Načítavanie údajov ...

Macháčov Eger pri chuti, vyhral aj na pôde Ferencvárosu

Po stredajšom prvom tohtosezónnom víťazstve dostali hádzanári SBS-Eger chuť a v tomto týždni druhýkrát zabodovali naplno v najvyššej maďarskej súťaži, keď prekvapujúco uspeli na pôde budapeštianskeho Ferencvárosu 34:33. Slovenský pivot Egeru Šimon Macháč prispel troma gólmi, na druhej strane mu rovnako sekundoval Jakub Mikita, ktorý okrem troch presných zásahov mal na konte aj tri vylúčenia a v 56. min videl červenú kartu. V bránke sa tentoraz nedarilo tradičnej opore FTC Mariánovi Žernovičovi. Senzácia sa zrodila v Szegede, kde miestny MOL-Pick prehral s Csurgói KK 30:33. Odvrátiť zaváhanie nepomohli ani dva góly slovenského krídelníka Martina Straňovského, ktorý si odsedel aj jedno dvojminútové vylúčenie. Bod z palubovky súpera si aj vďaka dvojgólovému príspevku Jakuba Prokopa odniesol Budakalász za remízu 28:28 v Komló.
Michal Kopčo bol s piatimi gólmi najlepším strelcom Tremblay en France Handball, ale ani to poslednému tímu francúzskej Lidl Starligue nestačilo na úspech na palubovke USAM Nimes Gard. Klubu slovenského brankára Teodora Paula podľahol Tremblay 27:30. Nimes je v tabuľke na 5. mieste s tesným odstupom svojich najbližších konkurentov.
Hráčom SC DHfk Lipsko vyšiel piaty pokus o plný bodový zisk v I. bundeslige, keď nad SC Magdeburg vyhrali 33:29, na okamih sa dostal do bránky aj Miloš Putera. Csaba Szücs sa predviedol len asistenciami a jeho Bergischer HC o jediný gól neuspel v Melsungene (31:32), čím predĺžil šnúru prehier na štyri zápasy.
V druhej najvyššej nemeckej súťaži nepochodil TV Emsdetten na palubovke Elbflorenzu (24:30), pričom ani jedna z troch striel Tomáš Urbana neskončila v sieti domácich. Okrem toho si pripísal asistenciu.
V českej extralige si Pepino SKP Frýdek-Místek pod vedením slovenského kouča Daniela Vala vybojoval bod na pôde KH ISMM Kopřivnice (31:31). Hoci Frýdek-Místek nezvíťazil v treťom dueli za sebou, jeho odstup na druhú Plzeň je len dvojbodový.

Autor: slovakhandball.sk, Foto: fradi.hu

Macháč doviedol Eger k prvému víťazstvu, M. Straňovský sa so Szegedom tešil z prvého triumfu v dueli LM

Slovenský hádzanársky reprezentant Šimon Macháč v stredu prvýkrát okúsil chuť víťazstva v najvyššej maďarskej súťaži. Jeho tím SBS-Eger zdolal Komló 33:26 aj vďaka sedemgólovému príspevku 27-ročného pivota (okrem toho 2 vylúčenia), ktorý bol so spoluhráčom Rolandasom Bernatonisom najlepším strelcom duelu. V piatich vystúpeniach má na konte 25 presných zásahov a priemer gólov na jeden zápas (5) ho radí do prvej desiatky ligových kanonierov. Cennú výhru dosiahol aj Cegléd s Martinom Mazákom (jedno vylúčenie), keď si poradil s Ferencvárosom 26:24. Za hostí bol stopercentne strelecky úspešný Jakub Mikita (2 strely/2 góly) a Marián Žernovič chytil 7 z 21 striel hráčov súpera, ale slabší deň mali jeho dvaja brankárski kolegovia, ktorí mali dovedna len jeden zákrok. Ľubomír Ďuriš neoslávil návrat do zostavy Gyöngyösu po prekonaní koronavírusu dvojbodovým ziskom, jeho družstvo podľahlo doma tímu Veszprémi KKFT 24:27. Ďuriš vyslal jednu strelu, jeho spoluhráč Michal Tóth ml. mal počas 12-minútového pobytu medzi troma žrďami 4 zákroky zo 14 striel.

Hádzanári HSG Nordhorn-Lingen utrpeli v I. bundeslige prehru dvojciferným rozdielom na palubovke Stuttgartu (24:36), pričom pivot hostí Dominik Kalafut sa presadil trikrát. Bod z pôdy HBW Balingen-Weilstetten si odniesli hráči SC DHfK Lipsko (20:20), v drese ktorého sa symbolicky dostal do hry aj brankár Miloš Putera.

V druhej najvyššej nemeckej súťaži sa kluby slovenských reprezentantov rozišli zmierlivo. TV Emsdetten remizoval v dráme s Ferndorfom 31:31. Na domácej strane skóroval Tomáš Urban päťkrát, Lukáš Péchy sa do streleckej listiny zapísal štyrikrát. Emsdetten je aktuálne mimo zostupových priečok.

Nové Veselí nevyužilo šancu posunúť sa z predposlednej priečky tabuľky českej extraligy, keď doma prehralo s Lovosicami 18:25. „Úprimne musím povedať, že sme odohrali náš najhorší zápas v aktuálnej sezóne,“ vyjadril sa slovenský kouč TJ Sokol Nové Veselí Peter Kostka. Jeho zverenec Kristián Halla dosiahol 2 góly.

V prestížnej Lige majstrov si maďarský MOL-Pick Szeged aj vďaka trom gólom krídelníka Martina Straňovského poradil s nórskym Elverumom 36:27 a prerušil trojzápasovú šnúru prehier v tejto najvýznamnejšej európskej pohárovej súťaži mužských klubov.

Autor: slovakhandball.sk, Foto: https://www.facebook.com/eger.eszterhazy

Putera ako za starých čias, podľa manželky v bránke vyvádzal

Asistent, kouč brankárov, šéftréner, aktívny gólman a nabudúce vraj šéf klubu, zasmial sa Miloš Putera pri rekapitulácii pozícií, ktoré v ostatnom čase zastával v SC DHfK Lipsko

Miloš Putera pred rokom a pol víťaznou ligovou konfrontáciou proti Rhein-Neckar Löwen ukončil svoju úspešnú brankársku kariéru a začal sa venovať trénerskej činnosti nielen v klube SC DHfK Lipsko, ale aj na reprezentačnej úrovni, kde v národnom tíme mužov SR má ako jeden z asistentov Petra Kukučku na starosti brankárov.
Putera si nedávno vďaka okolnostiam spôsobeným koronavírusom vyskúšal post šéftrénera v najvyššej nemeckej súťaži, keď v zápase na palubovke TVB Stuttgart (24:30) zaskočil za hlavného kouča Andrého Habera. Po trénerskom debute však prišlo o tri týždne neskôr „obnovenie“ aktívnej kariéry. Trnavský rodák sa v nedeľu ocitol medzi troma žrďami v domácom dueli I. bundesligy proti TBV Lemgo Lippe (32:32), v ktorom jeho tím po dvoch prehrách opäť zabodoval.

„Môžu za to zvláštne časy, ktoré momentálne prežívame. Jeden z našich brankárov, Nór Kristian Kristian Sæverås, prekonal koronu, ale výsledky testov na srdce nemal rovnaké ako v lete, a tak nedostal od lekárov zelenú. Vďaka tomu som mohol naskočiť ja. Mal som v klube dohodu, že som taká poistka pre podobné výnimočné situácie. Aj v minulej sezóne sa to raz stalo, zhodou okolností to bol posledný duel pred pandémiou koronavírusu proti Ludwigshafenu, ale vtedy som nechytal, bol som len pripravený na lavičke. Na zápas s Lemgom sme z nášho treťoligového tímu do 23 rokov povolali aj mladého chalana. Christian Ole Simonsen je veľký talent, ale nechceli sme ho hneď vystresovať. Plán bol taký, že v prípade priaznivého vývoja by sme ho na pár minút poslali do bránky, nech zbiera skúsenosti. V nedeľu sme však prehrávali 8:14. Nášmu gólmanovi Joelovi Birlehmovi obrana príliš nepomohla, veľa gólov sme dostali z trhákov. Potom som sa dostal medzi tri žrde ja. Pôvodne som si myslel, že len na pár minút, napokon to bolo cez 40, ale prežil som,“ povedal pre slovakhandball.sk Putera, ktorý nebol zaskočený z toho, že si musel znova obliecť brankársky dres: „Už týždeň predtým sme vedeli, že Sæverås nebude môcť nastúpiť. Aj preto som od pondelka trénoval s tímom s tým, že deň pred duelom sa rozhodneme, či ja budem dvojka, alebo budem na lavičke len v úlohe odborného dohľadu. Na tréningoch mi to však celkom išlo. Zlepšovalo sa to zo dňa na deň. Chvalabohu, nezostalo to na úrovni z pondelka. Tréner Haber povedal, že by bol rád, keby som bol dvojka. Nechal som sa prehovoriť.“

Putera prišiel do bránky a začal úradovať. „Hneď prvá strela ma trafila a potom sme začali otáčať vývoj. Do polčasovej prestávky sme sa dotiahli na 15:17. Dve minúty pred koncom sme vyhrávali o tri góly, čiže priebeh bol pre mňa ideálny. Dlhý čas som si držal úspešnosť zákrokov na úrovni 40 percent, na konci sa to trochu pokazilo. Čas v bránke som si užíval, bavil som sa hádzanou. Vôbec som nebol v strese, keďže som nemal čo stratiť. Bolo to pekné. Večer doma sme sa so ženou aj zasmiali, robila si zo mňa srandu, že čo som v tej bránke vyvádzal,“ poznamenal 38-ročný Slovák, ktorý podľa oficiálnych štatistík na webe súťaže mal 7 zákrokov a 28-percentnú úspešnosť, klubová štatistika hovorí o 9 úspešných zásahoch (pri 18 inkasovaných góloch) a úspešnosti 33 percent.

Za svoj výkon sa mu ušla aj pochvala. „Našťastie, ohlasy boli pozitívne. O to však nešlo. Bol som smutný, že sme v záverečnej dvojminútovke pustili z rúk druhý bod. Keď však zoberieme do úvahy skutočnosť, že sme týždeň predtým nevedeli, v akej zostave nastúpime, keďže deväť hráčov mali pozitívny test na koronavírus, tak na zloženie nášho mužstva je aj bod dobrý. Napríklad na pravej spojke nastúpil 17-ročný chlapec Finn-Lukas Leun, ktorý vlani hrával ešte za mladší dorast a teraz skončili v sieti tri z jeho štyroch striel. Pri bundesligovom debute odohral super zápas a zatienil nás všetkých. Som však rád, že spokojnosť vládla aj s mojím výkonom.“

Putera zatiaľ netuší, či išlo len o jednorázovú záležitosť, alebo si pobyt v bránke zopakuje. „Nášho brankára čakajú ďalšie testy. Vo štvrtok v Balingene by som mal ešte fungovať ako dvojka. Uvidíme, kedy sa nórsky gólman dokáže uzdraviť. Dúfam, že to bude čo najskôr, ale nechceme ho tlačiť. Dôležité bude, ako sa bude cítiť. Zatiaľ teda neviem, či aj v nedeľu s Magdeburgom budem k dispozícii ako brankár.“

Asistent kormidelníka, kouč brankárov, šéftréner, aktívny gólman. Tieto posty Putera v uplynulých dňoch zastával. Na otázku, akú pozíciu v rámci klubových štruktúr si vyskúša nabudúce, Putera s úsmevom priznal, že si robí zálusk na tú najvyššiu. „Dúfam, že to bude post šéfa klubu. Na pár dní by som to zobral, aby som si mohol do budúcnosti vylepšiť kontrakt a predĺžiť ho aspoň o desať rokov,“ zakončil dobre naladený brankár i tréner v jednej osobe.

Autor: slovakhandball.sk, Foto: https://www.facebook.com/dhfkhandball/

Putera tentoraz v bránke, proti Lemgu oporou

Udalosťou víkendu zo slovenského pohľadu bol návrat Miloša Puteru do bránky v najprestížnejšej ligovej súťaži. Kouč SC DHfK Lipsko André Haber poslal svojho asistenta a trénera brankárov medzi tri žrde v priebehu prvého polčasu duelu I. bundesligy proti TBV Lemgo Lippe (32:32) a 38-ročný trnavský rodák ukázal, že ani rok a pol po skončení aktívnej brankárskej kariéry nestratil zo svojho umenia. „Po prehre v Stuttgarte, za ktorú som bol zodpovedný ako šéftréner, som to musel nejako odčiniť,“ skonštatoval pre klubový web Putera, ktorý svojmu mužstvu pomohol k obratu vo vývoji, ale domáci v závere neudržali vedenie a so súperom si body podelili.

Bergischer HC s Csabom Szücsom (1 gól, 2 asistencie) podľahol Füchse Berlín 29:31. Práve Berlínčania budú najbližšími súpermi hráčov Tatrana Prešov v Európskej lige. Dominik Kalafut z HSG Nordhorn-Lingen musel stráviť so spoluhráčmi vysokú domácu prehru s tímom Frisch Auf! Göppingen (20:29).

V II. nemeckej lige sa z víťazstva tešil Martin Potisk (3 asistencie) s ThSV Eisenach na pôde TV Grosswallstadt (32:29), Lukáš Péchy jedným gólom zmiernil prehru TuS Ferndorf na palubovke HSG Konstanz (26:29).

Pilier obrany HSC Suhr Aarau Martin Slaninka mohol žiariť spokojnosťou po ligovom dueli v najvyššej švajčiarskej súťaži, v ktorom jeho družstvo pokorilo BSV Bern jednoznačne 25:13, pričom počet inkasovaných gólov je dobrou vizitkou defenzívy domácich. Suhr Aarau figuruje na 2. mieste tabuľky NLA.

Tremblay s Michalom Kopčom (1 gól) naďalej čaká na prvý plný bodový zisk vo francúzskej Lidl Starligue, hoci tentoraz mal namále Montpellier HB. Favorit však u posledného tímu tabuľky napokon vyhral tesne 31:30. Spokojnejší mohol byť brankár USAM Nimes Gard Teodor Paul, keďže jeho klub naplnil papierové predpoklady na palubovke predposledného Ivry (33:25) a drží si 5. miesto.

V prvej maďarskej lige si špičkový MOL-Pick Szeged poradil s domácim Budakalászom 33:24, Martin Straňovský skóroval za hostí dvakrát, na druhej strane bol Jakub Prokop úspešný raz. Aj vďaka piatim gólom pivota Šimona Macháča SBS-Eger potrápil mužstvo HE-DO B.BRAUN Gyöngyös s brankárom Michalom Tóthom ml. (stále však bez Ľubomíra Ďuriša, pozn.), ale napokon podľahol 25:26. Vyrovnanú partiu s neúspešným koncom odohral Cegléd proti Komló (25:27), čo v domácom drese nepotešilo Martina Mazáka (2 góly). Prekvapenie sa zrodilo na úkor Ferencvárosu. Klub Mariána Žernoviča (1 zákrok, chytal necelých 12 minút) a Jakuba Mikitu (2 góly) prehral na pôde tímu Veszprém KKFT jednoznačne 24:33.

V najvyššej švajčiarskej lige žien prispela Lucia Weibelová k remíze DHB Rotweiss Thun s Yellow Winterthur (22:22) dvoma presnými zásahmi.

Slovenské zastúpenie nechýbalo ani v dueloch európskych pohárových súťaží. Skupinovú fázu Európskej ligy okúsi Lýdia Jakubisová s Thüringer HC, ktorý v nemeckom derby 3. kvalifikačného kola po domácej prehre 27:31 dokázal vyhrať na pôde súpera HSG Blomberg-Lippe 30:20 aj vďaka 4 gólom slovenskej krídelníčky. Ďalej ide aj Paríž 92, premožiteľ Iuventy Michalovce z 2. kola, keď nad dánskym Nyköbing Falster Haandbold vyhral aj v odvete (28:26). Naopak, po nevídanej gólovej prestrelke s dovedna 83 gólmi a rozlúčil DHK Baník Most. Český zástupca v zostave s dvojicou Sloveniek (Katarína Kostelná 6 gólov, Lucia Mikulčík 3) podľahol doma maďarskému Váci 41:42 (21:25). Na základe dohody klubov sa hral len jeden zápas.

Hádzanárky DHC Slavia Praha pod vedením slovenského kouča Františka Urbana úspešne zvládli dvojzápas 3. kola Európskeho pohára (niekdajší Vyzývací pohár), keď v luxemburskom Bascharage vyhrali nad Handball Käerjeng 37:21 a 25:19.

V 2. kole EP mužov skončil svoje účinkovanie tím TJ Sokol Nové Veselí, keď na cyperskej pôde prehral so Sabbianco Anorthosis Famagusta 28:32 a 21:26. Český klub trénersky vedie Slovák Peter Kostka, ktorý dal dôveru aj trom svojim krajanom – brankárovi Adriánovi Šimovčekovi a hráčom Andrejovi Parollymu (1+2 góly) a Kristiánovi Hallovi (0+3).

Autor: slovakhandball.sk, Foto: https://www.facebook.com/dhfkhandball/

Konečného Tatabánya nehrala zápas takmer 50 dní, prvé tréningy len z nohy na nohu

Michal Martin Konečný (brankár reprezentácie SR a Grundfosu Tatabánya): „Bude to chcieť ešte nejaký čas, ale verím, že nám nebude dlho trvať dostať sa späť do pôvodnej formy“

Hádzanári Grundfosu Tatabánya majú za sebou prvé vystúpenie po nútenej zápasovej pauze trvajúcej od posledného septembrového dňa. Do súťažného diania sa vrátili v utorok, a to hneď duelom na európskej scéne. Výsledkovo to nebol úspešný návrat, keďže na svojej palubovke podľahli v rámci D-skupiny Európskej ligy slovinskému tímu RK Trimo Trebnje 26:28 (12:14). Nielen o premiére v EL, ale aj o dopadoch koronavírusu porozprával pre slovakhandball.sk slovenský brankár popredného maďarského klubu Michal Martin Konečný.

Aké bolo hrať opäť súťažný duel?
– Po našej dlhej pauze bol úžasný pocit už aj to, keď sme opäť začali trénovať. Samozrejme, pre každého športovca sú zápasy vyvrcholením tréningového procesu. Jediné mínus som videl v tom, že sme hrali pred prázdnym hľadiskom, žiaľ… Bez divákov je to také tiché a smutné. Veľmi chýba fanúšikovský faktor. Dovolím si povedať, že s priaznivcami na tribúnach by zápas určite dopadol v náš prospech.

Máte za sebou premiéru v EL. Odohrali ste vyrovnané stretnutie, na konci ktorého sa tešil súper… Čo boli podľa vás príčiny prehry?
– V závere sme sa snažili dotiahnuť a vyrovnať, aby sme uhrali aspoň bod, čo sa nám nepodarilo. Nechcem sa vyhovárať na dlhšiu pauzu, hoci z kondičnej stránky máme čo dobiehať. Osobne si myslím, že efektivita našej streľby bol faktor, ktorý rozhodol o našej prehre. Z brankára súpera sme spravili hrdinu. V závere bol už tak rozchytaný zo šancí, ktoré sme predtým nepremenili, že sme ho už nedokázali prekonať.

Čo znamená pre vás toto domáce zaváhanie z hľadiska účinkovania v skupine?
– Je to zlý začiatok, ale aj tréner nám prízvukoval, že nemôžeme plakať nad rozliatym mliekom, ale musíme ísť ďalej. Zápasov je ešte dosť, určite sa dá strata zmazať a získať body inde. Ide o zaváhanie doma, ale keďže sa hrá bez divákov, tak domáce prostredie nehrá až takú veľký rolu ako v minulosti. Ideálne by bolo získať nejaké body už v nasledujúcim dueli proti Kadetten Schaffhausen.

Figurovali ste na zápasovej súpiske, aj ste sa dostali do bránky?
– Na stretnutie sme boli k dispozícii dvaja gólmani. Do bránky som išiel v 45. min, chytal som približne štvrťhodinu. Celkom sa mi aj darilo, žiaľ, nestačilo to. Brankár súpera mal oveľa vyššie percento úspešnosti ako my s Lászlóom Bartuczom.

Ako si počínal váš kolega Bartucz?
– Mal úžasný začiatok, keď sme súperovi aj trochu odskočili. Myslím si však, že nás môžu mrzieť najmä  jednoduché góly, ktoré sme dostávali, napríklad z rýchleho stredu. Veľa striel na nás bolo takpovediac čistých zo 6 m. Hráči súpera boli rýchlejší, ale my sme nevyužili, že zároveň aj vzrastom nižší. Mali sme ich donútiť viac strieľať zvonku. Z väčších vzdialeností sme dostali minimum gólov, prevažne sme inkasovali po rýchlych akciách.

Prečo nebol k dispozícii poľský brankár Piotr Wyszomirski?
– Patril medzi tých, ktorých neobišli príznaky koronavírusu. Vravel mi, že skúšal trénovať aspoň doma, ale srdce mu tak búšilo, že od toho radšej upustil. Keď sme mali záťažový test na bicykli, prejavilo sa to aj na jeho výsledkoch. Bolo vidieť, že sa nemohol pripravovať, a tak sa bude dlhšie dostávať späť. Poslali ho na ďalšie vyšetrenia, ktoré ukázali, že je v poriadku. Teraz už môže naplno trénovať.

Vy sa ako cítite po prekonaní choroby? Zanechala na vás nejaké stopy?
– Cítim sa v poriadku a trénujem už dlhšie. Aj počas karantény som sa mohol doma pripravovať. Dlho som nebol chorý. Normálnu chrípku zvládam celkom dobre, ale toto ma skutočne položilo. Štyri – päť dní som cítil, že mi naozaj nie čo je. Mal som určité príznaky a musel som to vyležať. Nechcel by som to zľahčovať, pre starších a ľudí s horšou imunitou to môže byť nebezpečné. Inak si myslím, že to nezanechalo žiadnu stopu. Za to vďačíme prístupu našich trénerov a realizačného tímu, pretože po prekonaní choroby bolo cítiť z ich strany profesionalitu a pomoc. Išli sme krok po kroku. Prvé tréningy boli strašné, len také chodenie z nohy na nohu. Postupne sme sa začali hýbať, pomaly napredujeme a vraciame sa späť. Bude to chcieť ešte nejaký čas, ale verím, že nám nebude dlho trvať dostať sa späť do pôvodnej formy.

Ako je to s vašou brankárskou formou?
– Hm, ani neviem, ale asi ako so všetkým. Pauza ničomu nepomohla, ale človek sa vie do toho dostať pomerne rýchlo. Ide o pár týždňov, športu sa venujeme už roky a telo si to pamätá. Postupne sa zlepšuje kondícia, herná prax, ktorá bola to hlavné, čo nám chýbalo. Ukázalo sa to aj v zápase. Teraz potrebujeme predovšetkým trénovať a hrať. Verím, že všetko bude v poriadku.

Autor: slovakhandball.sk, Foto: Tatabanya Handball

Košickú atmosféru zo šampionátov chce zažiť na vlastnej koži

Jakub Mikita sa podriadil cieľom tímu a požiadavkám trénera a so spoluhráčom Timuzsinom Schuchom tvorí pevnú hradbu defenzívy budapeštianskeho FTC

Na úspešnom ligovom účinkovaní hráčov budapeštianskeho Ferencvárosu v uplynulej nedohranej sezóne (pri prerušení najvyššej súťaže figurovali na 5. priečke) i v doterajšom priebehu aktuálneho ročníka (4. miesto) má okrem najlepšieho hádzanára SR za rok 2019 Mariána Žernoviča podiel aj krajan brankárskej opory Jakub Mikita. Jeho výkony neušli pozornosti ani reprezentačného trénera Petra Kukučku, ktorý ho nominoval na zápasy Euro Cupu proti finalistom ME 2020. Pandémia koronavírusu však bola v novembri proti uskutočneniu stretnutí s Chorvátmi i Španielmi. Dvadsaťsedemročný košický rodák hrajúci na poste spojky sa však pre slovakhandball.sk ochotne rozhovoril na reprezentačnú i klubovú tému.

Potešila vás pozvánka do reprezentácie od kouča Kukučku?
– Samozrejme, nominácia do národného družstva potešila, zvlášť po dlhšom čase, počas ktorého som sa v reprezentácii neobjavil. Ja som naposledy reprezentoval ešte za bývalého trénera Heineho Jensena. Viacerí chalani si nového trénera pochvaľovali, takže som bol, samozrejme, zvedavý na spoluprácu s novým koučom.

O to väčšie sklamanie zrejme prišlo, keď sa zraz neuskutočnil. Ako ste vnímali zrušenie sústredenia a odloženie duelov s Chorvátmi a Španielmi?
– Určite je to škoda, že k týmto konfrontáciám nedošlo, ale v súčasnej situácii to nie je žiadne prekvapenie. Dúfam, že sa čoskoro situácia zlepší natoľko, aby tieto súboje bolo možné odohrať.

Maďari získali skalp úradujúcich kontinentálnych šampiónov zo Španielska a potom vo vyrovnanom dueli prehrali v Chorvátsku. Mali ste tam duo klubových spoluhráčov Bujdosó – Kovacsics. Aj ste sa s nimi bavili na tému úvodných duelov Euro Cupu?
– Pogratuloval som im a pochválil za výkony, pretože v dosť oslabenej zostave na ich možnosti zahrali solídne zápasy proti veľkým favoritom. Španielov dokonca aj zdolali. Už sa teším, keď sa budeme môcť proti nim postaviť na ihrisku.

ME sú veľkou túžbou pre každého reprezentanta. Čo by pre vás ako Košičana znamenalo predstaviť sa na šampionáte v rodnom meste?
– Samozrejme, rád by som si na ME zahral v Košiciach v drese Slovenska. Fanúšikovia na východe a celkovo na celom Slovensku dokážu utvoriť na zápasoch reprezentácie brutálnu atmosféru. V košickej Steel aréne som už mal možnosť hrať, ako fanúšik som sa zúčastnil na hokejbalových aj hokejových MS a atmosféru, akú tam ľudia dokázali spraviť, by som rád zažil opäť.

Nedávno sa v lige vzdorovali favorizovanému Veszprému a na pôde účastníka Final 4 Ligy majstrov ste podľahli len o štyri góly 25:29, pričom prvý polčas sa skončil nerozhodne 15:15. Bola to vaša prvá prehra v sezóne. Doťahujete sa na dominujúce duo Veszprém – Szeged?
– Dobrý výkonmi v zápasoch sa im vieme priblížiť, niekedy ich potrápiť, ale rozdiel v zostavách je stále enormný. Treba si však uvedomiť, že sú to družstvá plné reprezentantov s dlhoročnými skúsenosťami z Ligy majstrov, majstrovstiev sveta alebo majstrovstiev Európy. Aj tí však majú niekedy zlý deň…

Je z vás už len špecialista na obranu, alebo ešte máte aj útočné chúťky?
– Útočné chúťky mám stále, ale niekedy sa treba prispôsobiť cieľom tímu a požiadavkám trénera. Ten mňa momentálne využíva predovšetkým v obrane, kde hrávam celé zápasy spolu s Schuchom a tvoríme stred defenzívy. Naďalej sa však snažím využívať protiútok na skórovanie.

Ako sa vám spolupracuje so známym obranárom Timuzsinom Schuchom, jedným z najlepších vo svetovej hádzanej?
– Keď mám odpovedať v stručnosti, tak super. Som rád, že mám možnosť s ním hrať. Myslím si, že nám to celkom ide. Má veľké slovo v obrane, množstvo skúseností a z toho ťažíme. Pre mňa osobne je tiež výborné, že mám možnosť sa učiť od hráča takéhoto formátu.

Za hru v defenzíve vás nedávno pochválil aj klubový spoluhráč, brankár a krajan Marián Žernovič. Ako sa vám pozdáva jeho súčasná forma?
– Žerko je v skvelej forme, k tomu nemám čo viac dodať. Ukázal to vo všetkých doterajších zápasoch.

Vlani ste sa vrátili do Ferencvárosu po prekonaní zdravotných peripetií s kolenom. Sú už tie zdravotné problémy takpovediac zabudnutou minulosťou?
– S kolenom žiadne peripetie neboli, išlo o klasické zranenie v našom športe, ktoré si vyžiadalo prestávku ako u každého iného hráča a bolo bez akýchkoľvek komplikácií. Je to už za mnou, viac sa nad tým nezamýšľam a neriešim, čo by bolo keby…

Cítite sa v tomto klube ako doma, teda najlepšie zo svojich doterajších pôsobísk?
– Ako doma sa tu cítim predovšetkým pre mesto, keďže v Budapešti som už viac ako 10 rokov. Samozrejme, prispieva k tomu aj skvelá partia, ktorú sa nám v šatni podarilo vytvoriť. Tá má tiež veľkú zásluhu na našich výsledkoch, či už v minulej alebo tejto sezóne.

Angažmán vo Francúzsku vám vinou vážneho zranenia hneď v úvode nevyšiel. Máte chuť si ešte zahrať v zahraničí mimo Maďarska?
– Chuť určite mám. Keby prišla zaujímavá ponuka, určite by som to zvážil a prebral to s rodinou, pretože rodina je na prvom mieste a nie je už všetko len o mne.

 

Autor: slovakhandball.sk, Foto: https://www.facebook.com/ftckezilabda / fradi.hu

V B-skupine Európskej ligy opäť len jeden duel, tesné prehry tímov slovenských brankárov

Koronavírus naďalej zasahuje do programu Európskej ligy v hádzanej mužov. V B-skupine sa opäť uskutočnil len jeden zápas a kvarteto tímov nútene pauzovalo. V rámci 3. kola sa hralo len vo Francúzsku, kde však USAM Nimes Gard na zápasovej súpiske aj s Teodorom Paulom podľahol švédskemu IFK Kristianstad tesne 24:25 (12:13). Hostia sa vďaka tomu dostali v nekompetnej tabuľke na čelo. Nimes patrí 3. priečka.

Hádzanári Tatrana Prešov mali v „béčku“ privítať v Tatran handball aréne rumunské Dinamo Bukurešť, ale Európska hádzanárska federácia (EHF) pristúpila k odloženiu duelu pre komplikácie spojené s organizovaním zápasu vzhľadom na situáciu s ochorením COVID-19, a to nielen na Slovensku, ale aj na strane hosťujúceho mužstva.

Výprava nemeckého Füchse Berlín nemohla odcestovať do Portugalska na súboj proti Sportingu CP Lisabon pre pozitívne prípady v bundesligovom tíme, ktorý je v karanténe. Pozitívne výsledky testov mali po návrate z reprezentačných akcií Marian Michalczik a Miloš Vujovič.

Rovnako ako Paulov USAM Nimes Gard pochodil aj klub jeho reprezentačného brankárskeho kolegu Michala Martina Konečného. Maďarský tím Grundfos Tatabánya v rámci D-skupiny prehral v prechodnom domove v Győri so slovinským RK Trimo Trebnje 26:28 (12:14). Pre hádzanárov Tatabánye to bol vôbec prvý duel v skupinovej fáze premiérového ročníka EL.

Výsledky 3. kola B-skupiny Európskej ligy mužov 2020/2021 – utorok:
USAM Nimes Gard (Fr.) – IFK Kristianstad (Švéd.) 24:25 (12:13)

Tatran Prešov (SR) – C.S. Dinamo Bukurešť (Rum.) odložili.
Sporting CP Lisabon (Portug.) – Füchse Berlín (Nem.) odložili.

Tabuľka B-skupiny:
1. IFK Kristianstad 3 2 0 1 79:76 4
2. Füchse Berlín 1 1 0 0 30:23 2
3. USAM Nimes 2 1 0 1 52:47 2
4. Sporting Lisabon 1 1 0 0 27:25 2
5. Tatran Prešov 1 0 0 1 22:28 0
6. Dinamo Bukurešť 2 0 0 2 47:58 0

Autor: slovakhandball.sk, Foto: https://www.facebook.com/tatabanyahandball

Bitter nezostal nič dlžný svojmu menu, Putera pocítil jeho „trpkosť“ pri bundesligovom debute v úlohe trénera

Miloš Putera po premiére v úlohe hlavného kouča v I. bundeslige: „Bolo to zaujímavé i poučné spestrenie, ale zostávam pri tom, že nechcem byť šéftrénerom“

Niekdajší výborný brankár Miloš Putera má za sebou významný deň svojej stále len začínajúcej trénerskej kariéry. Znenazdajky sa ocitol na lavičke účastníka I. bundesligy hádzanárov v úlohe hlavného kormidelníka. Bývalý slovenský reprezentant pôsobí od roku 2015 v SC DHfK Lipsko, od vlaňajška ako súčasť realizačného tímu. Tridsaťosemročný Trnavčan zaskočil za koronavírusom nakazeného hlavného trénera Andrého Habera a minulý týždeň viedol družstvo na palubovke TVB Stuttgart, kde jeho zverenci podľahli 24:30 (12:15).
V stredu večer sa dozvedel o svojej nečakanej dočasnej úlohe a o necelých 24 hodín absolvoval svoj debut v pozícii hlavného kouča v zápase najvyššej nemeckej súťaže. Po Petrovi Dávidovi (TV Grosswallstadt) je Putera len druhým Slovákom, ktorý dostal príležitosť v ligovej súťaži považovanej za najlepšiu na svete.

Máte za sebou premiéru v úlohe hlavného kouča v I. bundeslige. Aké sú vaše dojmy?
– Z hľadiska výsledku to nebola vydarená premiéra. Miešali sa vo mne rôzne pocity z toho, že budem na chvíľu šéftrénerom. Na jednej strane ma potešilo, že som dostal dôveru, na druhej strane som si uvedomoval veľkú zodpovednosť. Hovoril som aj s kolegami s realizačného tímu v mužskej reprezentácii SR. Peter Kukučka, Dano Valo i Rado Antl ma povzbudili a podporili, že nie každý má takú šancu, tak nech si to užijem. Do duelu som išiel nastavený tak, že chcem vyhrať. Zároveň som si chcel vychutnať tento moment a môžem povedať, že toto sa mi určitým spôsobom podarilo. Veľa trénerov sníva o tom, ja však nie. Bolo to však poučné obohatenie aj pre mňa. Zistil som na vlastnej koži, aké je to náročné byť šéftrénerom. Nedá sa to porovnať s tým, keď som len asistent a mám zodpovednosť iba za brankárov či na starosti len určité veci.

Kedy ste sa dozvedeli, že vo štvrtok v Stuttgarte povediete mužstvo a ako ste zareagovali?
– Najprv som si myslel, že sa vôbec nebude hrať. Všetci sme boli prekvapení, že nám to Úrad verejného zdravotníctva v Lipsku napokon umožnil. Zomlelo sa to veľmi rýchlo. V utorok popoludní sme absolvovali rutinné testovanie, v stredu po tréningu prišli výsledky s tým, že jediný pozitívny bol náš hlavný tréner André Haber. Najskôr nám dovolili odcestovať na zápas, následne nám to zakázali a už sme si mysleli, že sa hrať ani nebude. Večer nám však oznámili, že vo štvrtok ráno sa môžeme vydať na šesťhodinovú cestu do Stuttgartu. Dospelo to k tomu, že nikto iný ako ja neprichádza do úvahy, aby viedol družstvo v tomto meraní síl. Tešil som sa a užil som si to na lavičke, hoci to bola nešťastná premiéra. Strpčil mi ju brankár súpera Johannes Bitter (jeho priezvisko znamená v preklade trpký, pozn.). ´Jogi´ nám okrem troch sedmičiek zneškodnil aj päť vyložených šancí.

Bola tam bezprostredne pred duelom aj určitá tréma?
– Prekvapujúco nie. Keď som bol ešte aktívny brankár, tak som určite mával väčšiu trému. Teraz to bol trochu iný pocit, ktorý ovplyvnila celkovo zvláštna situácia. Udialo sa to rýchlo, vedeli sme, že máme zranených hráčov, rozpadol sa nám celý stred obrany. Všetky tieto okolnosti zohrali svoju rolu.

Ako ste sa sa cítili v tejto úlohe?
– Možno by som si to ešte niekedy zopakoval, ale za iných podmienok a okolností. Nie tak, že dostanem narýchlo šancu, keď niekto ochorie. Stále zostávam pri svojom presvedčení, že by som nechcel byť šéftrénerom. Jednorázovo áno, ale aby som bol plnohodnotným nástupcom šéftrénera, mám sa ešte veľa čo učiť. Keby som ešte dostal takú šancu, snažil by som sa čím viac vzdelávať, aby bol záskok plnohodnotný a ja som bol stopercentne pripravený, nech eliminujem možné chyby na minimum.

Taktiku na zápas bola vo vašej réžii, alebo ste to riešili aj s koučom Haberom?
– Taktiku sme mali pripravenú vopred, o nej sa bavíme štyri – päť dní v predstihu. Na duel v Stuttgarte sme ju dávali dokopy spolu ako pri každom inom súboji, keď sa radíme. Napokon sa však trochu zmenila, keďže sa nám zrazil na tréningu šéf obrany, tak sme to v príprave mužstva upravili. Ja som stretnutie len odkoučoval. Všetko ostatné bolo už dohodnuté, videá i analýzu sme ešte urobili spoločne.

Veľkou prekážkou pre vašich zverencov bol brankár Bitter. Bolo ťažké nájsť recept na niekdajšieho brankárskeho kolegu?
– ´Jogi´ má svoje meno, vyžaruje určitú auru. My sme však zle vstúpili do zápasu. Jednu sedmičku nám chytil, pri druhej sme trafili do brvna. Spôsobili to rôzne okolnosti i neistota – ide sa na zápas, nehrá sa vôbec, dlhá cesta v deň duelu. Keď sa to dalo dokopy, tak na sebavedomí nám to v úvode nepridalo. V druhom polčase už Bitter nemal až takú úspešnosť, ale, žiaľ, predviedol úspešné zákroky v najnevhodnejších chvíľach pre nás. Vždy, keď sme sa doťahovali… To nám zlomilo krok.

Bol to vo vašom prípade záskok len na tento zápas, alebo ešte budete mať príležitosť viesť družstvo?
– Určite len na tento duel. U nás teraz vo veľkom prepukla korona, aktuálne je nakazených osem hráčov plus tréner. Všetci sme v domácej karanténe. Musím zaklopať, mňa koronavírus zatiaľ obišiel. Každé dva dni nás testujú, v pondelok som mal výsledok tiež negatívny. Naše najbližšie duely nám zrejme odložia. Verím, že šéftréner i chalani sa vrátia zdraví a o tri týždne budeme môcť pokračovať.

Máte už nejaké skúsenosti z klubu i reprezentácie. Vidíte svoju budúcnosť v trénerskej činnosti?
– To určite áno. Dlhodobo tu už trénujem a mám v Lipsku zmluvu ešte na tri roky. Fungujem ako asistent a tréner brankárov pri A-tíme, venujem sa aj mládeži – mladším a starším dorastencom a som aj pri ´béčku´ pôsobiacom v III. lige. Táto práca ma baví a vidím sa v nej. K tomu treba pripočítať reprezentáciu, kde sú tiež traja – štyria brankári, v ktorých vidím potenciál. Nielen ja ich môžem niečo naučiť, ale spolupráca s nimi je obohatením aj pre mňa. Rád by som v tom pokračoval.

Je u vás aj ambícia byť prvým trénerom?
– Vôbec. Bolo to milé a zaujímavé spestrenie, ale nemám záujem. Už som sa nacestoval dosť počas kariéry a predsa len práca šéftrénera je spojená s tým, že sa všetko mení. V Lipsku som veľmi spokojný. Páči sa mi, že môžem pracovať aj s mládežou, čo je pre mňa podstatné.

Po 6 dueloch patrí Lipsku 8. miesto v tabuľke, do akej miery to zodpovedá tohtosezónnym ambíciám?
– Naše ambície sú posunúť sa oproti minulej sezóne minimálne o jednu priečku. V predchádzajúcom ročníku sme skončili na 8. mieste. Túto sezónu sme začali veľmi dobre, z prvých štyroch stretnutí sme získali sedem bodov, pričom sme vyhrali aj na pôde favorizovaného Rhein-Neckar Löwen. Ostatné dva duely sme však nezvládli a narazili sme na tvrdú realitu, že ešte nie sme mužstvo s konštantnou výkonnosťou. Určite sa však chceme posunúť vyššie, teda aspoň na 7. pozíciu, ale radi by sme sa vyšplhali čo najvyššie. Najlepšie tímy sú pre nás ešte ďaleko, ale dlhodobý cieľ a nie časovo definovaný je robiť kroky smerom k účasti v európskych pohároch.

Sledujete počínanie ostatných Slovákov v Nemecku? Čo hovoríte na ich výkony?
– Určite to sledujem. Viem, že Csaba Szücs je šéf obrany v Bergischer HC, v defenzíve dominuje a hrá dobre. Rozprával som sa s ním aj počas prípravy. Má veľa rôznych zranení, ktoré sú príčinou toho, že momentálne nie je v reprezentácii. Potešil ma Dominik Kalafut z Nordhornu, ktorý momentálne nastupuje aj v obrane. Minulý rok to nebolo pravidlo, ale pod novým trénerom dostáva šancu na oboch stranách ihriska, čo je pozitívne aj z pohľadu reprezentácie. Maťo Potisk odohral dobré duely za Eisenach, raz pomohol otočiť vývoj súboja a označili ho za kľúčovú postavu duelu. Péchy to má vo Ferndorfe zatiaľ tažšie, je v novom prostredí. Musí si to preskákať a verím, že sa presadí a bude mať v budúcnosti dobrú minutáž. Chvíľu to potrvá, ale má na to, aby to zvládol.

Teraz ste mali byť na zraze reprezentácie. Čo vravíte na vzniknutú situáciu?
– Pre nás je škoda, že nemôžeme v novembri odohrať zápasy s veľmi kvalitnými súpermi ako Chorvátsko a Španielsko. Vzhľadom k tomu, že v januári 2022 nás čakajú domáce majstrovstvá Európy, potrebujeme nastupovať presne proti takým silným súperom. Je to totiž veľká škola pre hráčov i trénerov, aby sme vedeli ako reagovať. Kým u nás išlo len o prípravu v rámci duelov Euro Cupu, rušia sa aj zápasy kvalifikácie ME. Osobne si myslím, že sa celkovo malo pristúpiť k inému riešeniu. Môže vzniknúť veľký problém, keď sa budú hráči vracať do svojich klubov a budú pribúdať noví nakazení. Musíme počkať, kým sa situácia zlepší a verím, že na ďalšom zraze sa budeme môcť pustiť do plnohodnotnej prípravy.

Ako využijete vzniknutý priestor zrušením sústredenia národného tímu?
– Priznám sa, že striedajú sa vo mne rôzne nálady, ale zase nie je to nič strašné. Zatiaľ mám čo robiť, dopredu pripravujem analýzy, strihám videá. Dúfam, že zostanem negatívny aj pri ďalšom testovaní. V stredu sa dozvieme, či aspoň tí s troma negatívnymi výsledkami budeme môcť niečo robiť a pokračovať v individuálnych tréningoch. Prvú pauzu pre koronavírus som využil na zhodnotenie celej minulej sezóny a prípravu novej. Teraz začneme plánovať, ako zapojiť hráčov do individuálnych tréningov, aby nevypadli z tréningového rytmu.

Autor: slovakhandball.sk, Foto: Klaus Trotter / DHfK Leipzig

SZH Podcast: Hodnotíme týždeň v hádzanej

V ďalšom hodnotení uplynulého týždňa v hádzanej sme sa zamerali na dve extraligové dohrávky, ktoré nám zhodnotili Marek Mikéci, Derviš Birdahič z ŠKP Bratislava a Andrej Sloboda z MŠK Považská Bystrica. Pri legionároch sme oslovili Tomáša Smetánku, Lukáša Péchyho, Karin Bujnochovú a Eriku Rajnohovú, aby sme sa ich opýtali, ako sa im aktuálne darí a ako hádzanárske dianie v krajinách ich pôsobiska ovplyvňuje pandémia koronavírusu.
Ďalšie epizódy podcastu SZH nájdete aj na SpotifyApple Podcasts alebo Google Podcasts.
 
Foto: https://www.facebook.com/mecaliaguardesoficial

Gyöngyös pauzuje pre koronavírus, v karanténe aj kapitán slovenskej reprezentácie

Hádzanári HE-DO B.BRAUN Gyöngyös so slovenskými rodákmi Ľubomírom Ďurišom a Michalom Tóthom ml. v kádri stihli v aktuálnej sezóne odohrať zatiaľ päť ligových duelov. Už ich mali mať na konte viac, ale aj ich pribrzdila pandémia koronavírusu, pre ktorú v ostatnom čase pauzujú na palubovkách najvyššej maďarskej súťaže. Kľúčovou postavou aktuálne 5. tímu tabuľky je slovenský tvorca hry Ľubomír Ďuriš. Kapitán reprezentácie SR sa neobjavil v nominácii na novembrové duely Euro Cupu proti Chorvátsku a Španielsku. Tréner národného tímu Peter Kukučka vysvetlil jeho absenciu koronavírusom, pre ktorý je v povinnej domácej izolácii. A nej si Ďuriš našiel čas na rozhovor pre slovakhandball.sk.

Predminulú sobotu ste ešte nastúpili na domáci duel proti Veszprému (25:35). Kedy ste zistili, že ste pozitívny?
– Áno, pár dní po zápase s Veszprémom sa objavil COVID-19 aj u ich brankára. Nás každý týždeň testujú, bohužiaľ, minulý štvrtok vyšiel pozitívny test mne i ďalším dvom mojim spoluhráčom.

Čo to teraz pre vás znamená v praxi?
– Musím zostať teraz v karanténe 10 dní. Následne opäť absolvujem test. Potom musím absolvovať rôzne vyšetrenia u lekárov a až po nich sa rozhodne, kedy sa budem môcť zapojiť do tréningového procesu.

Pociťovali ste nejaké príznaky ochorenia COVID-19?
– V deň výsledku testu som mal zvýšenú teplotu 37,2. Iné príznaky som nemal.

Odkedy sa začala sezóna, vyskytlo sa aj predtým ochorenie vo vašom klube?
– Nie, nevyskytlo. Hrali sme aj kvalifikáciu Európskej ligy, cestovali sme do Berlína a všetko bolo v poriadku. Boli sme jedno z posledných mužstiev, ktoré nemalo pozitívny test, teda až doteraz.

Uplynulú stredu ste mali hrať proti Ferencvárosu, tešili ste sa už na ´slovenské´ derby proti Žernovičovi a J. Mikitovi?
– Tento zápas nám raz odložili, lebo v tíme súpera mali pozitívny prípad. Na druhý pokus som si bol istý, že to odohráme a tešil som sa, že sa s chlapcami stretneme na ihrisku. Navyše, mal to byť aj televízny duel. Žerko chytá v neskutočnej forme, a tak som mu chcel trošku pokaziť štatistiky. Písal som si s ním a rozoberali sme túto náročnú situáciu. Potom ma informoval, že zase majú pozitívneho hráča a následne to postihlo aj nás. Verím, že do tretice to vyjde, budeme všetci zdraví a zahráme si.

Začiatkom novembra mala reprezentácia odohrať prvé dva duely Euro Cupu. Tie by ste zrejme nestihli…
– Zraz bol plánovaný na 1. novembra, ale dlho nebolo isté, či sa vôbec uskutoční. Napokon prišlo k jeho zrušeniu, ale aj tak by som nebol k dispozícii. Situácia a pravidlá sa neustále menili, ťažké to mali aj zväzoví funkcionári. Dnes nikto nevie, čo bude platiť na druhý deň.

Patríte medzi kľúčových hráčov národného tímu. Ako zareagoval na túto nepríjemnú správu tréner Peter Kukučka?
– Hneď, ako som sa dozvedel túto nepríjemnú správu, tak som mu zavolal. Porozprávali sme sa o celkovej situácii a uvidíme, čo sa bude ďalej diať. Poprial mi skoré uzdravenie, lebo to je teraz najdôležitejšie.

Autor: slovakhandball.sk, Foto: SITA

Dôležitá bude pozícia pred play-off, nie priebežné poradie v októbri

Pivot Martin Slaninka mohol na blížiaci sa zraz slovenskej mužskej hádzanárskej reprezentácie pred zápasmi Euro Cupu pricestovať ako líder najvyššej švajčiarskej súťaže. Jeho tím HSC Suhr Aarau potreboval zvíťaziť v nedeľňajšom stretnutí NLA nad TSV St. Otmar St. Gallen, aby sa dostal na líderskú priečku v ligovej tabuľke. Prišla však prehra 24:31 (9:15), a tak víťaz tohtoročného Superpohára vo Švajčiarsku figuruje pred reprezentačnou prestávkou na 3. pozícii. Tridsaťjedenročný Slovák v rozhovore pre slovakhandball.sk priblížil okolnosti tohto nečakaného zaváhania, situáciu v hádzanej z pohľadu boja s koronavírusom v krajine helvétskeho kríža i s jeho uvoľnením pre potreby národného tímu SR i návratom späť do klubu.

Váš tím sa po nedeli poskočiť na 1. priečku v tabuľke NLA, ale šancu ste nevyužili. Prečo?
– Áno, mohli sme sa stať lídrami, ale nevyšlo to. Treba však dodať, že aj keby sme zvíťazili a dostali sa na čelo, tak len v nekompletnej tabuľke. Schaffhausen a Winterthur ešte neodohrali všetky svoje zápasy.

Je pre vás prvá domáca prehra s TSV St. Otmar od augusta 2016 o to trpkejšia, že ste ňou prišli teraz o možnosť byť lídrom?
– Mňa bolí každá prehra úplne rovnako. Dôležité je, kde budeme figurovať pred play-off, aby sme si vypracovali dobrú východiskovú pozíciu pred vyraďovacími bojmi, a nie to, či sme boli prví v októbri.

Prekvapil vás niečím súper zo St. Gallenu?
– Tým, ako sa im darilo strelecky presadzovať z diaľky, z desiatich – jedenástich metrov, prekvapili aj samých seba a nie len nás. Vyšiel im vstup do zápasu a po celý čas hrali veľmi rozumne. Vyhrali zaslúžene.

Rozhodlo sa o osude duelu už v prvom polčase?
– Nezachytili sme úvod (0:4), ale niekedy okolo 20. minúty sme sa dotiahli na 9:10. Do konca polčasu sme zahodili dve sedmičky a niekoľko vyložených príležitostí a zase nám odskočili na polčasový šesťgólový rozdiel (9:15).

Hrali ste doma, ale podľahli ste až o sedem gólov. Mali ste ako družstvo zlý deň?
– Doma body nestrácame. V tejto sezóne sme u nás jasne zdolali aj tímy ako Schaffhausen, Thun či Kriens. Dostať takúto facku pred vlastnými fanúšikmi ako teraz od St. Gallenu si už nemôžeme dovoliť. Bol to naozaj nevydarený deň.

Podľa štatistík bol rozdiel vo výkone brankárov. Pre vás osobne však zrejme nebol problém gólovo sa presadiť, keďže tri z vašich štyroch striel skončili v bránke súpera. Ako ste to videli vy?
– Štatistiky neklamú. Hosťujúci brankár zachytal dobre, kdežto naši mali úspešnosť dokopy necelých 14 percent. Pritom nemuseli čeliť len strelám zo šestky. V útočnej fáze sme sa presadzovali z pivota aj z krídiel, ale, bohužiaľ, naše spojky mali obrovský strelecký odpad. K tomu sme ako tím spravili veľké množstvo technických chýb.

V lige ste ste sa prezentovali úspešnou sériou. Do nedele ste z 10 možných bodov v piatich dueloch ste získali 9 bodov. Cítili ste sa vo forme?
– Cítili sme sa dobre, naozaj sme boli na dobrej vlne. Liga ja však tento rok nesmierne vyrovnaná. Každý môže zdolať každého, o čom sme sa naposledy presvedčili na vlastnej koži.

Naopak, St. Gallen získal v predchádzajúcich štyroch súbojoch len dva body, ale teraz sa na vás vytiahol. Je to zaváhanie o to nečakanejšie?
– St. Gallen má skúsený tím, v útoku hrajú zodpovedne a dobre bránia. Po tých bodových suchotách prišli k nám s tým, že nemajú čo stratiť a vytiahli sa na nás. Miestami som mal pocit, akoby chceli tie body viac ako my…

Otočme to na príjemnejšiu tému. V úvode sezóny ste získali superpohár a v tabuľke ligovej súťaže ste na 3. mieste. Spokojnosť s doterajším priebehom ročníka?
– Superpohár je veľkým úspechom pre náš klub, sme hrdí, že sme ho mohli zdvihnúť nad hlavu. Od začiatku sezóny sa nám darí. V tíme aj v klube vládne spokojnosť. To však neznamená, źe sa nemáme kam posúvať. Stále je o čo hrať.

Nepokračujete však vo Švajčiarskom pohári, v ktorom vás vyradil tím Kadetten Schaffhausen. Ten ste však predtým zdolali v superpohári i v lige. Čo bolo príčinou hladkej osemfinálovej prehry 17:26?
– Áno, bol to už náš tretí vzájomný duel túto sezónu. Schaffhausen hral doma a revanšoval sa nám za predchádzajuce prehry. Veľmi dobre a tvrdo bránili, čím sa dostávali oveľa častejšie do rýchleho protiútoku, čo je ich najväčšia zbraň.

Situácia s koronavírusom sa na celom svete rapídne zhoršuje. Ako to vyzerá vo Švajčiarsku z pohľadu hádzanej?
– Obmedzenia počtu divákov, rúška na tribúnach a v útrobaćh haly, obmedzovanie kontaktu s divákmi sa stali bežnou súčasťou našich zápasov. Nakoľko aj čísla vo Švajčiarsku v poslednej dobe vzrástli, stopli nižšie súťaže. Pokiaľ ide o najvyššie súťaže, uvidíme, aká bude situácia po reprezentačnej prestávke.

Ak to okolnosti dovolia, už na budúci týždeň by ste mali s reprezentáciou odohrať prvé dva duely Euro Cupu. Budete k dispozícii?
– Áno, budem. Z klubu ma aj v tejto situácii uvoľnia. Keďže sa však Slovensko dostalo na ´červenú listinu´, po návrate do Švajčiarska, by som mal ísť do 10-dňovej domácej karantény. Ako profesionálny športovec som však mohol požiadať o výnimku, ak ide o oficiálny termín reprezentácie a budú dodržané určité hygienické a protipandemické opatrenia. Dnes som dostal oficiálny e-mail, že mi kantón Aargau výnimku udeľuje, takže môžem vycestovať a aj sa vrátiť bez problémov.

Tešíte sa, že po dlhom čase bude opäť spolu v národnom tíme?
– Na chlapcov sa teším, veď sme sa nevideli takmer rok. Zmeriame si sily s dvomi špičkovými tímami. Škoda, že proti Chorvátom nebudeme môcť nastúpiť na vypredanom hokejovom štadióne, ako to bolo pôvodne v pláne.

Autor: slovakhandball.sk, Foto: Roland Urech Photography, Studio 12

Aj bez polohrubej múky veľká spokojnosť Korbela s angažmánom v Rumunsku

Marek Korbel si v reprezentácii trúfa obstáť aj proti najlepším

Marek Korbel má za sebou prvú skúsenosť so zahraničným angažmánom. Uplynulé dva roky strávil v českom HC Zubří a v lete urobil ďalší krok, aby sa vo svojej hádzanárskej kariére posunul ďalej. Zamieril do Rumunska, kde si od leta oblieka dres tímu CSM Fagaras. Ľavoruký odchovanec bratislavského ŠKP o novom klube, živote v Rumunsku i svojom vzťahu k reprezentácii Slovenska, v ktorej by mohol byť pre trénera Petra Kukučku voľbou na post pravej spojky, porozprával pre slovakhandball.sk.

Váš prestup do Fagarasu prebehol viac-menej bez výraznejšej mediálnej pozornosti, ako ste sa dostali do Rumunska?
– V Zubří som bol dve sezóny od roku 2018 a tento rok v máji sa mi tam skončila platnosť zmluvy. Na ďalšom pokračovaní sme sa nedohodli, a tak som bol nútený hľadať si nový klub. Zo začiatku som nemal veľmi na výber, no neskôr prišlo viac ponúk. Keď som bol na skúške v Poľsku, tak mi zavolal spoluhráč z reprezentácie Marek Kováčech, že či nechcem ísť hrať do Rumunska. Najprv som si nebol veľmi istý, ale oslovil ma agent a dal mi výbornú ponuku. Veľmi mi pomohla moja priateľka, ktorá komunikovala s klubom, agentom a volala aj s trénerom, kým ja som bol na tréningoch a dohodla všetky podmienky. Spojil som sa aj s českým krídelníkom a bývalým hráčom Tatrana Prešov Tomášom Čípom, keďže hrá za rumunský klub Baia Mare a teda dobre pozná tamojšiu ligu. Ten ma utvrdil v tom, že je to dobrá voľba a mám do toho ísť. Najviac zavážilo, že by som bol prvá pravá spojka a dostával dostatok priestoru, tak som ďalej neváhal a upísal sa. Marek mi dal aj rady ako komunikovať s agentom a riešiť rôzne situácie, keďže dovtedy som nemal až také skúsenosti, takže som mu vďačný.

Na aké obdobie ste uzavreli zmluvu?
– Zmluvu som podpísal na jednu sezónu do júna 2021.

Skúste priblížiť fanúšikom hádzanej na Slovensku, do akého klubu ste išli?
– Prestúpil som do CSM Fagaras. Je to klub, ktorý hrá najvyššiu rumunskú súťaž – Ligu nationala. Pred touto sezónou sa uskutočnila veľká hráčska obmena, zmenili sa tri štvrtiny kádra. V tíme máme dvoch rumunských reprezentantov, jedného reprezentanta Čiernej Hory, jedného Srba a zvyšok sú všetko rumunskí hráči. Hádzaná je v Rumunsku, ale aj v tomto meste veľmi populárna, po futbale je to druhý najobľúbenejší šport.

A čo mesto?
Fagaras sa nachádza v strede Rumunska v Transylvánii. Je to síce menšie mesto, má okolo 30-tisíc obyvateľov, ale je tu všetko, čo s priateľkou potrebujeme k životu, takže som spokojný.

Aké sú jeho ambície?
– Skončiť po základnej časti zo 16 tímov do 8. miesta a prebojovať sa do play-off. Je to však náročné, keďže sa hrá turnajovým spôsobom a ľahko sa môže stať, že sa koronavírus vyskytne aj v našom tíme a pre neúčasť na turnaji sa nám skontumujú nejaké zápasy takisto, ako sa to stalo naším súperom.

Ako sa vám zatiaľ darí osobne a klubu, ktorému aktuálne patrí 9. pozícia v tabuľke?
– Hrávam skoro celé zápasy. Som skutočne veľmi rád, že mám toľko priestoru a dôveru trénera. Je to tu pre mňa všetko nové, iný útočný a obranný systém, ako som bol zvyknutý, ale viem sa presadiť. Zatiaľ som skóroval v každom zápase, pripísal som si aj asistencie. Moja úloha je najmä streľba z diaľky, ale zapájam sa aj do obrannej časti hry, nechodím striedať. Pokiaľ ide o naše výsledky, tak máme za sebou zatiaľ 9 zápasov a bilanciu 4 výhry – 5 prehier. S momentálnym 9. miestom sme spokojní, stále sme blízko k postupovým priečkam do play-off.

Skúste porovnať Rumunsko s česko-slovenským prostredím, v ktorom ste doteraz pôsobili, zo stránky hádzanárskej i z bežného života?
– Najväčším rozdielom je to, že všetky kluby v najvyššej rumunskej súťaži sú profesionálne, takže takmer každý deň trénujeme dvojfázovo, čo mi vyhovuje. Ak mám porovnať ligy, tak rumunská je vyrovnanejšia ako slovenská a česká. S Dinamom Bukurešť, čo je pravidelný účastník Ligy majstrov a niekoľkonásobný šampión Rumunska, sme prehrali len o 4 góly. Hádzaná tu je o dosť tvrdšia, momentálne neviem posúdiť, či aj rýchlejšia, keďže sa hrá tým turnajovým spôsobom, kde je to viac o taktike a menej sa behá. Hráči sú vysokí a dobre fyzicky pripravení, viac strelecky disponovaní. Jednoducho, každé družstvo má aspoň dvoch ´kuričov´, čo prídu a z 12 metrov neskutočne vypália, čo v našich ligách nie je veľmi bežné. Čo sa ešte líši oproti klubom, v ktorých som pôsobil, tak to je, že máme zabezpečené spoločné obedy a večere, no to je v zahraničí viac-menej štandardom. V bežnom živote sme nepocítili nejaké veľké zmeny, asi len to, že nemajú polohrubú múku, majú iba milión druhov hladkej… (úsmev).

Prekvapilo vás tam niečo?
– Musím priznať, že keď sme aj s priateľkou do Rumunska išli, tak sme mali určité predsudky, čo sa týka vyspelosti Rumunska ako krajiny a boli sme trošku skeptickí ohľadom úrovne života. Po príchode sme však zistili, že obavy boli úplne neoprávnené a prekvapilo nás, že na to, ako je tu lacno, tak kvalita potravín aj služieb je veľmi vysoká. Tiež bývame neďaleko hôr, tak aj príroda sa nám tu páči. Prekvapil nás aj jazyk, aký je náročný, pretože to znie ako mix všetkých jazykov sveta a pritom nerozumieme ani slovo…

Okúsili ste niečo, čo dovtedy nie?
– Z jedla som skúsil kurací vývar s mliekom. Dosť ma prekvapilo, že oni si tu do každej polievky dávajú mlieko, kyslú smotanu alebo jogurt. No musím povedať, že toto nie je nič pre mňa. Častejšie jem bravčové mäso, keďže práve to tu je najpopulárnejšie, naopak hovädzie sa tu konzumuje najmenej. Ďalšia vec, u nás nás nezvyčajná, je vyprážaný syr podávaný často ako predjedlo, zásadne s polovicou surovej cibule a paradajky. Tu tiež preferujem slovenskú klasiku – vyprážaný syr s hranolkami a tatárskou.

Ocitli ste sa v širšej nominácii reprezentačného trénera Petra Kukučku na duely Euro Cupu. Čo na to hovoríte?
– Ja som veľmi rád a vážim si každú nomináciu a pozvanie na reprezentačný zraz, aj keď práve nehráme takéto zápasy. Pre mňa je česť reprezentovať. Dúfam, že dostanem príležitosť, bola by to pre mňa nová skúsenosť a vlastne aj krst ohňom zahrať si proti majstrovi a vicemajstrovi Európy. Teším sa na zápasy a dúfam, že nám momentálna situácia dovolí ich odohrať. Aj keď radšej by som bol, keby sme hrali pred divákmi, aby si ich aj oni užili naživo.

Na poste pravej spojky by ste mohli dostať príležitosť, keďže doterajšia stálica na tejto pozícii Patrik Hruščák chýba v nominácii. Trúfate si obstáť v súbojoch s hviezdnymi tímami ako Chorvátsko a Španielsko?
– Áno, trúfam si hrať proti takýmto tímom, preto trénujem a hrám hádzanú, aby som hral proti tým najlepším. Budem rád, ak dostanem príležitosť, spravím všetko pre to, aby som nesklamal.

Vraj ste mali zdravotné problémy, o čo išlo a už ste v poriadku?
– Áno, v auguste 2019 som si roztrhol predný krížny väz a poškodil meniskus. Mesiac na to ma operovali. Ja som bol pripravený nastúpiť aj na zápasy play-off za Zubří, ale pre pandémiu koronavírusu sa sezóna predčasne skončila a ja som to nestihol. Na jednej strane som aj rád, mal som tak viac času na rekonvalescenciu. Do letnej prípravy som nastúpil stopercentne fit a bez ortézy. S kolenom nemám žiadne problémy ani obmedzenia, hrám naplno, vôbec ma nelimituje.

COVID-19 rezonuje na celom svete. Aká je situácia v rumunskej hádzanej?
– Rumunsko je jediná krajina, kde sa liga začala hrať turnajovým spôsobom a bez divákov. Funguje to tak, že sa hrá na neutrálnej pôde, všetkých 16 tímov príde do mesta, každý tím je ubytovaný zvlášť v hoteli. Celý čas sme izolovaní, do haly musíme prísť už v dresoch, v hale nemôžeme používať šatne ani sprchy pre prísne hygienické nariadenia. Sprchujeme sa až v hoteli. Po každom zápase sa dezinfikuje celý priestor. Hrá sa súčasne v dvoch halách a všetci účastníci turnaja musia prísť s negatívnym testom na koronavírus.

Ako ste zvládli doterajšie turnaje?
– Prvý turnaj sme mali v septembri, kde sme za tri dni odohrali tri zápasy, čo bolo naozaj náročné. Druhý turnaj sme absolvovali začiatkom októbra, kde sme počas deviatich dní mali naplánovaných šesť stretnutí. Pravdupovediac, to som si nevedel vôbec predstaviť, je to čistý masaker. Malo sa hrať systémom dva zápasy za dva dni a deň voľna. Momentálne pravidlá sú však nastavené tak, že ak mužstvo nie je schopné prísť na turnaj s minimálne 9 hráčmi, tak sa všetky jeho plánované duely skontumujú výsledkom 0:10. Dvaja naši plánovaní súperi sa nemohli na turnaj dostaviť pre pozitívne testy hráčov, tak napokon a našťastie sme odohrali len štyri súboje a ďalšie dva sme vyhrali kontumačne. Momentálne neviem, čo bude ďalej, viacero tímov nesúhlasí s pokračovaním ligy týmto spôsobom. Uvidíme, ako rozhodne federácia, či naplánuje ďalší turnaj, alebo sa prejde na klasický systém súťaže.

Mali ste nejakú skúsenosť s koronavírusom?
– PCR test som absolvoval už asi 10-krát, zatiaľ som bol vždy negatívny. Koronavírus zasiahol asi pred mesiacom priamo aj náš tím, keď boli dvaja spoluhráči pozitívni. Našťastie, v tom čase sme z preventívnych dôvodov trénovali individuálne, a tak sa nám to nešírilo. Počas izolácie nemali žiadne príznaky, tak sa k nám po karanténe mohli pripojiť, keď mali testy opäť negatívne.

Ako zvláda Rumunsko boj s pandémiou?
– Momentálna situácia je taká, ako asi v každej krajine, počet nakazených stúpa každým dňom. Prírastky nakazených sa hýbu okolo troch až štyroch tisíc za deň pri počte 19,5 milióna obyvateľov. Povinné je nosenie rúšok v interiéri a pred vstupom do obchodov merajú teplotu. Zatiaľ nič nezatvárajú a môžeme normálne trénovať. Uvidíme, ako sa to bude vyvíjať ďalej. Treba myslieť pozitívne a chrániť sa. Dúfam, že čoskoro sa opäť zaplnia haly a budeme si zápasy môcť užívať spolu s fanúšikmi, bez ktorých to vôbec nie je ono.

Autor: slovakhandball.sk, Foto: CSM Fagaras

Najnovšie news

Naši partneri

Generálny partner SZH a titulárny partner ligy a reprezentácie
Partner SZH
Technologický partner SZH
Oficiálny partner mobility SZH
Oficiálny partner NHE a MOL Ligy
Oficiálny partner oblečenia SZH Oficiálny partner oblečenia SZH
Mediálny partner SZH
Clothing partner of the Men´s National Team for the EHF EURO 2022