Načítavanie údajov ...

Každý iný, a predsa dokonale zohratí, Brunovského s Čandom nerozdelila ani ´ponorka´

Elitná slovenská rozhodcovská dvojica Peter Brunovský – Vladimír Čanda oficiálne ukončila svoju úspešnú kariéru v úlohe arbitrov

Záverečný augustový víkend nielen pomyselne uzavrel hádzanársku sezónu 2019/2020 turnajom Final 4 Slovenského pohára, ale zároveň dal aj definitívnu bodku za dlhoročnou kariérou špičkovej slovenskej rozhodcovskej dvojice Peter Brunovský – Vladimír Čanda. Bratislavčania a rovesníci majúci za sebou 28 sezón v pozícii arbitrov, 1710 odrozhodovaných hádzanárskych duelov na domácej i medzinárodnej úrovni a 186 v plážovej hádzanej, zúčastnili sa na svetovom šampionáte mužov, na piatich majstrovstvách Európy žien (vrátane 4 semifinále) a jedných majstrovstvách sveta žien. Rozhodovali finále MS kadetov a semifinále MS juniorov, ako aj stretnutia v záverečných fázach európskych pohárových súťaží klubov (4 finále a účasť aj na Final 4 Pohára EHF). V nedeľu 30. augusta 2020 bolo ich derniérou finále SP žien Iuventa Michalovce – HK Slovan Duslo Šaľa, po ktorom si z rúk prezidenta Slovenského zväzu hádzanej Jaroslava Holešu prevzali pamätné plakety. Na medzinárodnej scéne sa rozlúčili 8. marca štvrťfinálovým stretnutí nadnárodnej SEHA League Nexe Našice – Vardar Skopje.

Počas posledného augustového víkendu ste zavŕšili kariéru arbitrov trvajúcu takmer tri desaťročia. Prečo prišiel koniec?
P. B.: V našej extralige by sme mohli aktívne pôsobiť ešte desať rokov, ale už sme boli veľmi vyčerpaní z toho celého kolotoča. Okrem opotrebovania sme už nemali vnútornú silu podstupovať toľko cestovania. Obzvlášť, keď sme chodili na tie šampionáty do zahraničia, nemali sme prakticky vôbec voľno. Ja som navyše aj pracovne zainteresovaný v hádzanej, okolo nej sa točil celý život a už treba trochu hlavu vyvetrať a nájsť si čas a priestor aj na záľuby. Pamätám si, že pred šiestimi rokmi som pri kvalifikačnom dueli play-off o postup na MS 2015 Čierna Hora – Bielorusko vkročil do haly v Podgorici a naplo ma na zvracanie. Vtedy som vedel, že je koniec…
V. Č.: Vekový limit nebol problém, na medzinárodnej úrovni sa dá pôsobiť do 50 rokov, čiže ešte sme mali 5 rokov k dobru. Rozhodnutie o konci prišlo tak prirodzene. Povedal by som, že to dozrievalo dva – tri roky, už pred uplynulou sezónou sme vedeli, že to bude naša posledná. Bolo toho skutočne dosť, 28 rokov je dlhá doba. Cítil som to tak, že v mojom prípade nastal čas venovať energiu rodine a práci.

Ako ste sa dostali k rozhodovaniu?
V. Č.: Ja som mal vtedy 17 rokov, Peter bol o rok starší. Spolu sme hrávali hádzanú za dorast ŠKP Bratislava. Nepamätám si, od koho prišiel tento nápad, ale spoločne sme sa prihlásili na kurz. Ten sme absolvovali v roku 1992 a potom spolu odpískali celú kariéru.
P. B.: Vnútorne som ešte aj predtým, ako sme sa prihlásili, cítil, že by som sa chcel venovať rozhodovaniu. Už aj na školskom ihrisku či na ulici, keď sme hrávali rôzne športy, som zvykol rozhodovať. Keďže som mal ten pocit, že sa chcem tomu venovať, čakal som len na dovŕšenie veku a otvorenie rozhodcovského školenia.

Bola to náhoda, že ste utvorili rozhodcovskú dvojicu?
P. B.: Od začiatku sme si priali spolu pískať. My sme boli dennodenne v kontakte, spolu sme hrávali hádzanú a aj sa o tom rozprávali.
V. Č.: Toto sme v tom momente neriešili. Prišlo to prirodzene. Začali sme spolu a vydržalo nám to až 28 rokov. Neviem, či niekto z arbitrov niekedy toľko vydržal spolu v jednej dvojici.

Mali ste medzi sebou aj „ponorkovú chorobu“, keď uvažovali o zmene rozhodcovského partnera?
P. B.: Neuvažoval som, že by som vytvoril dvojicu s niekým iným. Áno, boli aj ´ponorkové´ situácie, obzvlášť, keď sme dlhodobo trávili čas spolu na jednej izbe. Neskôr už každý býval sám, tak to bolo aj v tomto smere lepšie. Prišiel aj tlak z okolia na naše rozdelenie, ale vedel som, že s nikým iným by mi to tak neklapalo – nielen v zápasoch, ale aj mimo nich – ako s Vladom. Preto sme v tých chvíľach bojovali, aby sa to nikomu nepodarilo. Ustáli sme to a som veľmi rád a vďačný Vladovi nielen za to, ale za všetky roky.
V. Č.: Neviem, ale myslím si, že z nášho presvedčenia snahy o zmene rozhodcovského partnera nevyplynuli, hoci boli aj obdobia, keď to vyzeralo, že by sme sa mohli rozdeliť, ale nikdy sa to nezrealizovalo. Samozrejme, bez toho to nejde, aby sa nevyskytli aj nejaké nezhody. Najmä na tých šampionátoch, keď ste tri týždne zavretý v izbe, tak príde k takým momentom. Väčšinou to však bolo na prospech veci a vždy sme išli ďalej.

Vždy ste sa skvele dopĺňali, ako by ste charakterizovali svojho kolegu?
P. B.: Naša súhra spočívala v tom, že kým Vlado je introvert, ja mám charakterovo bližšie k extrovertovi. Možno práve toto bola záruka toho, že to fungovalo, hoci sme mali povahovo rozdielne charakteristiky. Vlado bol vždy precížnejší a dbajúci na detaily, ja som skôr spontánnejší a emotívnejší.
V. Č.: My sme rozdielne povahy, Peter je extrovert a ja zase introvert. Možno aj vďaka tomu sme sa tak dopĺňali. Je to super človek a kamarát, ktorý vždy pomôže, aj pri mimohádzanárskych veciach. Mal som šťastie na rozhodcovského partnera. S iným by nám to možno tak dlho neklapalo. Len sa mu môžem poďakovať za 28 rokov.

Na palubovke ste boli nerozlučná dvojica, stretávali ste sa aj mimo nich?
P. B.: Spolu sme vyrastali, každý deň vonku športovali, hrávali spolu tenis, stolný tenis… Toľko času sme spolu trávili, že potom neskôr sme už ani nemali kedy sa mimo hádzanej stretávať a ani nebolo treba.
V. Č.: Na spoločné dovolenky sme nechodili, ale sem-tam sme sa stretávali aj v súkromí. Veľa času sme trávili na cestách, ale keď sa vyskytla nejaká akcia, tak sme sa na nej stretli. V kontakte určite zostaneme aj po skončení spoločného pôsobenia v úlohe arbitrov.

Čo vám dalo takmer vyše 30 rokov (spolu s aktívnou hráčskou kariérou) na hádzanárskych palubovkách?
P. B.: Možnosť sebarealizácie v tom, čo som chcel robiť, ďalej príležitosť veľa zažiť. Navštívili sme spolu okolo 50 krajín, ale zase sme toľko toho nevideli pre naše povinnosti. Keď budem mať teraz viac voľna, budem si to chcieť viac užiť a vychutnať. Navyše, spoznali sme aj množstvo ľudí, ktorí nám pomohli, formovali nás a dali nám aj veľa do života.
V. Č.: Keďže som hádzanú začal hrať v roku 1984, takže to bolo dovedna 36 rokov. Hádzaná mi dala veľa a som rád, že som sa dostal k tomuto športu. Poviem napríklad zmysel pre kolektív, keď sa nedarí jednému, tak pomôže druhý. V pracovnej sfére často stretávam množstvo bývalých hádzanárov, ktorí sú teraz úspešní v biznise. Pokiaľ ide o rozhodcovskú kariéru, viedli sme duely vo veľkých arénach, spoznali sme veľa ľudí a v pamäti nám zostanú krásne spomienky.

Ktorý z množstva duelov na vrcholných podujatiach bol pre vás ten top – najlepší, najvydarenejší, najzaujímavejší?
P. B.: Najlepší duel bol vo finále EHF Champions Trophy 2008 medzi Ciudadom Real a Veszprémom, najvydarenejšie bolo asi naše posledné semifinále na ME žien Dánsko – Holandsko v roku 2016. Špecifický zápas sme zažili pri kvalifikačnej konfrontácii Bosny a Hercegoviny so Srbskom. Domáci mali predtým zavreté ihrisko, keďže sa tam nedohral duel s Maďarskom pre zahádzanú plochu. So Srbmi bol ich prvý duel po treste a zároveň prvý po občianskej vojne. Fanúšikovia od pol pása vyzlečení, pri hymne hostí pískali, dozvuky vojny a nevraživosť bolo veľmi cítiť. Vládla tam takáto zvláštna atmosféra, ale na hracej ploche sa aktéri správali k sebe korektne, našťastie. Pre mňa bol špecifický aj spomienkový duel Mariana Cozmu, rumunského hráča Veszprému, ktorý prišiel o život po pichnutí do srdca pri potýčke. Pri úvodnom predstavovacom ceremoniáli stál pri mne jeho otec, ktorý si položil hlavu na moje pleco, bol to emotívny okamih.
V. Č.: Aj podľa mňa bolo najlepšie finále EHF Champions Trophy 2008 Veszprém – Ciudad. Bolo to prvé podujatie vo veszprémskej hale, ktorá bola zaplnená. Ciudad mal vtedy najsilnejší tím na svete. Vryl sa mi do pamäte ako jeden z najlepších a najkvalitnejších, čo sme rozhodovali. Najvydarenejší by mohol byť v našom poslednom semifinále na ME žien 2016 vo Švédsku Dánsko – Holandsko. Špecifický bol z prvého ročníka SEHA ligy Záhreb – Sarajevo, v ktorom Peter v 25. min spadol, vykĺbil si lakeť a ja som viac ako jeden polčas rozhodoval sám.

Zažili ste niekedy situáciu, keď vám takpovediac nebolo všetko jedno a hrozilo vám nebezpečenstvo v hale?
P. B.: Nespomínam si na žiadnu extrémnu situáciu. Chvalabohu.
V. Č.: Našťastie, takéto situácie nás počas kariéry obišli. Až takto ďaleko to nikdy nezašlo. Nadávky a podobné prejavy si človek vypočuje z hľadiska, teda najmä u nás, ale políciu na ochranu sme nikdy nepotrebovali.

Posledné duely doma i v zahraničí si iste pamätáte, ale spomeniete si svoj na prvý domáci i medzinárodný duel?
V. Č.: Vôbec ako prvý zápas som rozhodoval sám a hrali proti sebe žiaci Rapidu Bratislava s Modrou. Prvý oficiálny so znakom EHF prišiel na rad v roku 2004 a bolo to stretnutie Mostar – Šabac v ženskej európskej pohárovej súťaži. To už bolo spolu s Petrom.
P. B.: Áno, v Mostare bolo ešte aj na budovách vidieť, že sa tam bojovalo. Ako prvý som rozhodoval zápas starších žiačok bratislavských tímov BCT – Inter na Záporožskej ulici.

Je nejaký zápas alebo verdikt, na ktorý by ste najradšej zabudli?
P. B.: Je takých verdiktov viac, niektoré som si uvedomil, až keď som si pozrel video. Žiaľ, nedá sa to zobrať späť a napraviť ich.
V. Č.: Takých sa nájde. V kariére arbitra sú lepšie i horšie stretnutia. Ťažko vybrať jeden duel či moment, ale určite by sa ich zopár našlo takých, ktoré by som najradšej vymazal, alebo keby sa dali vrátiť späť, tak rozhodol inak. V každom dueli sa robia chyby, hádzaná je rýchly šport s pomerne zložitými pravidlami. Za 28 rokov sa však v našom prípade neobjavil protest proti nášmu nejakému rozhodnutiu, ktorý by výrazne niečo skomplikoval.

Najkurióznejšia situácia, ktorú ste počas kariéry pri rozhodovaní zažili?
P. B.: Raz som si zabudol zobrať tenisky a namiesto športovej obuvi som zvolil netradičné, ale v tej chvíli dostupné riešenie a duel v Dunajskej Strede som rozhodoval v žltých mokasínach.
V. Č.: Jeden opitý fanúšik nám vbehol na palubovku v Michalovciach a potom aj odcupital. Po zápase nás však čakal pred šatňou aj s ´občerstvením´, ktoré priniesol ako odškodné.

Boli nejaké tímy, hráči či hráčky, na ktoré ste sa pri rozhodovaní najviac tešili?
P. B.: Radi sme chodili do krajín bývalého Sovietskeho zväzu a na Balkán. Tam nie vždy všetci vedeli po anglicky a potom boli radi, že s nami mohli komunikovať po rusky či srbochorvátsky. Tamojší ľudia boli známi svojou pohostinnosťou, boli tam vždy plné haly a nám sa dobre pískalo.
V. Č.: Neviem, či slovo tešili je správne. Samozrejme, za tie roky boli hráči, s ktorými sme mali takpovediac bližší vzťah. Spomeniem chorvátskeho reprezentanta Domagoja Duvnjaka, skvelý hráč a vždy férový. Štandardne nás podržal. Rozhodcovia potrebujú mať v každom špičkovom tíme hráča, ktorý odkomunikuje smerom k svojmu mužstvu nejaké veci. Medzi hráčov so špičkovou úrovňou a zároveň korektnosťou patril aj Maďar László Nagy.

Mali ste nejakého hráča, na ktorého ste si obzvlášť museli dávať pozor, aby takpovediac nenarobil väčšie problémy?
P. B.: Je ich viac, spomeniem tvorcu hry Ivana Baliča, ktorému sa ťažko rozhodovalo, či pivota Olivera Roggischa. Ten sa zase ako pivot vedel poklbčiť. Niektoré vodcovské osobnosti očakávajú, že budú mať od rozhodcov viac dovolené.
V. Č.: Chorvát Ivano Balič pre svoj štýl hry. Do poslednej chvíle čakal s prihrávkou, často bol na hrane štvrtého kroku, keď nesúhlasil s verdiktom, vedel to dať najavo. Napríklad aj Nikola Karabatic bol hráč náročný na pískanie. V každom dueli dosť utŕži, ale potom to často zneužíva. Všetko však bývalo v rámci miery.

Zostal vám nesplnený rozhodcovský sen?
P. B.: Jednoznačne olympijské hry. Hoci nám už takpovediac šili olympijské obleky na hry 2008 v Pekingu a ako isté mali byť hry v Londýne 2012, teraz už môžem povedať, že som spätne aj rád, že nie všetko vyšlo. Je to lepšie do života, drží vás to v pokore, že človek nemusí dosiahnuť všetko, čo si zaumieni.
V. Č.: Jedine olympijské hry. Účasť pod piatimi kruhmi je sen každého. Žiaľ, nám sa ho nepodarilo splniť. Možno sme aj my mali v niektorých fázach urobiť pre jeho naplnenie viac. Svoju rolu však zohráva aj diplomacia. Na OH však rozhodujú najlepší, navyše musia byť zastúpené jednotlivé kontinenty, a tak pre Európu je málo miest. Objektívne treba povedať, že vždy sa našiel niekto lepší ako my. Do istého času to bola pre nás veľká priorita. Keď sme však videli, že šanca je takmer nulová, sústredili sme sa na rozhodovanie v Európe.

Ako ste spokojný so svojou rozlúčkou, ktorú ste absolvovali na turnaji Final 4 Slovenského pohára?
P. B.: Mysleli sme si, že pre koronavírus už nebudeme nič pískať, ale napokon sa to vyvinulo takto, že sme mohli byť súčasťou vyvrcholenia národnej pohárovej súťaže. Bolo to pekné a emotívne, dôstojná rozlúčka.
V. Č.: Keď prišla pandémia koronavírusu, tak kolega poznamenal, že aby sme si ešte vôbec zapískali. Ako ukázali ďalšie týždne, nebol ďaleko od pravdy. Napokon sme však dostali túto šancu a bola to príjemná rozlúčka. Sme radi za ňu.

Čo vám bude najviac chýbať?
P. B.: Dúfam, že nič. S Vladom budeme v kontakte, rovnako s klubmi i hráčmi vďaka práci na SZH.
V. Č.: Za 28 rokov sme si našli plno kamarátov. Práve ľudia, ktorých sme radi stretávali a pohybovali sa okolo hádzanej, mi budú chýbať najviac. Samotná hádzaná ani tak nie, predsa len 36 rokov som s ňou bol dennodenne v kontakte, takže oddych padne dobre a vhod.

Naopak, na čo sa najviac tešíte?
P. B.: Na viac voľných chvíľ a víkendov, ktoré neboli skoro vôbec. Vzniknutý časový priestor, ak Boh dá, by som si rád v zdraví užil.
V. Č.: Jednoznačne na voľný čas a chcem sa viac venovať rodine.

Rozhodcovia zvyknú prejsť do pozície delegátov, je to aj váš prípad?
P. B.: Zatiaľ nie, potrebujem nabrať chuť a novú motiváciu.
V. Č.: To je náročná otázka, ale minimálne rok si chcem oddýchnuť od hádzanej. Všetko sa môže zmeniť a nezatváram dvere ani pred touto možnosťou, ale momentálne mám iné priority. Chcem si vyčistiť hlavu a potom uvidíme, čo prinesie budúcnosť.

Vizitka:
Peter Brunovský
Vladimír Čanda
Rozhodcovia hádzanej (1992-2020)
Od 1992 Licencia SZH
Od 2004 Licencia EHF
Od 2005 Licencia IHF
Odrozhodované stretnutia
1.710 – celkom
355 – Extraliga + HIL + WHIL (25 x finálový zápas o majstra SR resp. ČR)
45 – Slovenský pohár (4 x finálový zápas)
200 – IHF + EHF
44 – SEHA Liga
2005 – Majstrovstvá sveta kadetov, Katar – finále – Srbsko a Čierna Hora vs. Kórea
2006 – Pohár víťazov pohárov mužov – semifinále – HCM Constanta vs. CBM Valladolid
2006 – Pohár EHF žien – finále – Podravka Vegeta Koprivnica vs. FTC Budapešť
2007 – Majstrovstvá sveta mužov, Nemecko
2007 – Majstrovstvá sveta juniorov, Macedónsko – semifinále – Nemecko vs. Chorvátsko
2008 – Liga majstrov žien – semifinále – Zvezda Zvenigorod vs. Györi Audi ETO
2008 – EHF Champions Trophy mužov – finále – MKB Veszprém KC vs. BM Ciudad Real
2008 – Majstrovstvá Európy žien, Macedónsko – semifinále – Nórsko vs. Rusko
2009 – Pohár víťazov pohárov žien – finále – FC Kodaň Handbold vs. Larvik HK
2009 – Majstrovstvá sveta žien, Čína
2010 – Pohár EHF mužov – finále – TBV Lemgo vs. Kadetten Schaffhausen
2010 – Majstrovstvá Európy žien, Dánsko a Nórsko – semifinále – Rumunsko vs. Švédsko
2011 – Pohár EHF žien – semifinále – Team Tvis Holstebro vs. Lada Togliatti
2012 – SEHA Liga – semifinále – PPD Zagreb vs. Vardar Skopje
2012 – Majstrovstvá Európy žien, Srbsko
2014 – Pohár víťazov pohárov žien – semifinále – Viborg HK vs. Rostov-Don
2014 – Majstrovstvá Európy žien, Maďarsko a Chorvátsko – semifinále – Čierna Hora vs. Španielsko
2015 – Liga majstrov žien – o 3. miesto – Dinamo Sinara Volgograd vs. Vardar Skopje
2016 – SEHA Liga – semifinále – Vardar Skopje vs. PPD Zagreb
2016 – Majstrovstvá Európy žien, Švédsko – semifinále – Holandsko vs. Dánsko
2017 – Legendy pro hvězdy, Česko – Československo vs. Výber sveta
2018 – Pohár EHF mužov – semifinále – Frisch Auf Göppingen vs. Fuchse Berlín
2018 – SEHA Liga – finále – Vardar Skopje vs. PPD Zagreb
Peter Brunovský
Vladimír Čanda
Rozhodcovia plážovej hádzanej (2001-2006)
Od 2001 Licencia SZH
Od 2001 Licencia EHF
Od 2004 Licencia IHF
Odrozhodované stretnutia
186 – celkom
63 – Majstrovstvá SR (9 x finálový zápas o majstra SR)
58 – IHF + EHF
2002 – Majstrovstvá Európy, Španielsko – finále žien – Rusko vs. Turecko
2004 – Majstrovstvá Ázie, Omán – finále mužov – Omán vs. Bahrajn
2004 – Majstrovstvá Európy, Turecko – finále mužov – Rusko vs. Nemecko
2004 – Majstrovstvá sveta, Egypt – semifinále mužov – Turecko vs. Rusko
2005 – Svetové hry, Nemecko – finále mužov – Rusko vs. Španielsko
2006 – Majstrovstvá Európy, Nemecko – semifinále mužov – Nemecko vs. Maďarsko

Autor: slovakhandball.sk

Foto: Viktor Zamborský

Najnovšie news

Naši partneri

Generálny partner SZH a titulárny partner ligy a reprezentácie
Partner SZH
Technologický partner SZH
Oficiálny partner mobility SZH
Oficiálny partner NHE a MOL Ligy
Oficiálny partner oblečenia SZH Oficiálny partner oblečenia SZH
Mediálny partner SZH
Clothing partner of the Men´s National Team for the EHF EURO 2022