoví hráči úradujúceho vicemajstra Slovenska. Medzi nimi aj Branislav Cigáň, ktorý si z viacerých ponúk vybral tú od 28-násobného československého šampióna a štvornásobného českého (posledný titul slávila Dukla v roku 2017).

„Jej funkcionári boli v rokovaniach seriózni a rýchli, dali mi zaujímavú ponuku, nuž som nemal nad čím veľmi premýšľať,“ vysvetľuje Branislav Cigáň, ktorý v druhej polovici ročníka 2018/19 pomohol Dukle k zisku bronzovej medaily.

Lenže v uplynulom ročníku neodohral jediný zápas. Ani v českej extralige, v ktorej Dukla v čase jeho predčasného ukončenia dobiedzala na obhajcu titulu plzenský Talent M.A.T., ani vo Vyzývacom pohári, v ktorom postúpila až do štvrťfinále.

„Vlani v lete ma počas prípravných zápasov opäť začalo trápiť rameno hodovej ľavej ruky, ktoré mi často znepríjemňovalo život už počas môjho pôsobenia v Topoľčanoch. Keďže bolesti začali byť neznesiteľné, rozhodli sme sa pre radikálne riešenie.“

Zašiel preto do nemocnice v Malackách za uznávaným úrazovým chirurgom MUDr. Patrikom Javorčíkom, ktorý ho vlani v septembri operoval.

„Prišiel s tým, že po opakovanej záťaži má bolesti ľavého ramena. Ide o problém typický pre takzvané nadhlavové športy, akými sú napríklad aj tenis či volejbal. Spôsobuje ho nadmerná záťaž prípadne opakujúce sa mikrotraumy. Na základe výsledkov magnetickej rezonancie sme mali podozrenie na poškodenie rotátorovej manžety. To sa počas operácie nepotvrdilo, nebolo ju treba zošívať, ale museli sme rozšíriť subakromiálny priestor a znovu zafixovať kĺbny lem vstrebateľnými kotvičkami,“ vysvetľuje Patrik Javorčík, ktorý je lekárom slovenskej mužskej hádzanárskej reprezentácie.

Štyri mesiace po operácii a následnej rehabilitácii dostal Branislav Cigáň pri januárovej návšteve v Malackách súhlas na plnú záťaž ramena. V posledný februárový deň sa pred domácim ligovým duelom so Zubří prvý raz po dlhej prestávke objavil v zostave Dukly. Na ihrisko sa napokon nedostal a vzápätí sezónu predčasne ukončila pandémia koronavírusu.

„Všetko zlé je na niečo dobré. Aspoň mám dostatok času na to, aby som sa dal zdravotne do poriadku a v júli začal s prípravou na nasledujúcu sezónu.“

Zatiaľ čo jeho spoluhráči majú už jej prvú fázu za sebou, on, aby sa vyhol štátnej karanténe, zostal radšej doma v Topoľčanoch. A čas si kráti chytaním rýb, svojou veľkou láskou, ku ktorej ho ako trojročného priviedol otec. Chodí po celom Slovensku a môže sa pochváliť parádnymi úlovkami. Najväčším z nich bol takmer dvojmetrový a vyše 50 kilogramový sumec, ktorého chytil na Malom Dunaji.

S Duklou sa medzičasom dohodol na zmluve aj na nasledujúci ročník.

„Je to pre nás veľmi zaujímavý rýchly hráč s výbornou strelou, najmä zo zeme, ktorý dokáže spolupracovať s pivotom. No najviac si na ňom vážim, že sa nikdy nevzdáva a bojuje za každého stavu,“ chváli Branislava Cigáňa 44-ročný tréner Dukly Daniel Čurda, bývalý výborný hráč, v súčasnosti aj uznávaný komentátor zápasov hádzanárskej bundesligy na televíznej stanici Nova Sport.

„Vážim si, že Dukla mi ponúkla novú zmluvu napriek operácii, ktorú mám za sebou. Dúfam, že ju nesklamem,“ dodáva 12-násobný slovenský reprezentant (22 gólov). Vraví, že sa chce pokúsiť o návrat do najcennejšieho dresu, ktorý mal naposledy na sebe v decembri 2016 ešte v ére trénera Martina Liptáka, no jedným dychom dodáva, že dôležité slovo bude mať jeho ľavé rameno…

Zdroj: ZDENO SIMONIDES, Denník Šport

Foto: Ladislav Adamek

 

NAJZNÁMEJŠÍ SLOVÁCI V DUKLE PRAHA

JÁN KECSKEMÉTHY                 1953 – 55

ANTON FROLO                        1957 – 59

MARTIN GREGOR                    1962 – 63

RUDOLF HORVÁTH                  1966 – 68

JAROSLAV PAPIERNIK             1974 – 76

PETER HATALČÍK                      1978 – 79

MILAN BRESTOVANSKÝ          1979 – 81

PETER MESIARIK                     1982 – 84

MILAN FOĽTA                          1987 – 88

PAVOL JANO                            1991 – 93

Snom Žernoviča nie je Barcelona, ale zahrať si s Ďurišom

Snúbenci kraľujú v kolektívnych športoch na Slovensku: budúci manželský pár – hádzanár Marián Žernovič a volejbalistka Mária Kostelanská – najlepší v SR za rok 2019

Nedávne dni priniesli nečakanú radosť do domácnosti tvoriacu dvoma slovenskými reprezentantmi v kolektívnych športoch. Najskôr vyhlásili za Volejbalistku roka 2019 Máriu Kostelanskú a v závere uplynulého týždňa získal rovnaké ocenenie v hádzanej jej snúbenec Marián Žernovič.
„Majka bola šťastná, keď sa dozvedela o mojom víťazstve v ankete SZH. Navzájom sme si držali šance. Ona neverila, že uspeje a zavážia je výkony v reprezentačnom drese na domácich ME. V klube navyše získali ligový titul. Keď vyhrala ona, tak sme si hovorili, že by bolo super, keby to vyšlo aj mne. Rok 2019 si teraz obaja zapamätáme do konca života. Lepšie sa to ani nedalo naplánovať. Pre nás bude náročné toto ešte niekedy spoločne zopakovať,“ komentoval Žernovič raritný triumf snúbencov, ktorých čaká onedlho svadba.
Považskobystrický rodák sa stal Hádzanárom roka premiérovo. „Som rád, že som napriek mimoriadne silnej konkurencii na brankárskom poste zvíťazil. Vďaka za to patrí hlasujúcim fanúšikom, ktorí to tak videli a za mňa hlasovali. Cením si všetky gratulácie. Dostal som ich veľa od ľudí, ktorých si vážim, ale rovnako si cením každú jednu, či už od trénera Kukučku, jeho asistenta Vala, brankárskeho kolegu Paula. Uctievam ich ako veľkých športovcov,“ poďakoval za priazeň 28-ročný gólman, ktorý sa cíti na vrchole v doterajšej kariére. „Musím sa priznať, že áno. Fyzicky i psychicky som na tom najlepšie. Moja kariéra išlo krok po kroku, u mňa nebol počas nej nijaký výrazný skok. Všetko išlo postupne. Napríklad v Hlohovci som sa najskôr učil popri Duškovi Olejárovi, potom som sa stal jednotkou. Aj v zahraničí som musel zabojovať o svoje miesto, čiže to cítim tak, že v doterajšej kariére všetko napredovalo.“
Žernovič si v najvyššej maďarskej súťaži, v ktorej pôsobí od roku 2017 v budapeštianskom FTC, vydobyl pozíciu medzi najlepšími brankármi. „Dúfam, že v budúcnosti budem tiež oporou. Ešte na jeden rok mám zmluvu, takže určite zostávam v FTC. Potom je všetko otvorené. Vo Ferencvárosi sa cítim veľmi dobre. Prvý rok bol ťažší, hrali sme o záchranu. Z roka na rok je to lepšie. Teraz sme boli na 5. priečke, teda na pozícii znamenajúcej účasť v európskom pohári, kým neprišlo k zrušeniu ligovej súťaže. Verím, že o rok si účasť už vybojujeme,“ zaželal si „Žerko“ a obzrel sa aj za obdobím, za ktoré mu patrilo ocenenie: „V roku 2019 sme skončili v lige na 7. mieste, čo bolo v poriadku, hoci sme chceli byť do 6. priečky. Skladal sa však nový tím, takže nebola to blamáž. V nedávno ukončenej sezóne sme hrali napríklad už bez reprezentanta Gábora Ancsina, ale podávali sme vyrovnanejšie výkony ako predtým. Teraz sme figurovali na 5. pozícii, pričom Tatabánya nás predbehla až tesne pred prerušením súťaže, keďže ona stihla odohrať ešte svoj zápas a my už nie.“
Marián Žernovič prevzal štafetu „kráľa“ slovenskej mužskej hádzanej po bývalom spoluhráčovi a rovnako považskobystrickom odchovancovi Ľubomírovi Ďurišovi. „On bol veľkou oporou Gyöngyösu, ktorému patrilo pri prerušení súťaže 3. miesto. My zvykneme byť spolu na izbe, podpichujeme sa. Teraz si budem doberať ja jeho, aj keď viem, že on už má dve takéto ocenenia a určite tým bude argumentovať,“ zasmial sa brankár Ferencvárosu, ktorý si vinou koronavírusu nemohol prevziať ocenenie na slávnostnom vyhlásení: „Na jednej strane mi je ľúto, že sme sa spolu s ďalšími ocenenými nestretli, ale zdravie je prvoradé. Ocenenie nemá teraz o nič menšiu váhu, ako keby som si ho prevzal na galavečere.“
Pre bývalého hráča MŠK Považská Bystrica, HC Sporta Hlohovec a HKM Šaľa prišla pauza vinou koronavírusu práve v čase, keď sa vracal do zostavy po januárovom zranení členka, ktoré utrpel pri futbale. „Po šiestich týždňoch som nastúpil na pohárový súboj v Szegede, aby som pocitovo zistil, ako som na tom. Duel s Balatonfüredom sme už nestihli, hoci som bol pripravený. Toto obdobie spôsobené koronavírusom mi prinieslo aspoň niečo pozitívne, keďže som sa mohol úplne doliečiť,“ vrátil sa k marcovým udalostiam Žernovič, ktorý sa počas koronavírusu začal venovať joge a okúsil aj rybačku. „Joga mi sadla a na rybačke som mal premiéru. Rád si to zopakujem, bol to príjemný relax.“
Po ukončení reprezentačnej kariéry legendárneho Richarda Štochla sa pevne udomácnil v národnom tíme SR. „Som rád za každú jednu pozvánku do národného tímu. Teším sa, že som jeho stabilným členom a stále chodím na zrazy s radosťou,“ vyjadril sa na reprezentačnú tému víťaz ankety SZH.
V žiackom veku mu hlavou nevírili myšlienky, že raz sa stane najlepším v krajine vo svojom športe. „Mojou víziou je stále sa baviť hádzanou a ísť krok za krokom, nech má kariéra stúpajúcu tendenciu. Z chlapca s dlhými vlasmi a kilami, čo sa hral za domom na malé bránky, sa mi podarilo niečo, čo považujem za úžasné.“
Žernovič, ktorý mal počas kariéry viacero brankárskych vzorov (Szmal, Stanič, …), prezradil aj svoje tri hádzanárske želania. „Želal by som si, aby som mohol hrať hádzanú do konca života a iné už nemusel robiť, pretože ma to neskutočne baví. Ďalej si prajem, aby sa nám vydarili domáce ME 2022 k spokojnosti nás hráčov i hádzanárskej verejnosti. Chcel by som ešte do klubového tímu Ľuba Ďuriša, ktorý je skutočne dobrý človek i hráč. Mojím snom nie je chytať za Barcelonu, ale rád by som si niekde zahral práve s ním.“
Najlepší hráč Slovenska za rok 2019 spája s hádzanou nielen svoju najbližšiu budúcnosť. „Rád by som sa okolo športu pohyboval aj po aktívnej kariére, napríklad ako tréner alebo aj spolukomentátor,“ dodal Žernovič.
Autor: slovakhandball.sk, Foto: Barbora Martikánová

Kukučkova dôvera ho potešila, nechce chýbať na domácich ME 2022

Martin Potisk preukázal svoj talent v Slovnaft handball extralige a vďaka svojim výkonom rýchlo získal v mladom veku zahraničný angažmán. Ešte v čase, keď pôsobil v Slovane Modra, dostal prvýkrát pozvánku do mužskej reprezentácie Slovenska. Bolo to v decembri 2017. Do jej kádra patrí aj v súčasnosti, keď pôsobí v nemeckom ThSV Eisenach. Dvadsaťjedenročný hádzanár hrajúci na poste spojky viac o svojom doterajšom účinkovaní v Nemecku i cieľoch s reprezentáciou SR prezradil v rozhovore pre slovakhandball.sk.

Máte za sebou už druhú sezónu v drese Eisenachu. Aká bola v porovnaní s tou premiérovou?

Druhá sezóna bola na rozdiel od tej prvej bez zranenia, takže som trochu viac mohol okúsiť nemeckú hádzanú v porovnaní s mojou úvodnou, v ktorej som odohral asi len päť – šesť zápasov.

V druhej najvyššej nemeckej súťaži patrilo pri jej prerušení a potom aj ukončení vášmu tímu 11. miesto. Zodpovedalo to klubovým ambíciám?

Myslím si, že áno. Pre nás ako nováčika bolo udržať sa, čo sa nám podarilo, takže z môjho pohľadu sme našu úlohu splnili.

V predchádzajúcej sezóne ste účinkovali v III. lige, v tej uplynulej ste si zahrali II. bundesligu, v čom ste vy osobne vnímali najväčší rozdiel?

Ťažko sa pre mňa odpovedá na túto otázku, keďže som v III. lige až toľko toho neodohral. Myslím si však, že v tejto sezóne to bolo o úroveň rýchlejšie a silovejšie, aj keď aj tie stretnutia v III. lige mali tiež vysokú úroveň.

Vekom ste ešte mladý a talentovaný hráč. Bolo pre vás náročné sa presadiť a dostať šancu v Nemecku?

Áno, bolo to veľmi náročné a stále aj je, keďže som sa úplne doteraz nepresadil. Je to oveľa náročnejšie ako to, na čo som bol zvyknutý.

Ako ste spokojný s vašou pozíciou v družstve ThSV? Máte dôveru trénera?

Myslím si, že nemám úplne pevnú pozíciu, keďže som striedal rôzne fázy. Boli chvíle, keď som hrával, ale aj také, keď som sa na palubovku nedostal. Uvidíme, čo prinesie ďalšia sezóna.

Začnete v drese Eisenachu aj ročník 2020/2021?

Áno, v Eisenachu začnem aj ďalšiu sezónu. Zatiaľ mám zmluvu na ďalšie dve sezóny.

Patríte do kádra mužskej reprezentácie Slovenska, ako sa cítite v národnom tíme pod vedením Petra Kukučku a čo by ste s ním chceli dosiahnuť?

Zatiaľ som s trénerom Kukučkom a realizačným tímom absolvoval len dva zrazy, ale prevažujú pozitívne pocity. Škoda len toho konca januárovej I. fázy kvalifikácie. Ja som rád, že ma tréner zavolal, aj keď som v klube v tom čase príliš nehrával, takže ma to aj čiastočne prekvapilo. Mojím cieľom je si zahrať na domácich majstrovstvách Európy v roku 2022.

Autor: slovakhandball.sk, Foto: Barbora Martikánová

Kopčo spája nielen najbližšiu budúcnosť s Francúzskom

Michal Kopčo je jedným zo slovenských hádzanárov pôsobiacich v kvalitnej francúzskej Lidl Starligue. Tridsaťdvaročný skúsený pivot má za sebou prvú sezónu pôsobenia v klube Tremblay-en-France Handball, s ktorým bojoval o udržanie sa medzi elitou. Napokon jeho tím zachránilo rozšírenie súťaže. Viac o uplynulom ročníku a svojich plánoch do budúcnosti prezradil košický rodák v rozhovore pre slovakhandball.sk.

 

Ako hodnotíte sezónu, v ktorej vaše družstvo skončilo v lige na predposlednej 13. priečke (bilancia 4 – 1 – 13) a vo Francúzskom pohári stroskotalo v osemfinále na tíme Chartres?

Bola to nezvyčajná sezóna so zvláštnymi výsledkami. Napríklad aj Chambéry, ktoré hrávalo o popredné priečky, sa pohybovalo až okolo 10. miesta. Francúzska liga je vyrovnaná. My sme hrali doma vyrovnaný zápas s vysoko favorizovaným Montpellierom, ale napokon sme o gól prehrali. Ja som sa v priebehu sezóny zranil a pauzoval som takmer dva mesiace. Po tomto výpadku som sa vrátil do hry, ešte sme mali pred sebou zápasy so súpermi ako Ivry, Créteil, Chartres či Aix, s ktorými sme mohli zabodovať a dostať sa zo zóny zostupu. 

 

Cieľ ste mali skončiť do 8. miesta. Predčasné ukončenie sezóny ste z pohľadu rozšírenia súťaže vnímali ako pozitívnu správu pre váš klub, keďže budete môcť hrať medzi elitou aj v nasledujúcom ročníku?

Je to pozitívna správa, lebo sme nechceli vypadnúť. Stalo sa, čo sa stalo, ale napokon zostávame v Lidl Starligue. So 16 účastníkmi bude súťaž dlhšia, už pomaly to bude ako v bundeslige. Naše umiestnenie bolo však sklamaním, očakávalo sa od nášho tímu viac. Mali sme však 4 – 5 zranení, boli tam aj nezrovnalosti na úrovni tréner – klub, stále sa niečo riešilo.

 

Pri našom rozhovore na jeseň ste si pochvaľovali priestor a vyťaženosť na palubovke. Platilo to aj vo zvyšnej časti sezóny?

Áno. Dá sa povedať, že možno toho bolo až príliš veľa. Každú stredu som odohral prakticky 60 minút, chodil som do obrany i útoku. Oddýchol som si len vtedy, keď som dostal dvojminútový trest. V zápase na pôde Dunkerque, kde sme sa chceli vrátiť takpovediac do hry, som si natrhol lýtkový sval. Duel som dohral a pred ďalším mi tréner povedal, že ma potrebujú, aby som nastúpil. Tak som si to tejpoval a hrával, pričom štvrtok a piatok po zápase som vždy oddychoval. Takto to išlo mesiac, ale už sa to nedalo vydržať, preto som podstúpil menší chirurgický zákrok, ktorý trval len približne 10 minút.

 

Vlani ste sa Tremblay upísali na jeden rok s opciou. Prišlo k jej uplatneniu?

Po troch mesiacoch prišiel za mnou prezident klubu, že nechce, aby som išiel inde, lebo som platný hráč pre družstvo, ide mi to v obrane i v útoku. Opcia tak padla a predĺžil som zmluvu za iných podmienok. Som rád, že tu ostávam. Vedenie chcelo, aby som sa upísal na 4 roky, ale kontrakt je na dva roky a je tam aj možnosť jej pokračovania o ďalšie dva roky. V Tremblay som spokojný, to isté platí o manželke i deťoch. Nevraciame sa na Slovensko, my plánujeme zostať žiť vo Francúzsku, preto sme necestovali späť domov ani teraz počas koronavírusovej krízy.

 

Ako ste prežívali udalosti v súvislosti s koronavírusom?

Myslím si, že to zvládame v pohode. Deti sú doma, škola nefunguje, učíme sa s nimi od 8.30 do 12.00 h, potom majú voľno. Chodíme so psíkmi na prechádzky, skáču na trampolíne, hráme bedminton a hokej na ulici, na čo ľudia pozerajú, že čo sa to tam odohráva. V obchode si robíme z času na čas veľké nákupy, aby sme čo najmenej chodili medzi ľudí. Deti nechávame radšej doma. Nosíme rúška i rukavice.

 

Mali ste niekoho v okolí, napríklad v klube, kto sa nakazil týmto vírusom?

Našťastie nie. Pýtal som sa aj rôznych kamarátov, napríklad v Nemecku, ale tiež nikto z nich nepozná niekoho nakazeného. Bezprostredne som teda neprišiel do kontaktu s niekým, kto by mal problémy. Podľa mňa to nie je situácia až taká hrozná, ako sa to často prezentuje v médiách.

 

Ako ste sa udržiavali v kondícii?

Mám svojho kondičného trénera, s ktorým pokračujem v príprave. Každý deň cvičím podľa jeho pokynov prostredníctvom videohovoru 1,5 až 2 hodiny, počas ktorých spálim 600 až 800 kalórií. O stravu sa mi stará manželka, ktorá je výborná kuchárka. Počas víkendu zvykneme variť typické slovenské jedlá – napríklad prívarky od babičky.

 

Aké sú vaše ďalšie plány? Stále máte chuť pokračovať až do štyridsiatky?

Mali sme 12. mája začať prípravu prostredníctvom tréningov v skupinách zložených so 4 – 5 hráčov, ale už sa situácia zmenila a odložilo sa to. Myslím si, že sa s tým v máji ani nezačne. Skôr predpokladám, že dostaneme nejaký individuálny plán prípravy na leto. Určite moje slová platia. Cítim sa fit, som bez vážnych zranení. Tie problémy s lýtkovým svalom, ktoré som mal aj na predchádzajúcom pôsobisku v Ivry podľa mňa vyplynuli z preťaženosti. Zatiaľ som nastavený tak, že chcem pokračovať. Baví ma to. Keby nie, tak sa ani teraz nepohnem, netrénujem a priberám. Navyše, podporuje ma aj rodina na čele s manželkou, s ktorou tu máme do budúcnosti aj mimohádzanárske plány.

 

Čo vy a reprezentácia? Aký je váš súčasný postoj k tejto téme?

Je to na trénerovi. Domáce ME 2022 sú lákadlom, predsa len budeme hrať v mojich rodných Košiciach. Mám len starých rodičov, ktorí budú mať vtedy 80 rokov a želal by som si, aby mohli prísť do Steel Arény a zažili takéto zápasy. Snažím sa odvádzať čo najlepšie výkony. Problém je s mojou účasťou na zrazoch aj vzhľadom na vyťaženosť a rodinu. Určite by som však rád prišiel pomôcť, keby ma zavolali. V tomto smere sa mi črtajú tiež iné možnosti. Mohol by som reprezentovať aj iné krajiny, napríklad Saudskú Arábiu či Kuvajt, odkiaľ som mal ponuky, ale ešte si musím počkať, keďže neuplynul potrebný čas od môjho posledného vystúpenia za Slovensko. Uvidíme, čo bude. Zatiaľ platí, nikdy nehovor nikdy.

Autor: SITA, Foto: lnh.fr

Martin Straňovský chce hrať do domácich ME 2022 hádzanú na najvyššej úrovni, opäť zamieri do zahraničia

Martin Straňovský si po necelých dvoch rokoch v Prešove musí hľadať nový angažmán. V uplynulých dňoch prenikla na verejnosť správa, že majstrovský Tatran prišiel o svojho kapitána. Vedenie klubu zo Šariša vydalo k predčasnému ukončeniu zmluvy, ktorá mala platiť aj na ďalšiu sezónu, len strohé stanovisko bez ďalšieho vysvetlenia. Viac svetla do nečakaného vývoja udalostí vniesol pre 34-ročný krídelník, ktorý stále patrí ku kľúčovým hráčom mužskej reprezentácie Slovenska.

 

Prečo ste skončili v Tatrane?

Povedal by som to tak, že zlyhala komunikácia. Ja som bol doma v Nových Zámkoch, bol som ochotný rokovať. Je mi jasné, že sa teraz nehrá a majiteľ bude mať určité straty. Aj by som pristúpil k zníženiu platu, a to nielen v tejto nedokončenej sezóne, ale i budúcej. Predstavoval som si však, že klub to inak odkomunikuje. Potom sa to už začalo naťahovať niekoľko dní, týždňov a napokon sme sa radšej dohodli na ukončení zmluvného vzťahu.

 

Zaskočilo vás, že sa momentálne ocitli bez angažmánu?

Vôbec som nepredpokladal, že sa to takto skončí. Keď som prestupoval do Tatrana, tak sme sa vracali na Slovensko s tým, že tu už chceme s rodinou zostať. Dcérka chodila do škôlky, aj manželke sa páčilo, mali sme tam kamarátov. Veľmi nás mrzí, že to takto dopadlo. Úprimne vravím, že som veľmi chcel zostať v Prešove a nielen v budúcej sezóne. Vedel by som si predstaviť spoluprácu s klubom aj do budúcnosti. Napriek tomu sme sa nerozišli v zlom a nezabuchli sme dvere. Naopak, keď budú niečo v budúcnosti potrebovať, rád pomôžem. Skutočne ma to však škrie, pretože nerád robím takéto veci a sťahujem sa po krátkom čase. Škoda. Chcem však hrať ešte hádzanú…

 

Zastávali ste funkciu kapitána, ako túto správu o vašom konci v Tatrane prijali vaši spoluhráči?

Nekomunikoval som o tom s nimi individuálne, ale ešte predtým, ako sa to objavilo v médiách, tak som to oznámil chlapcom v spoločnej skupine, v ktorej si píšeme. Tam som nedostal odozvu, ale potom sa mi osobne ozvali niektorí hráči – súčasní i bývalí.

 

Čo vám najviac utkvie v pamäti, keď si premietnete necelé dve sezóny pôsobenia v Tatrane?

Sú to predovšetkým vynikajúce zápasy, ktoré som mohol odohrať v jeho drese. Spomeniem napríklad duel na pôde španielskeho tímu Bidasoa Irun, kde sme dlho vyhrávali a napokon remizovali. Podobných duelov však bolo viac nielen v Lige majstrov či SEHA lige. Presvedčili sme sa, že kým v minulosti bolo 5 – 6 tímov, ktoré boli výrazne pred ostatnými, v súčasnosti sa dá hrať už s každým. V každom prípade budem mať na čo spomínať, zažil som veľa pozitívnych vecí. Najmä tie víťazné súboje v týchto súťažiach. Aj keď, samozrejme, vždy to môže byť aj lepšie. Šport je však taký, život ide ďalej.

 

Pri príchode do Prešova ste sa vyjadrili, že ani po uplynutí 3-ročnej zmluvy neplánujete končiť. Platí to stále, aj keď ste nenaplnili kontrakt s tímom úradujúceho slovenského šampióna SR?

Presne tak. Pre spor medzi SZH a Tatranom Prešov som rozmýšľal, či ísť reprezentovať, ale napokon sme sa dohodli a páčilo sa mi v národnom tíme. Sú tam ľudia, s ktorými sme dosiahli najväčšie úspechy, preto som tam chcel byť. Aj keď sme teraz nepostúpili, vzhľadom na naše mužstvo sme hrali dobre. Chcem reprezentácii ešte pomôcť a rád pôjdem do reprezentácie. Sú tu aj domáce ME v roku 2022, na ktorých by som sa rád rozlúčil. Dovtedy však ešte chcem hrať hádzanú na najvyššej úrovni.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

#everyendingisanewbeginning

Príspevok, ktorý zdieľa Martin Stranovsky (@martinstranovsky),

Už viete, kam povedú vaše kroky?

Manažéri už vedia o mojom konci v Prešove, avizoval som im, že som voľný hráč. Do úvahy prichádzajú Nemecko, Francúzsko či Maďarsko, aj keď ma upozornili, že ani tam nebude situácia ľahká. Ja mám však čas a počkám si na tú pre mňa správnu ponuku. Nebojím sa, že by som zostal bez klubu.

 

Preferujete zahraničie?

Jednoznačne. Na Slovensku má okrem Prešova solídne podmienky Považská Bystrica či Šaľa, ale kým ešte vládzem, chcem ísť do zahraničia.

 

Takéto správy sa zvyknú rýchlo šíriť, už sa objavili aj nejakí záujemcovia?

Komunikácia bola s dvoma klubmi z bundesligy. Nechcem však predbiehať a ešte počkám. Maďarsko by bolo bližšie, aj tam sú vynikajúce mužstvá, do úvahy by pripadalo 4 – 5 klubov hrajúcich európske pohára. Do tímov zo spodných priečok tabuľky by som nešiel.

Dokedy chcete mať jasno o svojom budúcom zamestnávateľovi?

Určite to nebudem siliť. Teraz sa chcem venovať svojim veciam, ktoré mám v pláne. Je medzi nimi aj tréning, aby som nevyšiel z rytmu. Samozrejme, lopta mi chýba, ale všetci hádzanári sme na tom rovnako a keď sa začne spoločná príprava, budeme na tom v tomto smere na podobnej úrovni.

 

Sezóna sa oficiálne už skončila, pokračujete nejakým spôsobom v tréningu? Pripravujete sa v rodných Nových Zámkoch s bratom, hrajúcim manažérom MHC Štart Nové Zámky?

Príliš sa nestretávame, takže sa pripravujem sám, či už doma v záhrade alebo vybehnem na hrádzu. Nepreháňam to však, venujem sa aj oddychu, keďže sezóna s množstvom zápasov bola náročná.

 

Autor: slovakhandball.sk, Foto: SITA

Slovenský hádzanár Šimon Macháč siahal s plzenskými spoluhráčmi po českom titule, ale…

Koronavírus im dal po prstoch

 

Sezóna 2018/19 vyšla Šimonovi Macháčovi ako z partesu. Považskobystrické MŠK, ktorých je odchovancom a v drese ktorých debutoval v seniorskej extralige už ako 17-ročný v septembri 2011, sa prebojovali až do finále play-off najvyššej domácej súťaže a získali Slovenský pohár, s 223 gólmi sa ako prvý pivot v histórii stal kráľom ligových kanonierov a po nástupe Petra Kukučka do funkcie reprezentačného trénera sa udomácni v národnom tíme, v ktorom dostal prvú šancu už od Kukučkovho predchodcu Dána Heineho Jensena.

Po vypršaní zmluvy s materským klubom si z viacerých ponúk – ozvali sa mu záujemcovia zo Španielska, Nemecka i Maďarska – vybral napokon tú od úradujúceho českého šampióna Talent M.A.T. Plzeň. Túto voľbu mu odobril aj skúsený brankár Radek Motlík, Plzenčan ako repa, s ktorým dve sezóny (2016 – 18) bojoval za červeno-biele považskobystrické farby.

„Bolo to dobré rozhodnutie, ani na chvíľku som ho neoľutoval. V peknom meste som našiel dobre fungujúci klub s veľmi dobrým zázemím a výborný kolektív s ´pánom´ trénerom Michalom Tonarom. Hádzanej rozumie, bol to výborný hráč a taký je aj tréner s ľudským prístupom k nám, za ten rok mi dal veľmi veľa,“ vraví 26-ročný Šimon Macháč.

Zatiaľ čo v Považskej Bystrici – nemajúc na poste pivota rovnocennú náhradu – bol zvyknutý hrať takmer celé zápasy, do Plzne vlani v lete prichádzal ku skúsenému 33-ročnému bývalému českému reprezentantovi Jakubovi Šindelářovi nielen on, ale z pražskej Dukly aj Daniel Režnický.

„Konkurencia je vždy dobrá, človeka núti, aby sa na sebe pracoval a zlepšoval sa. Nemožno povedať, kto z nás bola jednotka, kto dvojka a kto trojka. Raz som začínal v obrane ja a Šindelář v útoku, v nasledujúcom súboji to bolo naopak, potom zase dostal šancu Režnický. Záviselo to najmä od súpera a od taktiky, ktorú tréner zvolil. Výhodou bolo, že zápasová záťaž sa rozložila na viacerých. Keď som bol ešte v Považskej Bystrici, najmä play-off duely, počas ktorých som takmer neschádzal z ihriska, boli fyzicky veľmi náročné a psychicky vyčerpávajúce.“

Šimon Macháč, ktorý bol so 73 gólmi po Jakubovi Tonarovi (85), mladšom synovi hlavného kouča, druhý najlepší strelec Plzenčanov, mal šancu na prvý majstrovský titul v kariére. Kolo pred koncom základnej časti, keď bola súťaž pre pandémiu koronavírusu najskôr prerušená a vzápätí predčasne ukončená, bol štvornásobný český šampión (2014, 2015, 2016, 2019) v tabuľke prvý o tri body pred druhou pražskou Duklou, o šesť pred tretím Zubří a už mal istotu, že do play-off bojov vstúpi z najvýhodnejšej pozície. Navyše sa pred nimi výrazne posilnil. Zo Švajčiarska sa vrátili odchovanci klubu Michal Tonar mladší a Milan Škvařil, z rumunského tímu Potaissa Turda prišiel bezmála dvojmetrový ľavoruký srbský „palič“ Stefan Terzič, ktorý v roku 2013 vyhral s Hamburgom Ligu majstrov.

„Mrzí nás, že sme po vydarenej základnej časti nemali šancu obhajovať titul. Chceli sme ho vybojovať aj pre trénera Tonara, ktorému vypršala zmluva a pri mužstve končí. Na druhej strane, nikde nie je napísané, že by sme v nevyspytateľnom play-off uspeli. Nebudem špekulovať o tom, či je česká najvyššia súťaž v porovnaní so slovenskou lepšia alebo horšia, no určite je vyrovnanejšia. Výkonnostne v tomto ročníku zaostávali len Frýdek-Místek a nováčik z Maloměříc, zo zvyšných desiatich ligistov každý mohol zdolať každého. Ja osobne si myslím, že bolo správne ukončiť sezónu, zdravie ľudí je dôležitejšie ako akýkoľvek titul.“

Šimon Macháč je v Plzni spokojný. Ako profesionálny hádzanár je aj veľký športový fanúšik, preto vždy, keď má čas, zájde i s priateľkou Radkou Grendovou, mimochodom, I. vicemiss Slovenska 2018, na zápasy futbalistov Viktorie i hokejistov Škody („vždy je to veľký zážitok, vládne na nich fantastická atmosféra“, tvrdí) a ako absolvent Fakulty riadenia a informatiky Žilinskej univerzity chodí na štyri hodiny denne do roboty v istej plzenskej firme, v ktorej pracuje ako IT špecialista.

„Keď už som chodil toľké roky do školy, tak nech nezabudnem hneď všetko, čo som sa v nej naučil. Je to pre mňa príjemné spestrenie dňa, o siedmej ráno začínam, o jedenástej som už doma,“ vraví Šimon Macháč, ktorý si počas nedávneho návratu domov na Slovensko krátil touto prácou zatvorený v internátnej izbe osem ako slimák vlečúcich sa dní v štátnej karanténe v Gabčíkove.

Plzenčania začínajú s prípravou na budúcu sezónu už v pondelok 4. mája a na tréning ešte pod vedením Michala Tonara, ktorý má zmluvu do 30. júna, sa chystá aj Šimon Macháč.

„Aj mne sa síce končí ročný kontrakt, avšak s vedením klubu som už debatoval o novom a keďže záujem majú obe strany, s najväčšou pravdepodobnosťou v Plzni zostanem. Verím, že dokončíme to, čo sme v uplynulej sezóne rozrobili. V súbojoch s dánskym Holstebrom, ktoré nás stoplo pred bránami skupinovej fázy Pohára EHF, sme sa na vlastnej koži presvedčili, ako vyzerá svetová hádzaná a zistili, čo všetko ešte nevieme. Pre mňa to bude dôležitý rok aj z hľadiska reprezentácie. Nasledujúce majstrovstvá Európy, spoluorganizátorom ktorých bude v januári 2022 aj Slovensko, sa pomaly blížia a ja chcem urobiť všetko pre to, aby som na nich hral.“

V konkurencii Martina Slaninku, Michala Kopča, Dominika Kalafuta a možno aj iných pivotov, trebárs Martina Mazáka, to síce Šimon Macháč nebude mať jednoduché, ale počas kariéry už dokázal, že si vie vydobyť svoje miesto na slnku.

DENNÍK ŠPORT, 30.4. 2020

AUTOR: ZDENO SIMONIDES

 

KTO JE ŠIMON MACHÁČ

NARODENÝ: 30. 9. 1993 v Považskej Bystrici.

VÝŠKA: 192 cm.

HMOTNOSŤ: 100 kg.

POST: Pivot.

HRÁČSKA KARIÉRA: MŠK Považská Bystrica (2011 – 13, 14 – 19), ŠKP Bratislava (2013/14), Talent M.A.T. Plzeň (2019 – ?).

REPREZENTÁCIA: 13 zápasov/22 gólov.

NAJVÄČŠIE ÚSPECHY: Vicemajster Slovenska 2019, víťaz Slovenského pohára 2019 a finalista v rokoch 2012, 2015, 2017 a 2018, najlepší strelec Slovnaft handball extraligy 2018/19 (223 gólov), zlatý medailista z MS stredných škôl 2010 v Portugalsku, od roku 2017 člen reprezentácie Slovenska.

Zdroj: Denník Šport, Autor: Zdeno Simonides

Foto: plzensky.denik.cz, Pavol Uhrin

Tomáš Urban čaká na upokojenie situácie a už sa teší na novú sezónu

Medzi slovenských hádzanárov, ktorí pôsobia v zahraničí a vo svojom prechodnom domove zotrvali aj počas pandémie koronakrízy, patrí aj Tomáš Urban. Šikovný ľavoruký hráč strávil prvú polovicu sezóny v rodných Košiciach, kde pomáhal tímu Crows k úspešnému účinkovaniu v nováčikovskej sezóne v Slovnaft handball extralige. Začiatkom februára viedli jeho kroky do Nemecka, kde rokoch 2015 – 2019 zbieral skúsenosti v I. i II. bundeslige počas pôsobenia v tímoch Frisch Auf! Göppingen, ThSV Eisenach a TV Grosswallstadt.

Posila TV Emsdetten sa o svoje dojmy z nového angažmánu podelila v rozhovore pre slovakhandball.sk.

 

Pred pár dňami prišla správa o ukončení sezóny aj v Nemecku. Ako ste prijali tento verdikt?

– Prijal som ho všetkými desiatimi, keďže sme v čase prerušenia súťaže boli na zostupovej pozícii. Vďaka tomuto rozhodnutiu pokračujeme v II. bundeslige aj v nasledujúcej sezóne, ktorá bude opäť náročnejšia, keďže sa v nej objaví 19 – 20 mužstiev. Ukončenie sezóny je pre každého z nás šok tak, ako aj táto samotná koronakríza. Musíme sa však s tým stotožniť a čo najlepšie pripraviť na nový ročník, o ktorom zatiaľ ani nevieme, kedy sa začne. S rozhodnutím sme viac ako spokojní.

 

Vy ste po vypuknutí pandémie zostali v Nemecku?

– Ja som s rodinou zostal v Nemecku, keďže sme dlho čakali na oficiálne ukončenie sezóny a medzitým došlo k viacerým opatreniam na hraničných priechodoch a aj doma na Slovensku, ktoré nás odrádzajú pred cestou domov. Počkáme si tu teda, kým sa situácia upokojí a príde k nejakým zmenám.

 

Od svojho februárového príchodu do Emsdettenu ste stihli odohrať päť ligových duelov, v ktorých dosiahli 2 víťazstvá. Bola s touto bilanciou spokojnosť?

– S touto bilanciou určite nie som spokojný. Všetci z mužstva vrátane mňa sme mali iné predstavy, ale o tom je šport. Tie dve víťazstvá boli však krásne a verím, že čoskoro budeme oslavovať viac výhier.

 

Ako ste zapadli do mužstva a ako sa vám darilo herne i strelecky?

– Vzhľadom na moju povahu si myslím, že som zapadol bez problémov a rýchlo, keďže som na to ani veľa času nemal. Do Emsdettenu som pricestoval 2. februára a môj prvý zápas v novom drese ma čakal 8. 2., takže to všetko prebehlo celkom rýchlo. S predvedenou hrou som bol ako-tak spokojný, ale naskočil som do idúceho vlaku. Potreboval som sa za pár tréningov naučiť nový obranná aj útočný systém. Nové kombinácie, prvú aj druhú vlnu, zžiť sa s mužstvom, a to všetko v zápasoch, v ktorých rozhodujú maličkosti a na konci každý jeden bod do tabuľky.

 

Zmluvu ste podpísali do 30. júna 2021, takže budete v klube pokračovať aj v nasledujúcom ročníku?

– Áno, v klube budem pokračovať aj v budúcom ročníku a veľmi sa na to teším. Zrejme príde k nejakým malým zmenám v kádri, ale zhruba by sme mali zostať pokope, čo nám dáva šancu sa poriadne zohrať a mne zase sa naučiť, doladiť spomínané veci, aby to v novej sezóne klapalo čo najlepšie.

 

Od Tea Paula vieme, že zvyknete spolu viacerí hádzanárski kamaráti cvičiť aj na diaľku. Pauza trvá už viac ako mesiac, takže v akej ste fyzickej kondícii?

– Ja osobne sa cítim v skvelej forme a kondícii. Tie tréningy s chlapcami cez videochat sú super, ale, samozrejme, to nenahradí kolektívny tréning na ihrisku a tú záťaž, ktorú absolvujeme v hale počas sezóny.

Snažím sa, aby to na začiatku novej sezóny a prípravy malo čo najmenší dopad na moje telo a je teda dôležité, aby som sa fyzicky udržiaval aj v tomto období.

 

Čo plánujete v najbližšom období? Budete pokračovať v tréningoch aj po ukončení sezóny?

– Musím povedať, že na bicykel a bežecké botasky mi momentálne prach rozhodne nesadá. Teraz je však aj čas dať telo úplne dokopy a možno si kariéru o pár rokov aj predĺžiť. Ktovie…

 

 

Autor: slovakhandball.sk, Foto: https://www.facebook.com/tvemsdetten

Valo chce vrátiť Frýdek-Místek opäť na výslnie, jeho zverenci sa budú hádzanou baviť

Hádzanárov tímu Pepino SKP Frýdek-Místek povedie od nadchádzajúcej sezóny dlhoročný slovenský reprezentant Daniel Valo, ktorého úlohou bude vrátiť tento český extraligový klub na vyššie pozície. V nevydarenom nedohranom ročníku 2019/2020 mu patrila až predposledná pozícia, čo znamenalo jednu z najhorších sezón v klubovej histórii.
Pre 40-ročného topoľčianskeho rodáka to bude seniorská trénerská premiéra. „K Frýdku-Místku som si vytvoril srdcový vzťah, cítim sa tu doma. Po dvanástich rokov v bundeslige som uvažoval o tom, že sa vrátim a pomôžem Frýdku-Místku ešte ako hráč. Zdravie mi to však už nedovolilo. Začal som pôsobiť pri mládeži. Angažmán pri mužoch som prijal ako výzvu, pretože A-tím považujem za vlajkovú loď celého klubu. Rozhodne patrí niekde inde, ako sa nachádzal v nedohranej sezóne. Dobre si uvedomujem, že to nebude jednoduché a bude to beh na dlhú trať, pretože konkurencia je v najvyššej českej súťaži veľká,“ vyjadril sa v rozhovore pre klubový web Valo, ktorý už na jar viedol tréningy hlavného mužstva SKP, ale počas zápasov ho sledoval z tribúny.
„Po rokoch strávených v zahraničí som zažil množstvo trénerov. Budem chcieť do družstva preniesť niečo od každého, čo sa mi páčilo a malo pozitívny vplyv na celé mužstvo. Chcem, aby sa chalani bavili hádzanou, pretože teraz to tak nebolo. Ide mi o to, aby mali radosť z hry, tešili sa do haly, a to ako na tréningy i zápasy,“ prezentoval pre handball.skp.cz svoje predstavy Valo, ktorý patril medzi hráčske opory Frýdku-Místku. Ten si s ním v zostave v roku 2003 vybojoval doteraz jediný majstrovský titul v histórii klubu.
Daniel Valo si počas hráčskej kariéry na pravej spojke zahral v prestížnej najvyššej nemeckej súťaži za MT Melsungen a HSG Wetzlar. Štyrikrát ho vyhlásili za najlepšieho hádzanára Slovenska (2001, 2002, 2003 a 2007). Trénerské skúsenosti v súčasnosti naberá aj v reprezentácii mužov SR, kde pôsobí ako jeden z asistentov Petra Kukučku.

 

Autor: slovakhandball.sk, Foto: http://www.handball.skp.cz/

Lukáš Urban k Matejovi Mikitovi do Chartres, teší sa na najvyššiu francúzsku súťaž

Novým klubom slovenského hádzanára Lukáša Urbana bude C’Chartres Métropole Handball. Už dlhšie bolo známe, že opora majstrovského Tatrana Prešov i reprezentácie SR mieri do Francúzska, ale až teraz uzrelo svetlo sveta informácia o jej pôsobisku. Dvdsaťštyriročná spojka sa účastníkovi tamojšej najvyššej súťaže Lidl Starligue upísala na dva roky.

„Som veľmi spokojný, že budem pôsobiť práve v Chartres. Teším sa najmä na to, že budem môcť hrať v I. francúzskej lige, ktoré patrí medzi najlepšie na svete. Navyše, súťaž sa rozširuje na 16 tímov a nikto nezostúpi, takže mám istotu, že najbližšie dva roky budeme účinkovať medzi elitou. A to je výborné,“ uviedol L. Urban, ktorý je považovaný za jedného z najlepších slovenských hádzanárov súčasnosti.

Vlani sa Chartres podarilo postúpiť medzi francúzsku elitu a medzi ňou si nováčik počínal úspešne, v tabuľke figuroval na 10. mieste (bilancia 6 – 2 – 10), keď sezónu pre pandémiu koronavírusu predčasne zrušili. Mužstvo, ktorého súčasťou je aj Slovák Matej Mikita, sa začiatkom marca prekvapujúco prebojovalo medzi najlepšie kvarteto spolu s PSG, Nantes a Montpellierom vo Francúzskom pohári. „Už tieto výsledky ukazujú, že chalanom to išlo celkom dobre a určite idem do kvalitného tímu. Samozrejme, môj príchod som konzultoval aj s Matejom Mikitom. O klube hovoril len v dobrom. Chartres je vraj pekné mesto neďaleko Paríža, čo je tiež fajn. Z mužstva však poznám až troch hráčov. Mojimi spoluhráčm v Tatrane boli Vasja Furlan a Titouan Afanou Gatine, čo mi uľahčí adaptáciu v novom prostredí,“ dodal prešovský rodák.

Lukáš Urban je odchovancom prešovského Tatrana, za ktorý hrával od 7 rokov, teda od prípravky. S klubom a fanúšikmi sa nemohol rozlúčiť v zápasovom vyťažení. V závere uplynulého kalendárneho roka sa zranil, v januári sa vrátil na palubovku, ale hneď v prvom dueli proti Košiciam si roztrhol predný skrížený väz v ľavom kolene. Po operácii 11. marca v Košiciach je vo fáze rekonvalescencie. Čaká ho ešte polročná pauza, po ktorej by univerzálna spojka mohla byť Chartres i slovenskej reprezentácii k dispozícii na jeseň.

Autor, Foto: SITA

Paul o karanténe v Omšení: Zatiaľ je to v pohode, ale už sa teším na rodinu

Veľmi dobrá strava či zákaz otvárania dverí, aj to sú doterajšie skúsenosti slovenského hádzanárskeho reprezentanta Teodora Paula so štátnou karanténou, v ktorej sa ocitol po návrate do vlasti. Gólman francúzskeho klubu USAM Nimes Gard strávil viac ako mesiac „uväznený“ v krajine galského kohúta. Po minulotýždňovom rozhodnutí u predčasnom konci ligovej sezóny sa rozhodol, že sa vráti domov, hoci najskôr bude musieť ísť do povinnej dvojtýždňovej karantény. Viac o uplynulých dňoch prezradil pre slovakhandball.sk.

 

Kedy ste opustili svoje francúzske pôsobisko?

Z Nimes som sa vydal na cestu v noci z piatka na sobotu tesne po polnoci.

 

Potrebovali ste vybaviť nejaké potvrdenia?

Áno. Kontaktoval som našu ambasádu v Paríži, pretože som potreboval získať povolenie na tranzit cez Českú republiku. Ešte som vyplnil dotazník určený pre každého pri návrate na Slovensko, kde som uviedol, akým autom pôjdem, cez ktorý hraničný priechod, približne o koľkej tam dorazím a ďalšie informácie, aby o mne vedeli.

 

Aká bola cesta z Francúzska?

Išiel som smerom do Nemecka. Nestretával som takmer žiadne autá, teda okrem kamiónov. Na nemecko-francúzskej hranici mi len skontrolovali cestovný pas a spýtali sa, kam cestujem. Povedal som, že sa vraciam domov a hneď ma pustili. Pri vstupe do ČR som musel predložiť spomenutý dokument, pričom ma upozornili, že do 24 hodín musím opustiť územie krajiny.

 

Čo sa dialo po príchode na Slovensko?

Na hraničnom priechode Mosty u Jablunkova, kde som dorazil po 17 hodinách cesty, ma policajti a vojaci odstavili hneď na bok, dali mi základné informácie. Zároveň mi oznámili, že môže potrvať hodinku i dlhšie, kým pôjdeme na miesto štátnej karantény. Čas sme trávili debatou aj o hádzanej či športe. Po približne troch hodinách prišlo policajné auto, s ktorým sme išli spolu s ďalšími dvoma autami v konvoji na miesto určenia.

 

Kde ste sa po príchode ocitli?

Momentálne sa nachádzam pri Trenčíne, v obci Omšenie. Ubytovaný som v Inštitúte vzdelávania Ministerstva spravodlivosti SR. Opäť som musel vyplniť nejaké papiere, napríklad, či mám alergiu na jedlo a lieky. Po dezinfekcii ma odviedli na izbu. Dostal som štyri ´áštvorky´ pravidiel, medzi ktorými je aj zákaz otvárania dverí na izbe pod hrozbou pokuty vo výške 1600 eur. Môžem tak urobiť len na vyzvanie, alebo keď si idem zobrať obed.

 

Podstúpili ste už testy na koronavírus? Dokedy tam zotrváte?

Zatiaľ nie. Mali by ma testovať na piaty – šiesty deň. Potom si počkám na výsledky a v prípade negatívneho testu, budem môcť zvyšok karantény do 14 dní stráviť v domácom prostredí. Ak všetko dobre pôjde, tak po niečo vyše týždni, by som mohol ísť domov. Už sa neviem dočkať, keď konečne uvidím rodinku – manželku s chlapcami.

 

Ako trávite čas?

Predovšetkým sledujem televíziu, máme tu k dispozícii dosť programov, pozerám aj filmy. Z Francúzska som sa pripravil na kopu času, preto som si pribalil aj PlayStation. Mám denne veľa telefonátov, ľudia sa zaujímajú, aké to tu je. Aspoň mi čas rýchlejšie ubehne.  

 

Ako to tam vyzerá?

Neviem, či je táto ubytovacia kapacita plná, ale je tu dosť ľudí. Vidím to, keď trávia čas na balkónoch a debatujú. Musím povedať, že strava je veľmi dobrá. Každý deň okolo dvanástej hodiny nám zaklopú na dvere, že nám priniesli teplý obed a zároveň aj suchú večeru i raňajky na nasledujúci deň. Zatiaľ sa nemám dôvod sťažovať, dá sa to vydržať. Rozhodne to nie je žiadna katastrofa. Izba je štandardne vybavená, prirovnal by som to k trojhviezdičkovému hotelu. Som tu sám, a tak mám k dispozícii dve postele…

 

Aj pokračujete v tréningu so svojimi hádzanárskym kamarátmi?

Áno, na tom sa nič nezmenilo. Od 18.00 h máme ďalší tréning. V izbe si musím urobiť trochu priestor, predsa len je to tu trochu stiesnené oproti môjmu francúzskemu domovu, ale zvládnem to aj tak odcvičiť.

 

Vo Francúzsku zostalo v platnosti poradie v tabuľke pri prerušení súťaže. Hoci ste možno ešte mohli zaútočiť aj na druhý tím Nantes, je 3. miesto pre Nimes veľký úspech?

Tak to určite. Vlani sme sa vďaka 5. miestu po 25 rokoch prebojovali do európskych pohárov, teraz po 26 dosiahli medailové umiestnenie v rámci francúzskej ligy, z ktorého sa všetci v klube tešia. Možno v kútiku duše sme sa mohli ešte pobiť o 2. priečku a účasť v Lige majstrov, ale na druhej strane sme teoreticky mohli prísť aj o bronzovú pozíciu a skončiť horšie. Aj preto máme zásluhou 3. miesta dobrý pocit po ukončení ligovej sezóny.

Reportáž z karantény Teodora Paula v GBS na RTVS v čase od 9:58  

Autor: slovakhandball.sk

Najnovšie news