Kapitánka našej reprezentácie Réka Bíziková je zo súčasnej nominácie jedinou hráčkou, ktorá zažila európsky šampionát pred 10 rokmi. Slovenky v Chorvátsku 2014 obsadili v konečnom hodnotení 12.miesto zo 16. účastníkov. Zo základnej skupiny postúpili do Main round na úkor vicemajsteriek sveta zo Srbska. Réka vtedy na ľavom krídle alternovala s Luciou Súkenníkovou (Mikulčík), v Innsbrucku je jej dvojičkou mladá Monika Pénzes, ktorá v nominácii nahradila zranenú Martinu Popovcovú.

Réka, aké pocity prežívaš tesne pred začiatkom šampionátu?

Veľmi dobré a podobné ako pred 10 rokmi. Vtedy to bola v kvalifikácii tiež remíza v Šali, ktorá nás posunula na majstrovstvá. Síce sme potom mali ešte zápas na Islande, ktorý sme museli vyhrať. Teraz sme postúpili až po poslednom zápase kvalifikácie – vďaka remíze v Šali s Ukrajinou. Škoda, že nebol čas to osláviť spoločne, pretože každá z nás sa ponáhľala do klubu alebo za školskými povinnosťami na druhý deň. Verím, že sa zopakuje ďalšia vec spred 10 rokov a tou je postup zo základnej skupiny.

Čakajú nás Rakúšanky, Slovinky a Nórky -  nebude to nič jednoduché...

Áno, ale som presvedčená o tom, že máme na to, aby sme postúpili. Skupina je veľmi ťažká. Za celé družstvo môžem povedať, že urobíme všetko preto, aby sme postúpili ďalej.

Na EURE 2014 si patrila medzi najmladšie, dnes si líderkou tímu. V čom je to iné?

Pred 10 rokmi na mňa nebol vyvíjaný až taký veľký tlak. Vtedy som išla s družstvom na šampionát. Nemusela som rozprávať na mítingoch, počas zápasov som len potichu čakala na svoju šancu, kedy ma tréner pošle na palubovku. Nemala som žiadne povinnosti navyše. Keď sa mi nedarilo v zápasoch, prišli za mnou staršie hráčky a rozprávali sme sa, podporili ma. Dnes som tou staršou hráčkou ja.

Ako sa zmenila Réka Bíziková za uplynulých 10 rokov?

Veľmi veľa som toho v hádzanej zažila. Veľa úspechov, až priveľa druhých miest (smiech). Veľakrát som bola hore a tiež veľakrát dole. Určite mám dnes viac skúseností a snažím sa sústrediť na to, aby som vnímala veci naplno a užívala si každý jeden deň na palubovke.   

Berieš ako kapitánka celý tlak na seba?

Úlohu kapitánky beriem veľmi vážne a na všetkých zrazoch idem na 100 percent. Je to náročná a zodpovedná funkcia v družstve. Veľmi citlivo vnímam situácie, keď napríklad prehráme zápas. Keď niektorej hráčke nevyjde zápas, idem za ňou, aby sa necítila až tak zle. Komunikujem aj s tými babami, ktoré nie sú v aktuálnej nominácii a snažím sa ich podporiť.  

Máme veľmi mladé družstvo. Čo bude v Innsbrucku najdôležitejšie?

Nemáme svetové hviezdy. Ja si myslím, že to bude fungovať, keď budeme hrať ako jeden silný tím. Každá hráčka tam dá nejaký vklad – jedna strelí gól, ďalšia povie niečo vtipné a urobí dobrú náladu, alebo podporí celé družstvo a spraví niečo pozitívne. Toto bude z môjho pohľadu najdôležitejšie, aby sme sa všetky cítili dobre.

S akým výsledkom z EURA 2024 budeš spokojná ty ako kapitánka?

Budem spokojná, keď odohráme zápasy na vysokej úrovni. Nie sme favorit, ale môžeme prekvapiť, čo sa nám už v minulosti podarilo. Karpatský pohár dopadol pred mesiacom veľmi dobre. Dúfam, že na to dokážeme nadviazať a ukážeme ešte lepšiu hru ako v októbri. Chceme postúpiť zo skupiny a odchádzať z palubovky s dobrým pocitom, že sme tam nechali všetko.

Autor: slovakhandball.sk