Slovenský Zväz Hádzanej

logo logo logo

Medzi sedmičkami tomáša kuťku: Zostávajú v našich srdciach

Pravidelná rubrika hádzanárskeho odborníka Tomáša Kuťku. Článok bude priebežne aktualizovaný o mená zosnulých hádzanárov a hádzanárok
20.02.2017, Autor: Tomáš Kuťka, Foto: parameter.sk

Pôvodne som mal v pláne úplne inú a oveľa optimistickejšiu tému, ale nečakaný skon Tibiho Méhesa nevdojak upriamil moje myšlienky iným smerom. Každý z nás raz musí zomrieť, ale kruté je, keď smrť príde nečakane a skoro. Mnohí sa pýtajú, kedy je na smrť skoro? Podľa Milana Lasicu je psychologická „starecká“ hranica sedemdesiat rokov. Po nej - vraví majster Lasica - prídu dve „výhody“: Človek môže cestovať zadarmo mestskou dopravou a ak náhodou zomrie, nik si už netrúfne povedať, že zomrel predčasne. Vo svojich najintímnejších chvíľkach často prosím Boha, aby ma nenechal prežiť nikoho, kto je odo mňa mladší. Ale božia prozreteľnosť o tomto s nikým nevyjednáva. A tak si človek aspoň praje, keď sa musí rozlúčiť s niekým kto mu bol blízky, aby duša zomrelého, zbavená všetkého ľudského trápenia, už bola – ako sa vraví – na „lepšom.“ 

Aj hádzaná už stratila mnoho výnimočných ľudí a mnohých v mladom veku. Máme turnaje na počesť Jožka Geru alebo Tomáša Jakubču, memoriál by mohli mať aj ďalší „mladí“ ako Trandžíková, Gáliková, Cíferská, Škodová, Salingerová, Jursíková či Papiernik, Hirner alebo Gotzman. V nebi už odpočívajú také trénerské esá ako Gross, Gubrický, Oravec, Gregor, Bako, Lafko, Mikuš, Danove, Végh, Turbek, Bulík, Berec, Jašek, Marko, Otřísal, Slavinský, Broska, Palmová, Husár, Šípoš, Vlahy, Hargaš - nech odpustia všetci zosnulí kolegovia, ktorých som tu narýchlo nespomenul. Nedá sa zabudnúť ani na množstvo skvelých hráčov, funkcionárov a rozhodcov ako Ambruš, Seruga, Briešťanský, Zeman, Schiller, Gécz, Koukal, Pardubský, Cichý, Medvecká, Štarkeová, Jašík, Kuštor, Brišš, Baumgartner, Vicena, Alfoldi, Košec, Klein,  Varga, Madara, Kemenský, Klčo, Takáčová, Móric, Kráľovičová, Pekarovič, Greguš, Hupka, Muránsky, Godál, Farkaš, Michalcová, Hradecký, Vítová, Tóth, Š.Berec, Gregušková, Ruman, Kiššová, Ulrich a ďalší výnimoční a hádzanej oddaní ľudia. Všetci títo skvelí borci zostanú naveky v dušiach svojich blízkych, ale nielen v úzkom kruhu svojej rodiny, ale aj tej najširšej hádzanárskej famílie, už budú naveky zakotvení v našich srdciach. Po mnohých z nich zostane aj nezmazateľná fortieľna stopa v celom rade odborných publikácií, po mnohých odkaz v pamäti ich zverencov a odchovancov, úcta a rešpekt u odborných oponentov a absolútne po všetkých ozvena potlesku vďačných divákov a nesčíselné množstvo prekrásnych zážitkov. 

Keď na brehu Hrona, podľa historikov to (z miesta výhľadu do dolín) malo byť niekde v blízkosti dnešných Psiarov, začal cisár Marcus Aurelius písať svoje povestné „Hovory k sebe,“ venoval jednu z prvých statí aj smrti. Považoval ju za prirodzenú súčasť života každého tvora. Napísal pamätné slová :“Nepohŕdaj smrťou, ale ochotne sa s ňou zmier. Príroda to tak chce a tak sa posnaž odísť v dobrej vôli!“ Z toho pramení veľké poučenie pre živých. Filozofickú hĺbku odkazu Marka Aurelia má aj výrok nebohého Jara Filipa pri príležitosti úmrtia famózneho hudobníka Deža Ursíniho : „Odišiel zbalený.“ A tak sa ľudia v mojom veku hotujú „baliť.“ Najskôr reálne zhodnotia svoje možnosti a už sa nehrnú  do pozícií, na ktoré človek už objektívne nemá. Napriek tomu by sa ale každý mal snažiť činorodo pomáhať všade tam, kde ešte v určitej polohe môže byť osožný.  Potom sa treba zmieriť so svojimi neprajníkmi a naučiť sa empatii aj voči tým, ktorí by človeka najradšej utopili v lyžičke vody. Treba sa starať o svoje telesné aj duševné zdravie a úplne nakoniec – ľuďom, ktorých máte radi to nezabudnite dávať aj najavo. A robte to tak často, ako sa len dá...                    

 Všetci naši nebohí hádzanárski priatelia sú tu stále medzi nami, v spomienkach, či v nezabudnuteľných „hláškach“ ako „Čo si palcom robená?!“ (Laco Gross), či „Všetko musí mať štábnu kultúru“ (Bubo Ambruš), „Hádzaná je len vtedy, keď máš loptu. Keď loptu nemáš, tak to nie je hádzaná, ale vykladanie vagónov.“ (Fero Bako), „Keby sprostost kvitla, ty bys bola jak Getsemanská zahrada.“ (Jožko Oravec), „Vy moje kozy, čo ste to zasa vyviedli ?“ (Martin Gregor), „Já ten dochtorský realizačný tým rospustým“ (Lajko Schiller), „Finta,finta,finta...“ (Zdeno Jašek), „Tie dva body ste nám mohli poslať aj poštou.“ (Miro Pekarovič), „Len čo si baby umyjú ježov, vyrazíme.“ (Fero Bako), „Daj o gól viac ako súper a nemôžeš prehrať“ (Nandy Čáp), „Pome, dedinčanky, vyklepeme tie frajerky z hlavného mesta!“ (Laco Marko), „Čo robíte na tej lavičke?! Dvoch vás tam platíme, námestnícke platy berete!“ (Tono Jašík), „Vnímaj,vnímaj!“ (Lojzo Berec), „Najväčšie blbosti z Prahy posielajú Slováci.“ (Fero Bulík), „Še kus pobavime“ (Vilo Lafko),  „Nékedy mosíš urobit krok dozadu, abys potom mohóv urobit tri kroky dopredu“ (Ero Gubrický) a tak by sa dalo pokračovať donekonečna. Nie je vylúčené, že v mojich glosách sa tu a tam objaví spomienka na tých, ktorí našu hádzanú kreovali a stáli pri nej v jej lepších i horších časoch. Zaslúžia si našu úctu a vďaku. Odpočinutie večné daj im Pane a svetlo večné nech im svieti! Naveky zostávajú v našich srdciach.


Autor je známy hádzanársky tréner a publicista

Partneri
Reklamný partner ženskej reprezentácie
Reklamný partner mužskej reprezentácie
Reklamný partner ženskej reprezentácie
Reklamný partner mužskej reprezentácie
Oficiálny auto partner
Slovenského zväzu hádzanej
Oficiálny partner Extraligy a WHIL
Mediálny partner
Mediálny partner
Mediálny partner
Mediálny partner
Mediálny partner