Veľmi smutná správa zasiahla celú hádzanársku rodinu. V noci z piatka na sobotu nás opustila vo veku 58 rokov Renáta Marcinová (Tarhaiová), keď napriek statočnému boju prehrala dlhý boj so zákernou chorobou.

Rodáčka z Prahy, kde prežila aj svoje detstvo, ale väčšinu života strávila na Slovensku - v Bratislave, začala s hádzanou v treťom ročníku na základnej škole, keď ju spolužiačka a dobrá kamarátka zlákala na tréning do pražskej Slavie. Najskôr ako krídelníčka a potom sa postavila do bránke, v ktorej sa prepracovala až na reprezentačnú úroveň. Ešte v mladom veku sa o jej prestup do bratislavského Interu postaral Tomáš Kuťka.

V roku 1985 sa jej narodil syn Ladislav, ktorý sa vydal v šľapajach mamy i otca Ladislava a neskôr bol z neho skvelý slovenský hádzanársky reprezentant. O ďalšie štyri roky prišla prestupová ponuka, ktorá ju napokon doviedla k najúspešnejším klubovým sezónam. V Dusle Šaľa sa práve vtedy formoval tím, ktorý následne v 90. rokoch predvádzal mnoho sezón skvelé výkony ozdobené majstrovskými titulmi (ešte aj v spoločnej federálnej lige) a mnohými ďalšími úspechmi. „Bola to fantastická éra, moje najkrajšie hádzanárske roky. Hneď v mojej prvej sezóne sa nám podarilo získať striebro a o ďalší rok sme už oslavovali titul. V Šali sa stretla výborná partia, sadli sme si aj ľudsky a dodnes mi z toho obdobia zostali silné kamarátstva. Výbornú robotu odvádzal aj tréner Dušan Daniš, dokázal nás stmeliť. A musím povedať, že až v Šali som prišla na chuť skvelej atmosfére na tribúnach, ktorou sú tamojší fanúšikovia povestní. Ten náboj v hľadisku bol úplne iný, než na aký som bola zvyknutá v Bratislave. To, čo predvádzali šalianski fanúšikovia v majstrovskej sezóne, to je nezabudnuteľné,” zaspomínala si pred dvoma rokmi v rubrike „Čo je s vami“ na webe slovakhandball.sk.

Po zlatej sezóne s Duslom Tarhaiová posilnila Topoľníky, ale aby pravidelne chytávala (v kádri boli štyri legionárky a nastupovať mohli tri), dohodla sa na hosťovaní v Zlatnej na Ostrove. Po pol roku som prestúpila do slovinského Mariboru. Po návrate na Slovensko sa stal na dve sezóny jej tímom Chirana Prema Bratislava (bývalý BCT). Hráčsku kariéru ukončila v Rakúsku, kde najskôr nastupovala za Stockerau neďaleko Viedne a následne po zlúčení klubov aj za Korneuburg.

Po rakúskej anabáze zamierila do bratislavského ŠKP, v druhej najvyššej súťaži trénovala brankárky. Práve tam napokon odohrala aj svoj posledný majstrovský zápas vo veku 42 rokov, keď sa zranili obe brankárky. Keď ženy ŠKP postúpili do spoločnej slovensko-českej súťaže (WHIL), stala sa manažérkou a vedúcou družstva.

Po rozdelení Československa čakalo na Renátu ťažké rozhodnutie, za ktorú reprezentáciu bude ďalej nastupovať. V spoločnom federálnom tíme ešte absolvovala majstrovstvá sveta v roku 1993 v Nórsku a potom za český tím aj svetové šampionáty v rokoch 1995, 1997 a 1999. Za najväčší úspech považovala 8. miesto na majstrovstvách Európy 1994 v Nemecku. V reprezentačných tímoch napokon nastúpila v 126 zápasoch. 

Hoci sa v slovenskom národnom tíme v bránke nikdy neobjavila, napokon sa predsa len stala aj súčasťou našej reprezentácie. V roku 2013 ju oslovil tréner tímu Dušan Poloz a ona prijala pozíciu vedúcej družstva. Zúročila svoje skúsenosti z reprezentácie i z manažérskej práce v klube. Dočkala sa aj úspechu vďaka postupu z kvalifikácie na majstrovstvá Európy 2014 v Chorvátsku a Maďarsku. 

V ostatných rokoch pracovala na Slovenskom zväze hádzanej, kde sa venovala predovšetkým mládeži. A to doslova do poslednej chvíle svojho života.

Hoci v kariére absolvovala stovky ťažkých zápasov, ten najťažší boj sa napokon týkal zdravia. Pred rokmi, práve pred pôsobením v manažérskej pozícii pri slovenskom národnom tíme, jej diagnostikovali onkologické ochorenie. Nikdy sa nevzdávala na palubovke a svoj postoj nemenila ani pri boji s chorobou. Energiu čerpala počas pobytu v prírode. Jej veľkou oporou bol druhý manžel Miloš. 

Všetci si ju budú pamätať pre jej dobré srdce, ochotu pomôcť, pozitívnu náladu a úsmev na tvári. Reňuška, budeš nám veľmi chýbať, ale navždy budeš v našich srdciach! 

Česť Tvojej pamiatke!

Posledná rozlúčka s Renátkou Marcinovou bude iba v úzkom rodinnom kruhu.

Autor: slovakhandball.sk