Načítavanie údajov ...

Ženské družstvo ŠKP Bratislava s mamou ako trénerkou a dvomi dcérami na palubovke, Petra Azácis v súťažnom zápase po 21 rokoch

Skutočná rarita. Naše ženské družstvo sa v aktuálnom ročníku môže spoľahnúť aj na výkony trojčlenného rodinného tandemu. Trénerka Jana Kuťková má totiž vo svojom kádri hneď dve dcéry – Marcelu Martanovičovú a Petru Azácis. Obe sa vrátili k hádzanej po dlhšej prestávke. Petra, ktorá je známa aj ako športová redaktorka a moderátorka na Expresse, sa predstavila v súťažnom zápase dokonca po dlhých 21 rokoch! Práve s ňou sme sa rozprávali, aké je to byť v jednom tíme s mamou aj sestrou, aký bol jej návrat k súťažnej hádzanej a ako sa zatiaľ darí ženskému družstvu ŠKP v zápasoch.

Prvý zápas bol zvláštny

Petra, ako sa to celé zomlelo, že ste sa stretli s mamou a sestrou v jednom tíme? 
Je to zaujímavý príbeh, keďže som hádzanú hrala naposledy pred 21 rokmi v Topoľníkoch. Potom som bola tehotná, mám dvoch synov a odkedy som mala prvého, tak som už nehrala. Minulý rok mi mama hovorila, že je ich na tréningu málo a pýtala sa ma, či by som si s nimi nešla zatrénovať. Zlanaríla ma a podarilo sa jej presvedčiť aj sestru, ktorá má už tri deti. Najprv sme len trénovali, a po niekoľkých mesiacoch sme dostali návrh nechať si urobiť registračky. A takto to celé vzniklo.
Dvadsaťjeden rokov je dlhá doba. Ešte ste predtým pomysleli, že by ste sa vrátili na ligové palubovky? 
Ja už asi nie. Sestra mala na rozdiel odo mňa len päťročnú pauzu, ale tých 21 rokov je veľa. Pokladala som svoju kariéru za uzavretú. Trénerstvo ma taktiež nelákalo. Raz som to skúsila v jednom zápase, keď chýbal tréner a povedala som si, že toto nikdy v živote nedám (smiech). S hádzanou som ale bola stále v kontakte ako športová redaktorka a snažila som sa dávať ju do povedomia médií. S návratom na palubovku som už ale nepočítala.

Napriek dlhej pauze zvládate držať krok s mladšími spoluhráčkami, klobúk dole…
Tréningy sa dajú zvládať, človek sa aspoň môže udržiavať v kondícii. Čo sa týka zápasov, je to trochu ťažšie. Cítim sa ako v cudzom tele. Kedysi boli mojou silnou stránkou rýchle nohy. Teraz som už pomalá a keď sa snažím urobiť pohyb, ktorý som kedysi vedela, zrazu mi to nejde. Na ihrisko chodím preto len na približne 7 minút. Tie vydržím odohrať naplno v obrane aj útoku. Potom, keď vygúľam oči, mama vie, že je čas ma vystriedať.

Bol váš prvý súťažný zápas obzvlášť náročný?
Bol zvláštny. Po tých 21 rokoch bez zápasu som si uvedomila, že mám zrazu brutálnu trému. To sa mi predtým vôbec nestávalo. Mala som v sebe pocit zodpovednosti. Nebola to žiadna sranda, nešla som sa zabávať. Videla som, že ostatné baby sa snažia, makajú a počas zápasu sa dostávajú do varu. Hlavne som im to nechcela pokaziť. V tom mi pomohlo, že pri mne stála aj moja sestra. S Macou bývame pri sebe, naše deti spolu vyrastajú a sme si veľmi blízke. Keď som si uvedomila, že je tam so mnou, cítila som sa lepšie.

Trénovať pod mamou bola nevýhoda

Mama vás so sestrou už trénovala v mládežníckych kategóriách. V čom je to teraz iné?
Keď sme boli mladé, bola to skôr nevýhoda a niekedy to bolo naozaj nepríjemné. Veľa ľudí a rodičov si myslelo, že máme nejakú výhodu a mama nás v zápasoch uprednostňuje. Bolo to ale úplne naopak. Mama bola na nás prísnejšia ako na ostatné a chcela ukázať, že nemáme v jej družstve žiadne výhody. Teraz je to už ale v pohode. Už sme staré, dospeli sme a funguje nám to dobre.

Aký to bol pocit, keď ste po rokoch opäť nastúpili na zápasu po boku mamy aj sestry?
Keď idem na zápas, v tom momente si to vôbec neuvedomujem. Predtým, keď sme ešte hrali proti sebe, sa ma ľudia taktiež pýtali, aké to je hrať proti mame či sestre. Ja som im vždy hovorila, že to vôbec nevnímam. Počas zápasu nie je čas sa nad tým ani zamýšľať.

Máte s mamou ako trénerkou aj vtipné príhody?

Jasné. Mama rada vymýšľa vždy nejaké nové hry, kde sa padá, oblieza, prelieza, aby to bolo atraktívne a potom sa bohovsky na tom baví. My so sestrou drieme a mama sa na nás zabáva. Ju to vyslovene teší (smiech). Na to, že má 68, je stále rovnaká a vôbec sa nemení. Mentálne je mladšia ako moji rovesníci (úsmev).

Rádio, časopis, deti aj hádzaná

Ako by ste teda charakterizovali svoju mamu ako trénerku?
Je to trénerka, ktorá je strašne ľudská. Niekedy je prísna, povie si svoj názor, aj keď je nepríjemný. Povie nám viackrát, či sme normálne, ale myslí to v dobrom. Je však spravodlivý človek, rodič aj tréner. Keď má hocijaká baba problém, vie, že môže za ňou prísť a ona ju pochopí.

A čo vaša sestra?
Sestra je ten typ spojky, s ktorou každý hrá veľmi rád. Jej úloha je strieľať góly, čo ona aj robí. No zároveň je vzácny typ spojky, pri ktorom si prídu na svoje pivoti aj krídla. Rozdáva geniálne prihrávky, nehrá na svoje štatistiky a majú sa pri nej dobre všetci. Každý s ňou hráva veľmi rád. Keď sa opýtam viacerých dievčat, ktoré už skončili kariéru, že s kým by si chceli ešte niekedy zahrať, tak povedia práve moju sestru.

Okrem toho, že hráte, máte dvoch synoch a stíhate pracovať aj v rádiu… Ako to robíte?
Tým, že pracujem len určitú časť dňa, sa to dá. Vysielam od 6tej do 9tej ráno na Expresse. Potom mám o 10tej poradu a po nej už mám voľno. Vďaka tomu stíham ešte robiť aj časopis Playball a poobede som doma. Niekedy mám dokonca čas si ľahnúť a oddýchnuť a na tréning idem s dobrou náladou a plná energie. Moja sestra to má trocha náročnejšie, no zvláda to bravúrne.

Vaše družstvo sa pohybuje v príjemnom strede tabuľky. Ste spokojné s doterajšími výsledkami?
Ale áno, výsledkovo je to celkom dobré. Oproti minulej sezóne ostalo v tíme len pár báb. Prišli sme my dve so sestrou a veľa kočiek prišlo z Interu, kde hrali rovnakú súťaž. Vytvorili sme dobrý kolektív a vieme si otvorene povedať, kde robíme chyby. Dvakrát sme všetky vybuchli a hrali sme úplne zle. Niekedy hráme dobre, no máme smolu a nevieme premeniť šance. V našom družstve ale vládne pohoda. S dievčatami sa veľa nasmejeme sa a človek sa s nimi cíti o niekoľko rokov mladší.

Hádzaná vás zjavne baví, ako dlho si ešte viete predstaviť hrať ligové zápasy?
Zatiaľ sa bavíme hádzanou a uvidíme, čo bude ďalej. Hlavne dúfam, že sa nezraním a ideálne by bolo keby nás bolo v družstve viac, aby sme sa so sestrou na súpisku ani nedostali a zaskočili iba vtedy, keby boli baby choré či zranené.

Zdroj: https://hadzana.skpbratislava.sk/novinka/143/rodinny-tandem-zien-v-jednom-time-mama-aj-dve-dcery 

Najnovšie news

Naši partneri

Generálny partner SZH a titulárny partner ligy a reprezentácie
Partner SZH
Technologický partner SZH
Oficiálny partner mobility SZH
Oficiálny partner NHE a MOL Ligy
Oficiálny partner oblečenia SZH Oficiálny partner oblečenia SZH
Mediálny partner SZH
Clothing partner of the Men´s National Team for the EHF EURO 2022