Načítavanie údajov ...

Medzi sedmičkami: Bez strachu, so zdravou drzosťou

Keď som vo svojich najlepších a najúrodnejších trénerských rokoch koučoval
v kvalitných družstvách rešpektované hádzanárske osobnosti, trávieval som
dlhé hodiny sledovaním videa. V časoch „preddigitálnych“ sme mali staré videá,
s páskami, ktoré bolo treba prácne vyznačovať, strihať a manuálne aj lepiť. To si
vyžadovalo mnoho času, zanietenia i práce. Neraz som po zdĺhavom pozorovaní
nejakého zápasu, keď som sa už v premiere informácií takmer začal strácať,
robieval zaujímavé pokusy s menením rýchlosti sekvencií z hry a pri zrýchlenom
priebehu sa mi plasticky začali ukazovať najfrekventovanejšie dráhy, smerujúce
k častému ohrozovaniu bránky v podaní môjho budúceho súpera. Tieto, skoro
„umelecké“ stvárnenia, rozmenené na „drobné“, mi veľmi pomohli zaznamenať
ohniská s indukciou najväčšieho napätia a potenciálneho ohrozenia mojím
družstvom uplatňovanej obrany a v nej „najsenzitívnejšie“ miesta, kde hrozilo
úplne najväčšie nebezpečenstvo. Lebo aj tu platí stará pravda – každá reťaz je
len taká pevná, ako je pevný jej najslabší článok. Možno sa vyjadrujem pre laika
nelogicky, ale kolegovia tréneri, ktorí pri videu strávia vari dlhší čas, ako priamo
na hracej ploche, ako sú povedzme naši Tomáš Hlavatý alebo Peter Sabadka,
sakramentsky dobre vedia, o čom hovorím. Spomenul som si na to pri sledovaní
zaujímavých zápasov pred pár dňami skončených ME vo Francúzsku. Družstvá,
ktorých hra prevažne „stála i padala“ spolu s výkonom jednej alebo dvoch
kľúčových hráčok, s absenciou kvalitnej alternácie (to je to tzv. zdvojovanie, či
niekde dokonca až ztrojovanie hráčskych postov), boli oveľa viac zraniteľnejšie
ako predovšetkým výsostne kolektívne hrajúce tímy, v ktorých nemuselo byť
ani príliš mnoho „hviezd,“ ale každá hráčka bez výhrad odovzdávala svoje
individuálne hráčske umenie na oltár spoločného úspechu svojho družstva,
absolútne oddane a so stopercentnou dávkou taktickej disciplíny. Možnosť
paritnej alternácie a tým pádom aj výhody rotácie hráčok nie je len záležitosťou
útočnej, ale aj obrannej fázy hry. Najviac „točenia“ hráčok v priebehu hry sme
videli práve u severských družstiev, kde je to úplne logický výsledok obrovskej
hráčskej základne, ale aj efektu koncepčnej trénerskej práce. Aj preto bolo
obrovským prekvapením, že Nórky sa po osemnástich rokoch neprebojovali do
semifinále ME. Na medailu si nesiahli Rumunky, ktoré po vypadnutí zranenej
Neaguovej boli sotva polovičné. Mať v tíme hráčku ako Neaguová je snom
každého trénera, ale treba si uvedomiť aj isté riziká. Jej podiel na distribúcii
všetkých prihrávok (vrátane famóznych lôpt do pivota) je enormný a taktiež aj
jej koncovka, ktorá nezriedka jasne prevyšuje polovinu všetkých zakončení
družstva. Jej spoluhráčky majú pri nej oveľa viac priestoru (pretože ona je
permanentne súperom zdvojovaná), ako keď Neaguová nehrá a spoluhráčka

má problémy nielenže podať svoj obvyklý výkon (nemá toľko priestoru), ale len
s dávkou fantázie môžeme od nej čakať bonus navyše, ktorým má každá jedna
prispieť ku kompenzácii neúčasti najväčšej hviezdy. Ak všetko funguje, družstvo
má na to, aby zdolalo každého svojho súpera, ale beda ak musí hrať – na
vrcholovom podujatí – bez svojej hviezdy. Preto si Rumunky zaslúžia uznanie za
to, ako bez Neaguovej dokázali ešte zdramatizovať zápas o bronzové medaily.
Rumunské hráčky chovám vo veľkej úcte, najmä odvtedy, ako som mal česť
počas môjho pôsobenia v bundeslige trénovať také hviezdy ako boli Elena
Leonteová, Emília Luca, Narcissa Paunica či Roxana Berila. Boli to vynikajúco
pripravené a vychované hráčky,pre ktoré bolo slovo trénera zákonom. Vo finále
vrátili Francúzsky Ruskám nielen prehru z úvodu turnaja, ale aj krutú prehru
z olympiády a to pomerne jednoznačným spôsobom. Francúzsko malo niekoľko
výhod – domáce prostredie, širší káder zohratých hráčok, ktoré spolu vedia hrať
takmer naslepo. A treba ešte povedať, že ruský tréner Jevgenij Trefilov je oveľa
konzervatívnejší, než jeho čulý náprotivok z krajiny galského kohúta – Olivier
Krumbholz. S Olivierom sa poznám dlhé desaťročia, pričom som ocenil, že tento
šarmantný pán veľmi dobre hovorí po nemecky takže našej plynulej konverzácii
nikdy nič nebránilo. Konzervatívnosť jeho ruského protivníka sa prejavila v rade
odlišností v prístupe ku koučovaniu – Trefilov nikdy, ani v oslabení, nehrá bez
brankárky a nie je ani priaznivcom striedania viacerých hráčok v dôležitom
zápase. Masívnejšie nasadenie mladých hráčok si dovolí spravidla vtedy, keď
mu na výsledku stretnutia nezáleží, ako to bolo v stretnutiach „zbornej“ proti
Slovinkám alebo Švédkam. Vo finále sa mu to vypomstilo napríklad aj v tom, že
jeho azda najvyťaženejšia hráčka – vynikajúca Vjachyrjeva – vyrobila najmä
v druhom polčase naivné taktické chyby, po ktorých Rusky zbytočne strácali
lopty. Trefilov je skúsený a veľmi úspešný tréner, ale keď bude vystúpenie
svojho družstva podrobne analyzovať, zistí, že isté konzekvencie bude musieť
vyvodiť aj smerom ku svojmu koučovaniu, ktoré bude musieť prispôsobiť
moderným trendom, zdynamizovať ho a v kontexte tvorivej komunikácie so
svojimi dievkami citlivo vybalansovať mieru tlaku na hráčky na jednej strane
a mieru istého strategického rizika na druhej strane. Trendom doby je aj
angažovanie úspešných cudzincov na lavičky reprezentačných družstiev a to vo
väčšej miere ako v minulosti, keď to bola doména skôr bohatých klubov, ktoré
aj týmto spôsobom proklamovali, čo všetko si môžu dovoliť. Úspešnosť týchto
borcov nezriedka závisí nielen od úrovne ich odborných kvalít a skúseností, ale
často od miery empatie, s akou sa snažia pochopiť mentalitu svojich „nových“
zverenkýň. Často musia odbúravať predsudky, prameniace z premiery horúceho
temperamentu napríklad južanského, inokedy zasa na vlastnej koži takpovediac
takmer fyzicky „cítia“ istú nevraživosť odbornej verejnosti, ktorú živia menej
úspešní alebo zakomplexovaní „kolegovia“ z krajiny nového pôsobiska trénera.

Dalo by sa ešte dlho hovoriť o skončených ME. O generačných výmenách, či
o čiastkových posunoch v družstvách po výmene trénerov. O družstvách, čo
v snahe realizovať súčasnú modernu, nekopírujú slepo škandinávske krajiny, ale
berú si od nich to najlepšie v kontexte vlastnej cesty s vlastnou mentalitou, pri
akcentovaní faktu, že hádzaná je kolektívny šport(napr. Holandsko, Nemecko).
Nás prirodzene zaujímali výkony družstiev, s ktorými sa ešte nedávno stretli
slovenské reprezentantky a prostredníctvom nich sme zvažovali potenciálne
šance našich dievčat. Do prvej trinástky, odkiaľ vzišli nielen priami postupujúci
na budúcoročné MS v Japonsku, ale aj deväť celkov do prvého koša pre žreb
júnového play off, sa nedostali ani Chorvátky a ani Češky, s ktorými družstvami
prehrali Slovenky nedávno v Chebe len tesne. Ba nedostali sa tam ani šikovné
Poľky, ktoré nám vlani v Nitre uštedrili riadnu „nakladačku.“ Náš vyžrebovaný
súper do play off – Švédsko – patrí momentálne medzi šesť najlepších celkov
v Európe. Na ME v roku 2014 sme s nimi prehrali o deväť gólov a o rok neskôr
sme vo dvoch priateľských zápasoch vo Švédsku tomuto súperovi podľahli
o deväť a desať gólov. To neznie práve najoptimistickejšie. Preto sa mi páčilo,
ako sa ku žrebu postavili naše reprezentantky a ich tréner Ján Packa. Vyjadrenia
to boli objektívne, ale nebolo z nich cítiť žiaden prehnaný rešpekt a už vôbec
nie ani žiaden strach. Tréner Packa, možno aj vzhľadom k tomu, že sme mohli
dostať mimoriadne silné Nórky, vyjadril so žrebom spokojnosť a zdôraznil, že ak
sa chceme dostať na vrcholové podujatie, musíme vyradiť papierovo silnejšieho
protivníka. Jedným dychom však dodal, že hrať sa dá s každým a do leta urobí
všetko preto, aby naše družstvo bolo kvalitne pripravené. V rovnakom duchu sa
vyjadrovali aj hráčky, z ktorých srší veľké odhodlanie a silnejúci tímový duch.
Verím, že keď naše hráčky nastúpia do play off bez strachu a s drzosťou tímu,
ktorý zo všetkých síl bojuje o svoje miesto na slnku, nemusia byť bez šancí
nielen na dobrý výsledok, ale pri súhre všetkých pozitívnych faktorov aj na
vytúžený postup. Do leta je ešte ďaleko a je tu priestor na zmysluplnú, tvorivú
prácu. Našou výhodou môže byť aj to, že prvý zápas hráme u súpera a mohli by
sme ho prípadne zaskočiť smelou a progresívnou, odvážnou hrou. A odveta by
už potom mohla byť v réžii skvelých slovenských fanúšikov, ktorí už neraz
dokázali, že hádzanej rozumejú, milujú ju a vedia dievčatám vytvoriť skvelú
atmosféru, v ktorej nejednému favoritovi „zmäknú“ kolená. Treba si veriť, ale
najmä – treba na tom tvrdo, veľmi tvrdo makať!

Autor je úspešný hádzanársky tréner a publicista

Autor: Tomáš Kuťka , Foto: Stanko Gruden / kolektiff

Najnovšie news

Naši partneri

Generálny partner SZH a titulárny partner ligy a reprezentácie
Partner SZH
Technologický partner SZH
Oficiálny partner mobility SZH
Oficiálny partner NHE a MOL Ligy
Oficiálny partner oblečenia SZH
Mediálny partner SZH
Clothing partner of the Men´s National Team for the EHF EURO 2022