Načítavanie údajov ...

Každý iný, a predsa dokonale zohratí, Brunovského s Čandom nerozdelila ani ´ponorka´

Elitná slovenská rozhodcovská dvojica Peter Brunovský – Vladimír Čanda oficiálne ukončila svoju úspešnú kariéru v úlohe arbitrov

Záverečný augustový víkend nielen pomyselne uzavrel hádzanársku sezónu 2019/2020 turnajom Final 4 Slovenského pohára, ale zároveň dal aj definitívnu bodku za dlhoročnou kariérou špičkovej slovenskej rozhodcovskej dvojice Peter Brunovský – Vladimír Čanda. Bratislavčania a rovesníci majúci za sebou 28 sezón v pozícii arbitrov, 1710 odrozhodovaných hádzanárskych duelov na domácej i medzinárodnej úrovni a 186 v plážovej hádzanej, zúčastnili sa na svetovom šampionáte mužov, na piatich majstrovstvách Európy žien (vrátane 4 semifinále) a jedných majstrovstvách sveta žien. Rozhodovali finále MS kadetov a semifinále MS juniorov, ako aj stretnutia v záverečných fázach európskych pohárových súťaží klubov (4 finále a účasť aj na Final 4 Pohára EHF). V nedeľu 30. augusta 2020 bolo ich derniérou finále SP žien Iuventa Michalovce – HK Slovan Duslo Šaľa, po ktorom si z rúk prezidenta Slovenského zväzu hádzanej Jaroslava Holešu prevzali pamätné plakety. Na medzinárodnej scéne sa rozlúčili 8. marca štvrťfinálovým stretnutí nadnárodnej SEHA League Nexe Našice – Vardar Skopje.

Počas posledného augustového víkendu ste zavŕšili kariéru arbitrov trvajúcu takmer tri desaťročia. Prečo prišiel koniec?
P. B.: V našej extralige by sme mohli aktívne pôsobiť ešte desať rokov, ale už sme boli veľmi vyčerpaní z toho celého kolotoča. Okrem opotrebovania sme už nemali vnútornú silu podstupovať toľko cestovania. Obzvlášť, keď sme chodili na tie šampionáty do zahraničia, nemali sme prakticky vôbec voľno. Ja som navyše aj pracovne zainteresovaný v hádzanej, okolo nej sa točil celý život a už treba trochu hlavu vyvetrať a nájsť si čas a priestor aj na záľuby. Pamätám si, že pred šiestimi rokmi som pri kvalifikačnom dueli play-off o postup na MS 2015 Čierna Hora – Bielorusko vkročil do haly v Podgorici a naplo ma na zvracanie. Vtedy som vedel, že je koniec…
V. Č.: Vekový limit nebol problém, na medzinárodnej úrovni sa dá pôsobiť do 50 rokov, čiže ešte sme mali 5 rokov k dobru. Rozhodnutie o konci prišlo tak prirodzene. Povedal by som, že to dozrievalo dva – tri roky, už pred uplynulou sezónou sme vedeli, že to bude naša posledná. Bolo toho skutočne dosť, 28 rokov je dlhá doba. Cítil som to tak, že v mojom prípade nastal čas venovať energiu rodine a práci.

Ako ste sa dostali k rozhodovaniu?
V. Č.: Ja som mal vtedy 17 rokov, Peter bol o rok starší. Spolu sme hrávali hádzanú za dorast ŠKP Bratislava. Nepamätám si, od koho prišiel tento nápad, ale spoločne sme sa prihlásili na kurz. Ten sme absolvovali v roku 1992 a potom spolu odpískali celú kariéru.
P. B.: Vnútorne som ešte aj predtým, ako sme sa prihlásili, cítil, že by som sa chcel venovať rozhodovaniu. Už aj na školskom ihrisku či na ulici, keď sme hrávali rôzne športy, som zvykol rozhodovať. Keďže som mal ten pocit, že sa chcem tomu venovať, čakal som len na dovŕšenie veku a otvorenie rozhodcovského školenia.

Bola to náhoda, že ste utvorili rozhodcovskú dvojicu?
P. B.: Od začiatku sme si priali spolu pískať. My sme boli dennodenne v kontakte, spolu sme hrávali hádzanú a aj sa o tom rozprávali.
V. Č.: Toto sme v tom momente neriešili. Prišlo to prirodzene. Začali sme spolu a vydržalo nám to až 28 rokov. Neviem, či niekto z arbitrov niekedy toľko vydržal spolu v jednej dvojici.

Mali ste medzi sebou aj „ponorkovú chorobu“, keď uvažovali o zmene rozhodcovského partnera?
P. B.: Neuvažoval som, že by som vytvoril dvojicu s niekým iným. Áno, boli aj ´ponorkové´ situácie, obzvlášť, keď sme dlhodobo trávili čas spolu na jednej izbe. Neskôr už každý býval sám, tak to bolo aj v tomto smere lepšie. Prišiel aj tlak z okolia na naše rozdelenie, ale vedel som, že s nikým iným by mi to tak neklapalo – nielen v zápasoch, ale aj mimo nich – ako s Vladom. Preto sme v tých chvíľach bojovali, aby sa to nikomu nepodarilo. Ustáli sme to a som veľmi rád a vďačný Vladovi nielen za to, ale za všetky roky.
V. Č.: Neviem, ale myslím si, že z nášho presvedčenia snahy o zmene rozhodcovského partnera nevyplynuli, hoci boli aj obdobia, keď to vyzeralo, že by sme sa mohli rozdeliť, ale nikdy sa to nezrealizovalo. Samozrejme, bez toho to nejde, aby sa nevyskytli aj nejaké nezhody. Najmä na tých šampionátoch, keď ste tri týždne zavretý v izbe, tak príde k takým momentom. Väčšinou to však bolo na prospech veci a vždy sme išli ďalej.

Vždy ste sa skvele dopĺňali, ako by ste charakterizovali svojho kolegu?
P. B.: Naša súhra spočívala v tom, že kým Vlado je introvert, ja mám charakterovo bližšie k extrovertovi. Možno práve toto bola záruka toho, že to fungovalo, hoci sme mali povahovo rozdielne charakteristiky. Vlado bol vždy precížnejší a dbajúci na detaily, ja som skôr spontánnejší a emotívnejší.
V. Č.: My sme rozdielne povahy, Peter je extrovert a ja zase introvert. Možno aj vďaka tomu sme sa tak dopĺňali. Je to super človek a kamarát, ktorý vždy pomôže, aj pri mimohádzanárskych veciach. Mal som šťastie na rozhodcovského partnera. S iným by nám to možno tak dlho neklapalo. Len sa mu môžem poďakovať za 28 rokov.

Na palubovke ste boli nerozlučná dvojica, stretávali ste sa aj mimo nich?
P. B.: Spolu sme vyrastali, každý deň vonku športovali, hrávali spolu tenis, stolný tenis… Toľko času sme spolu trávili, že potom neskôr sme už ani nemali kedy sa mimo hádzanej stretávať a ani nebolo treba.
V. Č.: Na spoločné dovolenky sme nechodili, ale sem-tam sme sa stretávali aj v súkromí. Veľa času sme trávili na cestách, ale keď sa vyskytla nejaká akcia, tak sme sa na nej stretli. V kontakte určite zostaneme aj po skončení spoločného pôsobenia v úlohe arbitrov.

Čo vám dalo takmer vyše 30 rokov (spolu s aktívnou hráčskou kariérou) na hádzanárskych palubovkách?
P. B.: Možnosť sebarealizácie v tom, čo som chcel robiť, ďalej príležitosť veľa zažiť. Navštívili sme spolu okolo 50 krajín, ale zase sme toľko toho nevideli pre naše povinnosti. Keď budem mať teraz viac voľna, budem si to chcieť viac užiť a vychutnať. Navyše, spoznali sme aj množstvo ľudí, ktorí nám pomohli, formovali nás a dali nám aj veľa do života.
V. Č.: Keďže som hádzanú začal hrať v roku 1984, takže to bolo dovedna 36 rokov. Hádzaná mi dala veľa a som rád, že som sa dostal k tomuto športu. Poviem napríklad zmysel pre kolektív, keď sa nedarí jednému, tak pomôže druhý. V pracovnej sfére často stretávam množstvo bývalých hádzanárov, ktorí sú teraz úspešní v biznise. Pokiaľ ide o rozhodcovskú kariéru, viedli sme duely vo veľkých arénach, spoznali sme veľa ľudí a v pamäti nám zostanú krásne spomienky.

Ktorý z množstva duelov na vrcholných podujatiach bol pre vás ten top – najlepší, najvydarenejší, najzaujímavejší?
P. B.: Najlepší duel bol vo finále EHF Champions Trophy 2008 medzi Ciudadom Real a Veszprémom, najvydarenejšie bolo asi naše posledné semifinále na ME žien Dánsko – Holandsko v roku 2016. Špecifický zápas sme zažili pri kvalifikačnej konfrontácii Bosny a Hercegoviny so Srbskom. Domáci mali predtým zavreté ihrisko, keďže sa tam nedohral duel s Maďarskom pre zahádzanú plochu. So Srbmi bol ich prvý duel po treste a zároveň prvý po občianskej vojne. Fanúšikovia od pol pása vyzlečení, pri hymne hostí pískali, dozvuky vojny a nevraživosť bolo veľmi cítiť. Vládla tam takáto zvláštna atmosféra, ale na hracej ploche sa aktéri správali k sebe korektne, našťastie. Pre mňa bol špecifický aj spomienkový duel Mariana Cozmu, rumunského hráča Veszprému, ktorý prišiel o život po pichnutí do srdca pri potýčke. Pri úvodnom predstavovacom ceremoniáli stál pri mne jeho otec, ktorý si položil hlavu na moje pleco, bol to emotívny okamih.
V. Č.: Aj podľa mňa bolo najlepšie finále EHF Champions Trophy 2008 Veszprém – Ciudad. Bolo to prvé podujatie vo veszprémskej hale, ktorá bola zaplnená. Ciudad mal vtedy najsilnejší tím na svete. Vryl sa mi do pamäte ako jeden z najlepších a najkvalitnejších, čo sme rozhodovali. Najvydarenejší by mohol byť v našom poslednom semifinále na ME žien 2016 vo Švédsku Dánsko – Holandsko. Špecifický bol z prvého ročníka SEHA ligy Záhreb – Sarajevo, v ktorom Peter v 25. min spadol, vykĺbil si lakeť a ja som viac ako jeden polčas rozhodoval sám.

Zažili ste niekedy situáciu, keď vám takpovediac nebolo všetko jedno a hrozilo vám nebezpečenstvo v hale?
P. B.: Nespomínam si na žiadnu extrémnu situáciu. Chvalabohu.
V. Č.: Našťastie, takéto situácie nás počas kariéry obišli. Až takto ďaleko to nikdy nezašlo. Nadávky a podobné prejavy si človek vypočuje z hľadiska, teda najmä u nás, ale políciu na ochranu sme nikdy nepotrebovali.

Posledné duely doma i v zahraničí si iste pamätáte, ale spomeniete si svoj na prvý domáci i medzinárodný duel?
V. Č.: Vôbec ako prvý zápas som rozhodoval sám a hrali proti sebe žiaci Rapidu Bratislava s Modrou. Prvý oficiálny so znakom EHF prišiel na rad v roku 2004 a bolo to stretnutie Mostar – Šabac v ženskej európskej pohárovej súťaži. To už bolo spolu s Petrom.
P. B.: Áno, v Mostare bolo ešte aj na budovách vidieť, že sa tam bojovalo. Ako prvý som rozhodoval zápas starších žiačok bratislavských tímov BCT – Inter na Záporožskej ulici.

Je nejaký zápas alebo verdikt, na ktorý by ste najradšej zabudli?
P. B.: Je takých verdiktov viac, niektoré som si uvedomil, až keď som si pozrel video. Žiaľ, nedá sa to zobrať späť a napraviť ich.
V. Č.: Takých sa nájde. V kariére arbitra sú lepšie i horšie stretnutia. Ťažko vybrať jeden duel či moment, ale určite by sa ich zopár našlo takých, ktoré by som najradšej vymazal, alebo keby sa dali vrátiť späť, tak rozhodol inak. V každom dueli sa robia chyby, hádzaná je rýchly šport s pomerne zložitými pravidlami. Za 28 rokov sa však v našom prípade neobjavil protest proti nášmu nejakému rozhodnutiu, ktorý by výrazne niečo skomplikoval.

Najkurióznejšia situácia, ktorú ste počas kariéry pri rozhodovaní zažili?
P. B.: Raz som si zabudol zobrať tenisky a namiesto športovej obuvi som zvolil netradičné, ale v tej chvíli dostupné riešenie a duel v Dunajskej Strede som rozhodoval v žltých mokasínach.
V. Č.: Jeden opitý fanúšik nám vbehol na palubovku v Michalovciach a potom aj odcupital. Po zápase nás však čakal pred šatňou aj s ´občerstvením´, ktoré priniesol ako odškodné.

Boli nejaké tímy, hráči či hráčky, na ktoré ste sa pri rozhodovaní najviac tešili?
P. B.: Radi sme chodili do krajín bývalého Sovietskeho zväzu a na Balkán. Tam nie vždy všetci vedeli po anglicky a potom boli radi, že s nami mohli komunikovať po rusky či srbochorvátsky. Tamojší ľudia boli známi svojou pohostinnosťou, boli tam vždy plné haly a nám sa dobre pískalo.
V. Č.: Neviem, či slovo tešili je správne. Samozrejme, za tie roky boli hráči, s ktorými sme mali takpovediac bližší vzťah. Spomeniem chorvátskeho reprezentanta Domagoja Duvnjaka, skvelý hráč a vždy férový. Štandardne nás podržal. Rozhodcovia potrebujú mať v každom špičkovom tíme hráča, ktorý odkomunikuje smerom k svojmu mužstvu nejaké veci. Medzi hráčov so špičkovou úrovňou a zároveň korektnosťou patril aj Maďar László Nagy.

Mali ste nejakého hráča, na ktorého ste si obzvlášť museli dávať pozor, aby takpovediac nenarobil väčšie problémy?
P. B.: Je ich viac, spomeniem tvorcu hry Ivana Baliča, ktorému sa ťažko rozhodovalo, či pivota Olivera Roggischa. Ten sa zase ako pivot vedel poklbčiť. Niektoré vodcovské osobnosti očakávajú, že budú mať od rozhodcov viac dovolené.
V. Č.: Chorvát Ivano Balič pre svoj štýl hry. Do poslednej chvíle čakal s prihrávkou, často bol na hrane štvrtého kroku, keď nesúhlasil s verdiktom, vedel to dať najavo. Napríklad aj Nikola Karabatic bol hráč náročný na pískanie. V každom dueli dosť utŕži, ale potom to často zneužíva. Všetko však bývalo v rámci miery.

Zostal vám nesplnený rozhodcovský sen?
P. B.: Jednoznačne olympijské hry. Hoci nám už takpovediac šili olympijské obleky na hry 2008 v Pekingu a ako isté mali byť hry v Londýne 2012, teraz už môžem povedať, že som spätne aj rád, že nie všetko vyšlo. Je to lepšie do života, drží vás to v pokore, že človek nemusí dosiahnuť všetko, čo si zaumieni.
V. Č.: Jedine olympijské hry. Účasť pod piatimi kruhmi je sen každého. Žiaľ, nám sa ho nepodarilo splniť. Možno sme aj my mali v niektorých fázach urobiť pre jeho naplnenie viac. Svoju rolu však zohráva aj diplomacia. Na OH však rozhodujú najlepší, navyše musia byť zastúpené jednotlivé kontinenty, a tak pre Európu je málo miest. Objektívne treba povedať, že vždy sa našiel niekto lepší ako my. Do istého času to bola pre nás veľká priorita. Keď sme však videli, že šanca je takmer nulová, sústredili sme sa na rozhodovanie v Európe.

Ako ste spokojný so svojou rozlúčkou, ktorú ste absolvovali na turnaji Final 4 Slovenského pohára?
P. B.: Mysleli sme si, že pre koronavírus už nebudeme nič pískať, ale napokon sa to vyvinulo takto, že sme mohli byť súčasťou vyvrcholenia národnej pohárovej súťaže. Bolo to pekné a emotívne, dôstojná rozlúčka.
V. Č.: Keď prišla pandémia koronavírusu, tak kolega poznamenal, že aby sme si ešte vôbec zapískali. Ako ukázali ďalšie týždne, nebol ďaleko od pravdy. Napokon sme však dostali túto šancu a bola to príjemná rozlúčka. Sme radi za ňu.

Čo vám bude najviac chýbať?
P. B.: Dúfam, že nič. S Vladom budeme v kontakte, rovnako s klubmi i hráčmi vďaka práci na SZH.
V. Č.: Za 28 rokov sme si našli plno kamarátov. Práve ľudia, ktorých sme radi stretávali a pohybovali sa okolo hádzanej, mi budú chýbať najviac. Samotná hádzaná ani tak nie, predsa len 36 rokov som s ňou bol dennodenne v kontakte, takže oddych padne dobre a vhod.

Naopak, na čo sa najviac tešíte?
P. B.: Na viac voľných chvíľ a víkendov, ktoré neboli skoro vôbec. Vzniknutý časový priestor, ak Boh dá, by som si rád v zdraví užil.
V. Č.: Jednoznačne na voľný čas a chcem sa viac venovať rodine.

Rozhodcovia zvyknú prejsť do pozície delegátov, je to aj váš prípad?
P. B.: Zatiaľ nie, potrebujem nabrať chuť a novú motiváciu.
V. Č.: To je náročná otázka, ale minimálne rok si chcem oddýchnuť od hádzanej. Všetko sa môže zmeniť a nezatváram dvere ani pred touto možnosťou, ale momentálne mám iné priority. Chcem si vyčistiť hlavu a potom uvidíme, čo prinesie budúcnosť.

Vizitka:
Peter Brunovský
Vladimír Čanda
Rozhodcovia hádzanej (1992-2020)
Od 1992 Licencia SZH
Od 2004 Licencia EHF
Od 2005 Licencia IHF
Odrozhodované stretnutia
1.710 – celkom
355 – Extraliga + HIL + WHIL (25 x finálový zápas o majstra SR resp. ČR)
45 – Slovenský pohár (4 x finálový zápas)
200 – IHF + EHF
44 – SEHA Liga
2005 – Majstrovstvá sveta kadetov, Katar – finále – Srbsko a Čierna Hora vs. Kórea
2006 – Pohár víťazov pohárov mužov – semifinále – HCM Constanta vs. CBM Valladolid
2006 – Pohár EHF žien – finále – Podravka Vegeta Koprivnica vs. FTC Budapešť
2007 – Majstrovstvá sveta mužov, Nemecko
2007 – Majstrovstvá sveta juniorov, Macedónsko – semifinále – Nemecko vs. Chorvátsko
2008 – Liga majstrov žien – semifinále – Zvezda Zvenigorod vs. Györi Audi ETO
2008 – EHF Champions Trophy mužov – finále – MKB Veszprém KC vs. BM Ciudad Real
2008 – Majstrovstvá Európy žien, Macedónsko – semifinále – Nórsko vs. Rusko
2009 – Pohár víťazov pohárov žien – finále – FC Kodaň Handbold vs. Larvik HK
2009 – Majstrovstvá sveta žien, Čína
2010 – Pohár EHF mužov – finále – TBV Lemgo vs. Kadetten Schaffhausen
2010 – Majstrovstvá Európy žien, Dánsko a Nórsko – semifinále – Rumunsko vs. Švédsko
2011 – Pohár EHF žien – semifinále – Team Tvis Holstebro vs. Lada Togliatti
2012 – SEHA Liga – semifinále – PPD Zagreb vs. Vardar Skopje
2012 – Majstrovstvá Európy žien, Srbsko
2014 – Pohár víťazov pohárov žien – semifinále – Viborg HK vs. Rostov-Don
2014 – Majstrovstvá Európy žien, Maďarsko a Chorvátsko – semifinále – Čierna Hora vs. Španielsko
2015 – Liga majstrov žien – o 3. miesto – Dinamo Sinara Volgograd vs. Vardar Skopje
2016 – SEHA Liga – semifinále – Vardar Skopje vs. PPD Zagreb
2016 – Majstrovstvá Európy žien, Švédsko – semifinále – Holandsko vs. Dánsko
2017 – Legendy pro hvězdy, Česko – Československo vs. Výber sveta
2018 – Pohár EHF mužov – semifinále – Frisch Auf Göppingen vs. Fuchse Berlín
2018 – SEHA Liga – finále – Vardar Skopje vs. PPD Zagreb
Peter Brunovský
Vladimír Čanda
Rozhodcovia plážovej hádzanej (2001-2006)
Od 2001 Licencia SZH
Od 2001 Licencia EHF
Od 2004 Licencia IHF
Odrozhodované stretnutia
186 – celkom
63 – Majstrovstvá SR (9 x finálový zápas o majstra SR)
58 – IHF + EHF
2002 – Majstrovstvá Európy, Španielsko – finále žien – Rusko vs. Turecko
2004 – Majstrovstvá Ázie, Omán – finále mužov – Omán vs. Bahrajn
2004 – Majstrovstvá Európy, Turecko – finále mužov – Rusko vs. Nemecko
2004 – Majstrovstvá sveta, Egypt – semifinále mužov – Turecko vs. Rusko
2005 – Svetové hry, Nemecko – finále mužov – Rusko vs. Španielsko
2006 – Majstrovstvá Európy, Nemecko – semifinále mužov – Nemecko vs. Maďarsko

Autor: slovakhandball.sk

Foto: Viktor Zamborský

Férové gesto šalianskeho trénera Pčolu, priznal gól v rozhodujúcej fáze finále SP

Peter Pčola napravil to, čo rozhodca pri bránke Dusla nepostrehol

Zaujímavé okamih prinieslo finále Slovenského pohára hádzanárok 2019/2020 medzi Iuventou Michalovce a HK Slovan Duslo Šaľa (31:27). V 44. min nedeľňajšieho stretnutia o domácu pohárovú trofej žien na turnaji Final 4 v Bardejove sa za stavu 18:17 pre Iuventu dostala do zakončenia michalovská ľavá krídelníčka Martina Popovcová, ktorá trafila vzdialenejší roh šalianskej bránky. Lopta sa však odrazila smerom von a rozhodcovia gól neuznali. Diváci pri televíznych obrazovkách hneď videli, že mal platiť. Aj lavička Iuventy avizovala, že lopta prešla za čiaru a odrazila sa zvnútra svätyne. Skúsení arbitri Peter Brunovský a Vladimír Čanda po konzultácii pri rozhodcovskom stolíku hneď vzápätí opravili svoj verdikt a presný zásah uznali, takže na ukazovateli skóre svietil stav 19:17.

„Ja sám som videl, že bol gól. Navyše, vedľa mňa stojaci kouč Dusla Peter Pčola mi hneď vravel to isté. Okamžite som prerušil hru a gól sa uznal,“ vysvetlil pre slovakhandball.sk predseda Komisie rozhodcov a delegátov Slovenského zväzu hádzanej Ján Rudinský, ktorý bol supervízorom spomenutého ženského finále. „My sme si nemohli pozrieť záznam sporného okamihu, nemali sme na to techniku. Na významných akciách IHF a EHF je to možné. Toto je jedna zo situácii, keď sa môže využiť videozáznam. Na Slovensku tieto vymoženosti zatiaľ nemáme.“

Rudinský je bývalý úspešný medzinárodný rozhodca a skúsený delegát. Ocenil počínanie muža z lavičky tímu, ktorý mal inkasovať. „Pčola neváhal ani sekundu a potvrdil mi, že to videl rovnako ako ja. Z jeho strany to bol férový krok. Išlo o finále a jeho rozhodujúcu fázu súboja o trofej. Bolo to od neho pekné gesto. Už som niečo podobné zažil počas kariéry, ale takýto prístup vždy poteší.“

Na bránkovej čiare stál v tom okamihu Vladimír Čanda. „Pokiaľ rozhodca nie je stopercentne presvedčený, nemal by uznať gól. Čanda sa ospravedlnil za túto situáciu, že ju zle videl. Mrzelo ho to, aj povedal, že toto sa mu stane práve v poslednom dueli kariéry. Aj rozhodcovia sú len ľudia.“

V nedeľu sa skončila 28-ročná rozhodcovská kariéra – minimálne na domácej scéne – dua Peter Brunovský, Vladimír Čanda. „Bola to špičková rozhodcovská dvojica, ktorá prevzala štafetu po nás s Podluckým či Beňovi s Rančíkom. Rozhodovali na majstrovstvách sveta, päťkrát majstrovstvách Európy, z toho štyrikrát v semifinále. Vedeli sme, že sa blíži ich koniec pôsobenia v úlohe arbitrov a pôvodne sme s nimi rátali na finále ligového play-off v uplynulej sezóne, ale potom koronavírus prerušil súťaže. Aj preto sme im dali možnosť sa rozlúčiť na turnaji Final 4 Slovenského pohára, plne si to zaslúžili. V Bardejove viedli mužské semifinále a ženské finále. Dokázali to s prehľadom a potvrdili dlhoročné skúsenosti,“ dodal Rudinský.

Video gólu nájdete na našej facebookovej stránke:

https://www.facebook.com/SlovakHandballFederation/posts/3374411375929138  

Autor: slovakhandball.sk, Foto: Viktor Zamborský

Slováci sa už tešia na ME mužov 2020. Ešte však nevedia, kde budú rozhodovať

Slovenskí hádzanári majú v januári povinnosti v I. fáze kvalifikácie o postup na svetový šampionát 2021, ale ani vrcholné podujatie – majstrovstvá Európy mužov 2020 v Švédsku, Rakúsku a Nórsku – nebude bez zástupcov SR. Na kontinentálnom šampionáte sa predstaví rozhodcovské duo Michal Baďura a Jaroslav Ondogrecula. Európska hádzanárska federácia (EHF) ich zaradila medzi celkovo 23 nominovaných dvojíc. Slováci sa o svojej nominácii dozvedeli ešte v auguste.

„Tešili sme sa už vtedy a na tom sa nič nemení ani s blížiacim sa turnajom. Dokonca nepociťujeme ani nervozitu, veď už nie sme najmladší,“ zareagoval na otázku agentúry SITA o prípadnej tréme Baďura. Spolu so svojím kolegom Ondogreculom si v medzisviatočnom období otestovali „formu“ v sobotňajšom medzištátnom prípravnom dueli Slovensko – Česko (24:21) v Považskej Bystrici. „Bol to náš posledný prípravný zápas pred ME, ďalšie už nebudeme rozhodovať. Piateho januára sa stretávame vo Viedni, kde nás čaká míting, testovanie pravidiel a fyzickej kondície,“ prezradil Baďura.

Slováci a ani ich rozhodcovskí kolegovia zatiaľ netušia, kde budú počas šampionátu pôsobiť. „To sa dozvieme až na spomenutom stretnutí,“ poznamenal Baďura, ktorý s úsmevom prezradil, že nemôžu zaháľať ani počas sviatkov. „Koláčom teraz nemôžem holdovať, takže mám v tomto smere také smutné Vianoce. Po septembrových testoch dostal každý jeden z nás dlhodobý individuálny tréningový plán. Ja chodím trikrát týždenne cvičiť s vlastným telom a okrem toho trikrát týždenne behám. Je toho dosť.“

Arbitri nezabúdajú ani na teoretickú prípravu. „Prebieha prostredníctvom učenia cez internet, mesačne dostávame rôzne nové klipy. Na samotnom seminári pred ME sa vždy ešte objaví nejaká téma, ktorá sa bude rozoberať. Takže uvidíme, čo nám pripravia,“ pokračoval slovenský rozhodca, ktorý si pred premiérou na ME zaželal, aby sa im vyhýbali zranenia a potom aj bezproblémový priebeh stretnutí.

Rozšírenie kontinentálneho šampionátu zo 16 na 24 účastníkov ako aj skutočnosť, že sa bude hrať až v šiestich základných skupinách a v troch rôznych krajinách, si vyžiadalo aj väčší počet delegovaných osôb. Na 36 stretnutí základnej fázy vo Švédsku, Rakúsku a Nórsku je nominovaných 18 párov arbitrov, po jej skončení opustí šampionát 11 dvojíc, medzi ktoré patria aj Slováci Baďura – Ondogrecula.

„Vieme, že budeme rozhodovať dva zápasy. Pre nás je to lepšie, vyhovuje nám, že vieme, čo nás tam presne čaká. V minulosti išiel človek na šampionát a nevedel, dokedy dostane dôveru tam účinkovať. Takto človek nemá prehnané očakávania a aj z hľadiska pracovného a súkromného života je to výhodnejšie. Rozhodovanie nie je naša hlavná pracovná činnosť. Je to hobby, hoci na vysokej úrovni,“ dodal Michal Baďura, ktorý sa s Jaroslavom Ondogreculom po MS 2011 a 2013 predstaví na treťom vrcholnom turnaji.

V hlavnej fáze ME vo Švédsku a Rakúsku bude pôsobiť 12 rozhodcovských dvojíc (7 zo základnej časti a 5 nových), na finálový víkend v Štokholme zostane už len päť párov. Medzi vybranými arbitrami, ktorí budú môcť rozhodovať zápasy základnej aj hlavnej fázy je tiež české duo Václav Horáček – Jiří Novotný.

Autor: SITA, Foto: Barbora Martikánová

Na ME mužov 2020 aj slovenskí arbitri, Baďura s Ondogreculom budú rozhodovať v základnej fáze šampionátu

Slovenskí hádzanárski arbitri nebudú chýbať na rozdiel od reprezentantov SR na majstrovstvách Európy mužov 2020 v Švédsku, Rakúsku a Nórsku, na ktorých dostane príležitosť duo Michal Baďura – Jaroslav Ondogrecula.

Rozšírenie kontinentálneho šampionátu zo 16 na 24 účastníkov ako aj skutočnosť, že sa bude hrať až v šiestich základných skupinách a v troch rôznych krajinách, si vyžiada aj väčší počet delegovaných osôb. Európska hádzanárska federácia (EHF) zverejnila v uplynulých dňoch menoslov rozhodcovských dvojíc, mená 18 delegátov oznámi v najbližšom čase.

Na 36 stretnutí základnej fázy vo Švédsku, Rakúsku a Nórsku je nominovaných 18 párov arbitrov, po jej skončení opustí šampionát 8 delegátov a 11 dvojíc, medzi ktoré patria aj Slováci Baďura – Ondogrecula. V hlavnej fáze ME vo Švédsku a Rakúsku bude pôsobiť 12 rozhodcovských dvojíc (7 zo základnej časti a 5 nových) a 10 delegátov. Na finálový víkend v Štokholme zostane už len 5 párov a 10 delegátov. Medzi vybranými arbitrami, ktorí budú môcť rozhodovať zápasy základnej aj hlavnej fázy je aj elitné české duo arbitrov Václav Horáček – Jiří Novotný.

Januárový šampionát prestrihne šnúru šiestich vrcholných mužských podujatí (ME 2014, 2016, 2018, MS 2015, 2017 a 2019) bez slovenského zastúpenia v rozhodcovskom zbore. Predtým naposledy mohli „pískať“ zápasy svetových či európskych hviezd na šampionáte práve Michal Baďura a Jaroslav Ondogrecula ml., ktorí sa predstavili na MS 2013 v Španielsku. V kategórii žien majú na konte viacero nominácií na ME Peter Brunovský s Vladimírom Čandom.

„Pre nás je to po MS 2011 a 2013 tretie vrcholné seniorské podujatie. Prvýkrát sa predstavíme na ME mužov, preto sme sa veľmi potešili. Rozhodujeme kvalitné zápasy Ligy majstrov, takže sme dúfali, že sa dočkáme nominácie. V širšom zozname nominovaných sme sa ocitli aj v minulosti, ale vtedy sme sa už do užšieho výberu nedostali, niekedy boli za tým aj objektívne príčiny ako zranenia. Zatiaľ nevieme, kde budeme rozhodovať, ale už teraz sa tešíme. Bude to zaujímavé,“ uviedol pre agentúru SITA Michal Baďura, ktorý bude so svojím rozhodcovským kolegom Ondogreculom na vrcholnom seniorskom podujatí reprezentácií účinkovať po 7 rokoch.

Autor: SITA, Foto: Wikipedia

Školenie rozhodcov licencie „C“ v Modre

Dňa 02.06.2019 sa uskutočnilo školenie rozhodcov licencie „C“ v Modre. Zúčastnilo sa 28 nádejných rozhodcov z Bratislavského, Nitrianskeho a Trnavského kraja. Pravidlá prednášali Dr. M. Čech, Doc. P. Haščík (predseda KR NKZH) a L. Podlucký (predseda KR BKZH), zároveň všetci členovia KRaD SZH.

Ďakujeme za pomoc HáO Slovan Modra za organizačné zabezpečenie školenia rozhodcov.

Autor: Ladislav Podlucký

Nová dvojica EHF rozhodcov

Slovenská rozhodcovská dvojica Boris Cipov a Zoran Klus sa zaradili medzi EHF rozhodcov. 

Od 28.2. do 4.3.2019 sa konal v nórskom Drammene kurz pre kandidátov na EHF rozhodcov. Medzi účastníkmi bola aj slovenská rozhodcovská dvojica Boris Cipov a Zoran Klus, ktorým sa podarilo zvládnuť všetky skúšky a stali sa tak EHF rozhodcami.
Súčasťou kurzu boli prednášky a následne preskúšanie pozostávajúce z testu pravidiel IHF a fyzickej spôsobilosti.

Celkovo úspešne skúšky zvládlo 6 rozhodcovských dvojíc:

Niklas Pedersen/Nichlas Nygaard (Dánsko)
Sami Kinnari/Johan Skoberg (Fínsko)
Anton Antashev/Denis Musatov (Rusko)
Marion Kull/Alvar Tint (Estónsko)
Dorian Sirbu/Victor Serdiuc (Moldavsko)
Boris Cipov/Zoran Klus (Slovensko)

Po tomto kurze je 149 rozhodcovských dvojíc, ktoré môžu rozhodovať zápasy všetkých EHF súťaží.

 

Zdroj: EHF, Foto: EHF

 

Slováci na školení rozhodcov plážovej hádzanej v Prahe

V termíne 8.-10.2.2019 sa v Prahe konal seminár rozhodcov plážovej hádzanej, na ktorom sa zo Slovenska zúčastnili Dávid Chudoba a Adrián Gábriš (na fotke zľava) a spolu s nimi aj dalších 12 rozhodcov z Česka. (viac…)

Školenie mladých rozhodcov licencie „C“

 

Krajský zväz hádzanej Trenčín dňa 9.2.2019, zorganizoval školenie mladých rozhodcov licencie „C“ . Školenie absolvovalo  30 mladých adeptov . Prednášajúci boli PaedDr. Marian Čech a Peter Haščík, doc. Ing. PhD , ktorí im objasnili chovanie a  činnosť rozhodcu od nástupu na zápas, pravidlá hádzanej a taktiež súťažný poriadok. Na záver  absolvovali písomný test z pravidiel hádzanej.

 

Zdroj: Ján Beňo (Predseda KZH Trenčín)

Liga majstrov mužov – 7. kolo – výsledkový súhrn

Súhrn výsledkov stretnutí 7. kola skupinovej fázy Ligy majstrov v hádzanej mužov 2018/2019:

A-skupina (víťaz priamo do štvrťfinále, tímy na 2. – 6. mieste do osemfinále):
Rhein-Neckar Löwen (Nem.) – Montpellier HB (Fr.) 37:27 (16:13)
IFK Kristianstad (Švéd.) – Telekom Veszprém HC (Maď.) 32:29 (14:15)
HC Vardar Skopje (Maced.) – FC Barcelona Lassa (Šp.) 26:30 (9:13)
HC Meškov Brest (Biel.) – KS Vive Tauron Kielce (Poľ.) 26:35 (13:15), rozhodovali: Brunovský a Čanda (SR)

B-skupina (víťaz priamo do štvrťfinále, tímy na 2. – 6. mieste do osemfinále):
Paríž Saint-Germain Handball (Fr.) – SG Flensburg-Handewitt (Nem.) 29:28 (12:15)
Skjern Haandbold (Dán.) – MOL-Pick Szeged (Maď.) 26:29 (15:14)
HC Motor Záporožie (Ukr.) – HBC Nantes (Fr.) 30:30 (15:14)
HC Prvo plinarsko društvo Záhreb (Chor.) – RK Celje Pivovarna Laško (Slovin.) 24:22 (11:9)

C-skupina (prví dvaja do play-off o účasť v osemfinále):
Čechovskí Medvedi (Rus.) – Bjerringbro-Silkeborg (Dán.) 24:30 (10:16)
HC Metalurg Skopje (Maced.) – Sporting CP Lisabon (Portug.) 24:31 (18:17)
Tatran Prešov (SR) – Besiktas Mogaz Istanbul (Tur.) 27:23 (18:11)

Tabuľka:
1. Bjerringbro-Silkeborg 7 6 0 1 232:186 12
2. Sporting 7 5 0 2 209:189 10
3. Prešov 7 5 0 2 192:177 10
4. Čechovskí Medvedi 7 2 0 5 181:193 4
5. Besiktas 7 2 0 5 177:203 4
6. Metalurg 7 1 0 6 171:214 2

D-skupina (prví dvaja do play-off o účasť v osemfinále):
Dinamo Bukurešť (Rum.) – Abanca Ademar León (Šp.) 35:30 (18:15)
Riihimäen Cocks (Fín.) – Wacker Thun (Švaj.) 31:29 (14:18)
Orlen Wisla Plock (Poľ.) – Elverum Handball (Nór.) 30:28 (17:15)

Autor: SITA, Foto: ehfcl.com

Medzi sedmičkami: Chlapci, trochu pokory a rešpektu!

Nový zväzový projekt s mladými rozhodcami naráža už od začiatku na bariéru, ktorá nemá súvis s hromadným odporom, ani s protestami jednotlivých tímov, ani s výčitkami k tendenčnému výberu alebo nebodaj k protekčnému vyberaniu budúcich špičkových arbitrov. Ide o brachiálne konštatovanie, že kde nič nie je, ani čert neberie. Nikdy v histórii slovenskej hádzanej nemali mladí adepti také obrovské šance v relatívne krátkej dobe sa stať skoro špičkovými prvoligovými rozhodcami, ako je tomu práve dnes. Bol som veľmi zlomyseľný, keď som sa jedného z delegátov, Laca Podluckého, s lascívnym podtónom v afekte spýtal, na základe čoho boli mladí, často ešte tínedžeri, vybraní pre rozhodovanie prvej dorasteneckej ligy na Slovensku. Laco ma, len vďaka nášmu dlhoročnému kamarátstvu, neposlal pri svojej odpovedi hneď do „teplých krajín.“ Pripomenulo mi to môj dávny zážitok, keď som ešte, ako tréner junioriek Československa na MS 1987  v Dánsku, napadol môjho dobrého kamaráta vo funkcii šéfa rozhodcov Janisa Grinbergasa s agresívnou otázkou, prečo majú zápas mojich zverenkýň z ČSFR s favorizovaným Nórskom pískať arbitri z Bahrajnu. „Tomaše“ – tak ma Janis volal – „môžu títo rozhodcovia pískať MS mužov alebo žien? „No to určite nie, odpovedal som.“ „Sú to medzinárodní rozhodcovia. Myslíš, že môžu rozhodovať na MS juniorov?“ Keď som odpovedal že nie, logicky mi z toho vyplynulo, že asi musia začať na MS junioriek a ja som sa musel s tým zmieriť a pripraviť na to aj svoje mladučké hráčky. Družstvo Nórska bolo v dejisku MS už dva týždne pred ich začiatkom, malo so sebou dokonca aj svojho vlastného kuchára. V zostave junioriek bolo päť hráčok žien, ktoré rok predtým „vyprášili“ naše vicemajsterky sveta z ČSFR žien o dvanásť gólov (!), vrátane najlepšej strelkyne MS 1986 Ingrid Steenovej. Podľa papierových predpokladov sme zápas s Nórkami mali jasne prehrať. Bol som mentálne pripravený na najhoršie, ale hráčky som prirodzene pripravoval na víťazstvo. Zápas sme napokon vyhrali 17:14 aj vďaka tomu, že každý telesný kontakt úzkostliví rozhodcovia z Bahrajnu pískali ako deviatku a keďže nenechávali výhody, hráčky ako spomínaná Steenová nemohli poľahky (často s dvomi mojimi hráčkami na chrbte) preniknúť na bránkovisko a dávať góly). Na MS sme napokon uhrali výborné šieste miesto, ale vtedy sme to, ako nabudení na najvyššie méty, brali ako neúspech.

Aj keď si s najväčšou dávkou fantázie chcem spomenúť na najslabších arbitrov spomínaného šampionátu, nedarí sa mi to. Ale aj keby som si na nich spomenul asi by neboli slabší, ako tí, čo mi minule „zapískali“ na východe našej vlasti. Tragické pre nich dozaista môže byť, že dostali „od pľúc“ vynadané nielen odo mňa, ale aj od trénera domácich. Delegátom stretnutia bol kedysi vynikajúci  rozhodca, ale aj delegát, ktorý sa v oboch funkciách prezentoval aj na európskej scéne. Pýtam sa ho, „Ty tu len ako bezvýznamný štatista pokojne sedíš a nič neurobíš? Veď to si pokojne mohol zostať doma.“ Odpovedal mi, že „prešľapy“ rozhodcov veľmi dobre vidí, ale má za to, že keď chlapcom už vyčistili žalúdky obaja tréneri, on už nemusí, „veď by sa mi potom mohli zložiť úplne“. Tento argument som zobral, ale neodpustil som si poznámku: “Keď učia doktora rezať, dajú mu na to šancu pri nejakej mŕtvole. Keď inštruktor v autoškole mieni zobrať frekventanta do dopravnej špičky, azda ho predtým musí naučiť aspoň technické základy, musí vedieť ako zaradiť jednotku, či dvojku…“

Jeden tréner z východu mi minule povedal, že po predošlom zápase sa mu delegát prišiel osobne ospravedlniť za výkon týchto mladých „vybraných“ rozhodcov. Chápem ho, ale to nie je cesta k skvalitneniu našej hádzanej. Tu musia bodovať trochu iné kvality, vychádzajúce z tradícií. Naši rozhodcovia ešte nikdy v živote nemali toľko šancí, v relatívne krátkej dobe sa prepracovať na samotný vrchol. Aby sa niekto po odpískaní zopár zápasov v krajskej súťaži bez problémov „ocitol“ v prvej dorasteneckej lige, to kedysi nebolo vôbec možné. Na zamyslenie je aj fakt, že zakiaľčo hráčky nemôžu počas víkendu odohrať viac ako dva a zápasy, rozhodcovia pokojne odpískajú aj štyri a na ich výkone je to sakramentsky poznať.  Vieme, že máme problémy nielen „zohnať“ kvalitných hráčov a hráčky, ale jednoduché to nie je ani vo výchove mladých, kvalitných rozhodcov. Vy chlapci, ktorí ste sa ocitli v tomto, možno vôbec nie protekčnom, výbere, uvedomte si, že Vaši predchodcovia museli absolvovať oveľa viacej všakovakých „sitiek“ a museli o svojich kvalitách presvedčiť oveľa viac ľudí vo viacerých zápasoch na viacerých úrovniach rôznych súťaží. A vy, ktorí týchto arbitrov na zvládnutie ťažkých zápasov vo vyšších kategóriách pripravujete, si uvedomte, že každá „blahosklonnosť“ a nedôslednosť sa celej našej hádzanej kruto vypomstí. Chlapci, nič proti vám, ale nech vás nepomýli lesk červeného koberca, ktorý vám zväz bez vašej výnimočnej zásluhy rozprestiera k nohám, uvedomte si, čoho ste súčasťou a ukážte trochu pokory a rešpektu. V záujme svojom, ale najmä v záujme našej slovenskej hádzanej. Ak to dokážete, ja, ako starý emeritný tréner slovenskej hádzanej, budem prvý, ktorý vám k úspechom úprimne zablahoželá.

Autor: Tomáš Kuťka, Foto: eurohandball.com

Autor je úspešný hádzanársky tréner a publicista

Mandák s Rudinským bez ME žien 2018

Európska hádzanárska federácia (EHF) zverejnila menoslov dvanástich rozhodcovských dvojíc nominovaných na majstrovstvá Európy žien vo Francúzsku (29. novembra – 16. decembra 2018). Vo vybranom tucte sa nenachádzajú Slováci Boris Mandák – Mário Rudinský, ktorí figurovali v širšom zozname arbitrov – kandidátov s pozvánkou na tradičný workshop EHF (31. augusta a 1. septembra) vo Viedni.

Zo 14 párov – po 7 mužských i ženských – sa po ňom ušla nominácia dvanástke s rovnomerným zastúpením oboch pohlaví. Tá povedie 47 stretnutí na európskom šampionáte, ktorý bude bez hádzanárok Slovenska. Otváracie stretnutie Francúzsko – Rusko je v Nancy na programe 29. novembra od 21.00 h.

Zápasy základných skupín sa budú hrať v mestách Nantes, Nancy, Montbéliard a Brest. Duely štvrťfinálovej hlavnej fázy budú v Nantes a Nancy. Finálový víkend so stretnutiami o medailové umiestnenia má dejisko v AccorHotels Arene v Paríži, kde 16. decembra korunujú nové šampiónky starého kontinentu.

Prehľad nominovaných rozhodcovských dvojíc na ME hádzanárok vo Francúzsku v roku 2018:
Ana Vranesová – Marlis Wenningerová (Rak.)
Dalibor Jurinovič – Marko Mrvica (Chor.)
Karina Christiansenová – Line Hesseldahlová Hansenová (Dán.)
Andreu Marín Lorente – Ignacio García Serradilla (Šp.)
Charlotte Bonaventurová – Julie Bonaventurová (Fr.)
Michalis Tzaferopoulos – Andreas Bethmann (Gréc)
Péter Horváth – Balázs Marton (Maď.)
Igor Covalciuc – Alexei Covalciuc (Mold.)
Cristina Nastaseová – Simona Raluca Stancová (Rum.)
Viktoria Alpaidzeová – Tatiana Berezkinová (Rus.)
Aleksandar Pandžič – Ivan Mošorinski (Srb.)
Maria Bennaniová – Safia Bennaniová (Švéd.)

Autor: SITA, Foto: Twitter EHF EURO

Liga majstrov mužov – 3. kolo – výsledkový súhrn

Súhrn výsledkov stretnutí 3. kola skupinovej fázy Ligy majstrov v hádzanej mužov 2018/2019:

A-skupina (víťaz priamo do štvrťfinále, tímy na 2. – 6. mieste do osemfinále):
Rhein-Neckar Löwen (Nem.) – HC Meškov Brest (Biel.) 33:27 (18:13)
Telekom Veszprém HC (Maď.) – HC Vardar Skopje (Maced.) 25:27 (11:13)
IFK Kristianstad (Švéd.) – FC Barcelona Lassa (Šp.) 25:44 (14:19)
Montpellier HB (Fr.) – KS Vive Tauron Kielce (Poľ.) 26:29 (14:16)

B-skupina (víťaz priamo do štvrťfinále, tímy na 2. – 6. mieste do osemfinále):
HC Prvo plinarsko društvo Záhreb (Chor.) – Paríž Saint-Germain Handball (Fr.) 21:32 (9:15), rozhodovali Brunovský a Čanda (obaja SR)
RK Celje Pivovarna Laško (Slovin.) – SG Flensburg-Handewitt (Nem.) 23:20 (10:11)
HBC Nantes (Fr.) – Skjern Haandbold (Dán.) 35:27 (17:16)
HC Motor Záporožie (Ukr.) – MOL-Pick Szeged (Maď.) 31:32 (13:19)

C-skupina (prví dvaja do play-off o účasť v osemfinále):
Čechovskí Medvedi (Rus.) – Besiktas Mogaz Istanbul (Tur.) 22:24 (13:12)
Sporting Lisabon (Portug.) – Bjerringbro-Silkeborg (Dán.) 32:35 (14:19)
HC Metalurg Skopje (Maced.) – Tatran Prešov (SR) 24:29 (12:13)

Tabuľka:
1. Prešov 3 3 0 0 83:70 6
2. Bjerringbro-Silkeborg 3 2 0 1 98:86 4
3. Sporting 3 2 0 1 89:83 4
4. Besiktas 3 2 0 1 76:72 4
5. Čechovskí Medvedi 3 0 0 3 72:86 0
6. Metalurg 3 0 0 3 72:93 0

D-skupina (prví dvaja do play-off o účasť v osemfinále):
Dinamo Bukurešť (Rum.) – Wacker Thun (Švaj.) 35:34 (19:14)
Orlen Wisla Plock (Poľ.) – Riihimäen Cocks (Fín.) 34:18 (16:10), delegát: Rudinský (SR)
Elverum (Nór.) – Abanca Ademar León (Šp.) 30:25 (18:13)

Autor: SITA, Foto: RK Zagreb Facebook

Najnovšie news

Naši partneri

Generálny partner SZH a titulárny partner ligy a reprezentácie
Partner SZH
Technologický partner SZH
Oficiálny partner mobility SZH
Oficiálny partner NHE a MOL Ligy
Oficiálny partner oblečenia SZH Oficiálny partner oblečenia SZH
Mediálny partner SZH
Clothing partner of the Men´s National Team for the EHF EURO 2022