Nebýva obvyklé, aby tréner najúspešnejšieho slovenského tímu v kategórii mužov zamieril k mládeži. Obzvlášť, keď počas sezóny získal obe domáce trofeje - majstrovský titul i prvenstvo Slovenskom pohári, navyše si jeho zverenci pripísali štvrťfinálovú účasť v Európskom pohári. Pavol Jano si však zvolil túto cestu. Po konci jeho pôsobenia v Tatrane Prešov siahol po ňom ŠK Zemplín Trebišov. Klub, ktorý sa v minulom ročníku stal v kategórii mladšieho dorastu slovenským šampiónom a medzi staršími dorastencami získal bronz. Nielen na najvyššie priečky sa pokúsi dostať svojich nových zverencov, ale najmä ich posunúť v hádzanárskej kariére.

Mali ste po konci pôsobenia v Prešove pokračovať chuť pokračovať v práci hádzanárskeho trénera? Nechceli ste zostať pri trénovaní dospelých?

„Nemal som dôvod nemať chuť ďalej trénovať. Prakticky som ako tréner prežil najúspešnejšiu sezónu. Kto ma pozná vie, že hádzanú milujem. Nezáležalo mi na tom, či po konci v Tatrane Prešov budem trénovať dospelých alebo deti. Záleží na tom, či projekt, do ktorého idem, má hlavu a pätu. Prezident ŠK Zemplín Trebišov Ervín Karvaš robí hádzanú nielen so srdcom, ale aj s víziou ďalšieho napredovania klubu, a preto to považujem za trénerskú výzvu. Samozrejme, trénovať mládežnícke mužstvo je o niečom inom ako trénovať dospelých. Dôraz by sa nemal klásť na dosahovanie výsledkov. Zisk titulu v dorasteneckej súťaží je určite úspechom, ale prioritne ide o výchovu hráčov pre mužskú hádzanú. Kritériom úspešného mládežníckeho trénera je počet hráčov, ktorí sa presadili na najvyššej úrovni. Je o mne známe, že tam, kde som pôsobil, som dával priestor mladým hráčom, pokojne aj v dorasteneckom veku.

Mierite k mládeži ŠK Zemplín Trebišov. Aké sú vaše skúsenosti s trénovaním mládeže a v čom vidíte najväčšie rozdiely pre vás ako trénera, keď pracujete s profesionálmi ako v Tatrane a potom vediete hráčov, ktorí ešte len chcú dosiahnuť takú úroveň?

„Profesionálni hráči majú povinnosti vyplývajúce z ich zmlúv. Nielen že chcú, oni aj musia (smiech). Mladých hráčov musí hádzaná baviť. Oni musia ´len´ chcieť pracovať a mať túžbu zlepšovať sa. V dnešnej dobe je o niečo zložitejšie mladých ľudí motivovať a udržať pri športe. Nie je to ich práca, aj keď tí najlepší sa hádzanou v budúcnosti môžu živiť. Ich najväčšou motiváciou preto môže byť to, že sa budú raz živiť tým, čo ich baví."

Koho budete trénovať a na aké obdobie ste sa dohodli?

„Budem trénovať starší dorast a pomáhať trénerovi v kategórii mladších žiakov. Zatiaľ sme sa dohodli na spolupráci na jeden rok."

Aké očakávania má od vás vedenie klubu?

„Odpoviem rovnako ako na prvú otázku. Za cieľ som nedostal zisk majstrovského titulu v kategórii staršieho dorastu. Ak sa to podarí, budeme len radi, ale prioritou je progres hráčov zo stránok hernej, kondičnej, taktickej atď. Ak sa moji zverenci zlepšia v týchto aspektoch, zvýšime predpoklad, aby niektorí z nich mohli byť konkurencieschopní vo vrcholovej hádzanej."

Zemplín Trebišov je známy prácou s mládežou, v čom spočíva najväčšie lákadlo tejto práce pre vás? Vrátite sa popri trénovaní aj k civilnému zamestnaniu na škole?

„Keďže je možné skĺbiť to, budem učiť na škole v Košiciach a aj trénovať v Trebišove. Napriek tomu, že Trebišov nie je na extraligovej mape mužskej hádzanej, má nesporný prínos pre slovenskú hádzanú. Najväčším lákadlom je pre mňa podieľať sa na vzostupe trebišovskej hádzanej. Verím, že aj mojim pričinením vychovajú na Zemplíne ďalšieho Hňiďáka a Fenára."

Autor: slovakhandball.sk
FOTO: FB ŠK Zemplín Trebišov