Načítavanie údajov ...

Pri triumfoch Györu v Lige majstrov aj Slovák Hlavatý, teraz sa podieľa na úspešnom ťažení Rostova v prestížnej súťaži

Mladý slovenský hádzanársky tréner Tomáš Hlavatý spolupracuje s jedným z najuznávanejších hádzanárskych koučov súčasnosti

V najprestížnejšej európskej pohárovej súťaži ženských hádzanárskych klubov sa takmer každoročne mihne aj slovenská hráčka, ale v ostatných ročníkoch malo Slovensko v Lige majstrov zastúpenie aj na trénerskom poli. Pôsobenie Tomáša Hlavatého však akoby zostalo „utajené“, hoci sa v uplynulých dvoch ročníkoch podieľal na zisku víťaznej trofeje hádzanárok Győri Audi ETO KC. Tridsaťjedenročný Hlavatý má toho napriek mladému veku už veľa za sebou, okúsil angažmány v HK Slovan Duslo Šaľa (mládež), Iuvente Michalovce (dorastenky, ženy), HK Danlog Partizánske (ženy), DHC Slavia Praha (ženy), reprezentácii ČR (juniorky), Mosonmagyaróvári KC SE (ženy) a Győri Audi ETO KC (ženy). V súčasnosti pôsobí v tíme z Rostova nad Donom, ktorý v najvyššej ruskej súťaži a ani v Lige majstrov zatiaľ neokúsil trpkosť prehry. O svojom predchádzajúcom i novom pôsobisku, ME žien vo Francúzsku i plánoch do budúcnosti porozprával v obsiahlom rozhovore pre slovakhandball.sk.
Odkedy pôsobíte v Rusku?
– Od začiatku aktuálnej sezóny. Predtým som bol v maďarskom Györi, kde som pri A-tíme žien pôsobil ako druhý asistent, či asistent – videoanalytik. Počas dvoch sezón sa nám pod taktovkou hlavného kormidelníka Ambrosa Martína podarilo dvakrát získať titul v Lige majstrov.
Ako ste sa dostali k tomuto angažmánu?
– Ako som spomenul, v Györi som už spolupracoval s Ambrosom Martínom, ktorý je hlavným trénerom teraz v Rostove. Pravdepodobne aj na základe úrovne našej spolupráce ma on oslovil, či by som s ním chcel spolupracovať aj naďalej ako prvý asistent v Rostove. Pre mňa to bola potešujúca ponuka, keď si ma vybral jeden z najuznávanejších trénerov súčasnosti. Dohodol som sa s ním a aj s klubom a som tu. Je to pre mňa obrovská skúsenosť spolupracovať na takomto projekte, ako je tu v Rostove.
Pomohlo vám k nemu aj pôsobenie v Györi?
– Predpokladám, že áno. V Györi sme sa bližšie spoznali a myslím si, že Ambros už vedel, čo môže odo mňa očakávať. Prečo si ma vybral, alebo čo ho k tomu viedlo, to sa treba spýtať jeho. Naše spoločné pôsobenie zrejme pomohlo k tomu, aby sme momentálne pracovali spolu aj v Rostove.
Aké podmienky sú pre hádzanú utvorené v Rostove?
– Podmienky pre hádzanú sú v súlade s potrebami družstva na tejto úrovni. Všetko, čo potrebujeme počas tréningov a zápasov na to, aby sme dokázali pracovať a zlepšovať výkonnostnú úroveň nášho družstva, sa nám klub snaží zabezpečiť.
Dá sa to porovnať s Györom, ktorý patrí medzi absolútnu špičku v ženskej klubovej hádzanej? Prípadne, v čom je najväčší rozdiel?
– Györ je momentálne najprofesionálnejší klub v ženskej zložke, tam všetko funguje na profesionálnej úrovni. Všetko je na najmodernejšej úrovni, zamestnanci klubu majú s takouto prácou už dlhšie skúsenosti. Rostov sa v uplynulej sezóne prvýkrát kvalifikoval na turnaji Final 4 Ligy majstrov a pre tamojších ľudí to bola prvá skúsenosť. V rostovskom klube vládne obrovská chuť a túžba zlepšovať sa na všetkých úrovniach. Pracuje tu mnoho mladých a kreatívnych ľudí, ktorí sa snažia klub krôčik po krôčiku posúvať. Približne 30 ľudí sa stará o každodenný chod klubu vo všetkých sférach – médiá, marketing, technické zabezpečenie, organizácia výjazdov, domácich zápasov a pod. Vedenie sa snaží utvoriť také podmienky, aby sa nám podarilo dosiahnuť úspechy na medzinárodnej scéne.
Akú úroveň má ruská liga?
– Myslím si, že sa v posledných rokoch zlepšila. Nám sa v nej momentálne darí, o čom svedčí aj postavenie v tabuľke. Dá sa povedať, že Rostov je momentálne najsilnejšie družstvo v Rusku. Potom nasledujú naši najväčší konkurenti Togliatti, Krasnodar, Astrachán. Tieto tímy nie je nutné predstavovať, pravidelne sa objavujú v pohárovej Európe. A po nich nasledujú kluby, ktoré medzi sebou hrajú veľmi vyrovnané zápasy. Prevažná väčšina kádrov je zložená z ruských hráčok. S výnimkou prvých dvoch – troch tímov je tabuľka dosť vyrovnaná.
Na čo ste museli v Rusku najviac zvykať?
– Ľudia v Rusku žijú trocha iným životným štýlom, na aký som bol zvyknutý z predchádzajúcich miest, ale nie je to nič odstrašujúce. Ľudia sú tu veľmi milí a ústretoví, nedá sa povedať, že by mi tu niečo chýbalo. Najviac som si musel zvykať a ešte si stále aj zvykám na spôsob cestovania. Všade, kam ideme, či ide o medzinárodný alebo vnútroštátny výjazd, to máme ďaleko. Rostov má síce svoje letisko, ale nie je tam veľa priamych letov. Prevažná časť ciest vedie cez Moskvu. Môžem povedať, že moskovské letisko poznám už dokonale.
Popri povinnostiach máte čas aj na nejaké voľnočasové aktivity?
– Samozrejme, niekedy sa čas nájde, až by som povedal, že je to nutnosť trochu sa odreagovať. Veľmi rád si zahrám tenis a kolega Ambros tiež, takže naše bratovražedné tenisové zápasy sú na programe stále, keď nám to čas dovolí. Rád zájdem do posilňovne alebo s ostatnými kolegami na večeru. Doma sledujem mužskú Ligu majstrov i rôzne iné športy, alebo si prečítam knihu.
Ako často sa dostanete domov?
– Možností je menej, ale snažím sa dostať domov vždy, keď je možnosť, ak dostaneme dlhšie voľno. Ako som povedal, limituje to čas strávený na ceste. Ak je to možné idem, alebo rodina, priateľka prídu navštíviť mňa, keď im to čas dovolí. Nedávno sme mali týždňové voľno, tak som to využil na pobyt doma. Najbližšie sa dostanem na Slovensko počas vianočných sviatkov.
Ako funguje spolupráca s hlavným trénerom Ambrosom Martínom?
– Ambros je veľmi energická osobnosť a hádzanú má v malíčku. Neexistuje nič, čo robíme, aby nebolo vopred do detailov naplánované. Všetko, čo vidieť v zápase nacvičujeme do bodky počas tréningov. Spolupráca s ním nie je nejako zložitá, musíte jednoducho pracovať na 100 percent. To je to, čo on vyžaduje. Myslím si, že vie, čo môže odo mňa očakávať. To isté platí aj opačne. Je dôležité, aby sme boli stále v strehu, lebo každá sekunda strávená na ihrisku, vo videomiestnosti či kdekoľvek inde môže byť rozhodujúca. Konzultujeme spolu prípravu na tréningy a zápasy a každodenný chod družstva. Myslím si, že medzi nami vládne profesionálny, ale zároveň aj priateľský vzťah.
V kádri máte okrem domácich Rusiek aj Holanďanku, Ukrajinku a Brazílčanky, hlavný kouč je Španiel. Ako s nimi komunikujete? Využívate ruštinu?
– Komunikácia v rámci trénerského štábu prebieha prevažne v anglickom jazyku. Dievčatá medzi sebou komunikujú pochopiteľne aj po rusky, ale so zahraničnými anglicky. Ruštinu používame tiež, od nástupu do klubu sme už absolvovali niekoľko lekcií ruského jazyka. Máme učiteľa, ktorý sa nám venuje. V klube pracuje aj tlmočník, ktorý je neustále s nami. Ak by nastal nejaký komunikačný problém, on ho okamžite vyrieši.
Neuvažujete, že by v blízkej budúcnosti posilnila váš tím nejaká Slovenka alebo Češka? Mala by šancu presadiť sa? Vedeli by ste si to predstaviť?
– V Rostove sa družstvo skladá prevažne z domácich hráčok, ale nevylučujú sa ani posily zo zahraničia. Ruská liga limituje počet zahraničných hráčok v jednom družstve a aj na palubovke počas stretnutia. Slovenské reprezentačné družstvo je mladé, viaceré hráčky sa snažia presadiť v zahraničí. Nie je to však jednoduché, musia vytrvať a zabojovať. Češky majú hráčky pravidelne hrajúce v Lige majstrov ako Luzumová, Knedlíková. V Roste máme v súčasnosti k dispozícii dievčatá, s ktorými sme spokojní. Som si istý, že ak v budúcnosti slovenské hádzanárky dosiahnu požadovanú úroveň, určite sa budú o ich služby zaujímať aj popredné družstvá z Ligy majstrov. Tým pádom sa nevylučuje ani Rostov.
Kam siahajú klubové ciele v najvyššej ruskej súťaži?
– Chceli by sme nadviazať na úspech z predchádzajúcich rokov a obhájiť majstrovský titul.
V Lige majstrov ste suverénne vyhrali základnú skupinu v konkurencii Kodane, Brestu a Sävehofu. Boli jednoduché potvrdzovať úlohu favorita v súbojoch s touto trojicou družstiev?
– Rostovské družstvo prešlo pred naším príchodom značnou obmenou. V kádri už nefigurujú hráčky ako napríklad Bulatovičová, Barbosová, preto si nemyslím, že pred začiatkom bojov v skupinovej fáze by sme sa radili k jednoznačným favoritom. Navyše, v konkurencii dánskeho, švédskeho majstra a výrazne posilneného Brestu nás nečakalo nič jednoduché. Podarilo sa nám skupinu vyhrať, ale každý jeden zápas bol veľmi náročný, preto sme sa zodpovedne pripravovali z taktickej i mentálnej stránky.
Darilo sa nám zlepšovať jednotlivé apekty a fázy hry od zápasu k zápasu. V tíme vládla dobrá nálada, dievčatá ukázali obrovskú vôľu sa zlepšovať a v každom stretnutí ukázali aj bojovného ducha. Sme veľmi radi, že sa nám podarilo dosiahnuť tieto výsledky.
V Lige majstrov ste zatiaľ neokúsili chuť prehry, trúfate si natiahnuť túto úspešnú sériu aj v hlavnej skupinovej fáze?
– Samozrejme, spravíme všetko pre to, aby sme na toto pozitívne obdobie nadviazali. Vieme, že nás nečaká nič jednoduché. V prvom rade musíme tvrdo a svedomito pracovať počas tréningového procesu a potom uvidíme, čo nám prinesú jednotlivé zápasy.
V týchto dňoch prebiehajú ME žien vo Francúzsku. Koľko hráčok z vášho klubu bude hrať na šampionáte? Ako vidíte šance ruskej reprezentácie?
– Z nášho družstva je na ME deväť hráčok a tréner. Máme zastúpenie v ruskej, holandskej reprezentácii a Ambros Martín vedie Rumunsko. Myslím si, že ruské dievčatá zatiaľ potvrdzujú dobrú formu. Hrajú kolektívne a veľmi efektívne. Teraz už s určitosťou môžeme povedať, že sú favoritom na medailu. Držím im palce, aby sa dostali do finále a zabojovali o zlato. Ruské družstvo má obrovskú kvalitu. Netreba zabúdať na domáce Francúzsko, Holandsko a v neposlednom rade Rumunsko. Nórky to nemajú najlepšie rozohrané, ale stať sa môže všeličo. Tieto ME sú pre mňa zaujímavé z pohľadu postupnej generačnej výmeny. Tréneri, ktorí prebrali družstvá po OH, pracujú s nimi už viac ako dva roky. Takže je zaujímavé sledovať formu jednotlivých družstiev a ich vývoj z taktickej stránky.
Aké sú vaše trénerské ambície do budúcnosti?
– Na prvé miesto by som radil neustálu snahu sa zlepšovať a napredovať. Každý, kto to myslí v tejto profesii vážne, chce pracovať ako hlavný tréner. Inak to nie je ani v mojom prípade. Momentálne pracujem v Rostove s jedným z najrešpektovanejších trénerov súčasnosti a plne sa koncentrujem na túto prácu. Čo príde potom, uvidíme. Držím sa toho, že budúcnosť sa tvorí dnes a kvalita práce je najdôležitejšia.
Lákalo by vás v budúcnosti odovzdávať získané skúsenosti na Slovensku, kde ste už trénersky pred rokmi v začiatkoch vašej kariéry pôsobili?
– Na Slovensku som pôsobil v súťaži WHIL. Aktuálne dianie v MOL lige sledujem, ale momentálne sa plne sústredím na prácu v klube. Je ťažké teraz odhadnúť, kam povedú moje cesty. Možno to niekedy bude opäť aj slovensko-česká súťaž.
Ste šalianskym rodákom, chceli by ste niekedy trénovať ženy tamojšieho HK Slovan Duslo?
– Momentálne sa kolegovi Lukačínovi v Šali darí, má to tam takpovediac pod palcom. Ako som už viackrát zopakoval, momentálne sa koncentrujem na prácu v Rostove. Šali môžem akurát popriať, aby sa jej hráčkam darilo aj naďalej. Pochopiteľne, nikdy nehovorím nikdy. Budúcnosť je otvorená.
Zdroj: SITA, Foto: SITA

Najnovšie news

01. Mar, 2022

Stop pre Rusov a Bielorusov

Vojenský konflikt na Ukrajine vyúsťuje aj do konzekvencií aj na športovom poli. Európska…

Naši partneri

Generálny partner SZH a titulárny partner ligy a reprezentácie
Partner SZH
Technologický partner SZH
Oficiálny partner mobility SZH
Oficiálny partner NHE a MOL Ligy
Oficiálny partner oblečenia SZH
Mediálny partner SZH
Clothing partner of the Men´s National Team for the EHF EURO 2022