Rozhovor týždňa: Najcennejší titul Martina Straňovského na záver kariéry

Martin Straňovský je ligový šampión troch krajín

Veľká vec sa na záver pôsobenia v špičkovom maďarskom hádzanárskom klube MOL-Pick Szeged podarila Martinovi Straňovskému. Skúsený slovenský krídelník sa rozlúčil najlepším spôsobom, so spoluhráčmi vybojovali štvrtý majstrovský titul v histórii. V tejto súvislosti sme 35-ročného Novozámčana vyspovedali pre slovakhandball.sk. V rozhovore prezradil, ako sa postarali o prekvapenie na úkor favorizovaného Telekomu Veszprém, ako hodnotí svoje účinkovanie v Szegede a aká bude jeho najbližšia budúcnosť.

Po dvoch španielskych a jednom slovenskom titule máte aj maďarský. V čom je tento iný ako tie predchádzajúce s FC Barcelona a Tatranom Prešov?
– Triumf so Szegedom bol najmenej očakávaný. Veszprém je už dlhé roky stále najväčší favorit, keďže je 26-násobný šampión, kým Szeged získal teraz len svoj štvrtý titul. Prešovské zlato bolo jasné, takisto ako druhé ligové prvenstvo v Barcelone. V mojej prvej sezóne v katalánskom tíme bolo však naším konkurentom Atlético Madrid, takže tam to nebolo až také jednoduché. Bolo to vyrovnanejšie. Najviac sa však teším z toho najčerstvejšieho majstrovského úspechu.

Veszprém v dlhodobej časti ani raz neprehral. Verili ste si, že by ste sa mohli presadiť na jeho úkor, keďže v priebehu sezóny ste s ním trikrát prehrali, z toho raz dvojciferným rozdielom?
– Na rozlúčkovom obede sa prezident klubu vyjadril, že po tej domácej prehre o 12 gólov 24:36 i vypadnutí z Ligy majstrov už neveril, že by sme mohli tento rok získať titul. Už finálový duel v Maďarskom pohári nebol s Veszprémom taký jednoznačný. Konečne sme boli po korone kompletní a zápas sa v riadnom hracom čase mohol skončiť aj nerozhodne, napokon sme ho prehrali o dva góly 26:28. Ťažko povedať, či sme si verili, ale ja osobne som si po prvom stretnutí o titul, ktorý sme vyhrali trojgólovým rozdielom 31:28, myslel, že by sa to mohlo podariť. Spomenul som si, že som už vo Veszpréme oslavoval postup v rámci Ligy majstrov s Ademarom León. V kútiku duše som veril, že nám to vyjde. Našťastie, teraz sa to zopakovalo.

Lepšie ste načasovali formu ako váš finálový konkurent?
– Možno to bolo aj v tom. Svoju úlohu mohol tiež zohrať fakt, že v hlavách hráčov Veszprému zostalo nedávne štvrťfinálové vyradenie z Ligy majstrov francúzskym Nantes a vedenie vyvinulo na tím enormný tlak. Mali zviazanejšie ruky, my sme mohli hrať uvoľnenejšie. Neúspech si vo Veszpréme už odniesol kouč David Davis. Hoci je to dobrý tréner, nezdar vo finále ho stál miesto, ale aj taký býva trénerský osud v športe.

Aké boli tie dva finálové zápasy?
– Predovšetkým chcem povedať, že konečne som zažil atmosféru, o ktorej som doteraz len počúval. Mohol som si zahrať pred plnou halou. Dovolím si tvrdiť, že keby sme mohli nastupovať pred našimi priaznivcami, tak aj výsledky počas sezóny by boli iné. Korona je jedna vec a je jasné, že sa nedalo všetko vyhrať, ale súboje pred divákmi by mali iný náboj. Pokiaľ ide o ligové finále, tak v oboch sme prakticky celý čas viedli. Aj tak to bolo náročné a súper bojoval až do konca. Najmä v odvetnom dueli nám však všetko vychádzalo, prakticky čo strela, to gól. Výsledkom bola výhra v odvete 37:36.

Vo finále ste odohrali podľa štatistík spolu necelých 22 minút, v odvete ste raz skórovali. Spokojnosť?
– Musím povedať, že v deň odvety sme boli s Jonasom Källmanom v Szegede na infúziách, keďže sme niečo chytili od detí. Mali sme aj teplotu, ja som dva dni poriadne nejedol, ale chceli sme hrať a pomôcť mužstvu. Klobúk dole aj pred Jonasom, keď som videl, v akom je stave. Napokon sme to odohrali.

Ste spokojný s priestorom, ktorý ste dostali v Szegede?
– Mne po príchode do Szegedu povedali, že nebudem hrávať celé zápasy, najmä budem zaskakovať a mojou úlohou bude dávať góly z protiútoku a z postu krídla. Vedel som teda, do čoho idem. Napokon som hral oveľa viac, ako som čakal, hoci na góloch sa to až tak neprejavilo. Často sme sa však pokúšali o hru bez brankára, a tak som bol ja ten, čo potom zbiehal dole z palubovky. Dá sa povedať, že okrem troch – štyroch duelov v LM som odohral toľko ako švédsky krídelník Källman.

Aké boli oslavy?
– Také klasické, najskôr v hale s divákmi, potom v šatni a cestou autobusom. Do Szegedu sme dorazili o pol štvrtej ráno a pred halou nás čakali naši priaznivci. Tak nás obkolesili, že sme sa dlho nevedeli ani pohnúť. Ukazovali sme im trofej a tešili sa s nami. Domov som prišiel okolo štvrtej, ostatní chalani ešte pokračovali v oslavách.

Máte už za sebou lúčenie so Szegedom?
– Áno. V nedeľu sme mali spoločnú večeru a v pondelok zorganizoval klub rozlúčku pri jazere za účasti rodinných príslušníkov a programom pre deti. Chytali sa aj ryby. Vedenie sa rozlúčilo s každým odchádzajúcim hráčom.

Nebola v hre možnosť vášho zotrvania?
– Nie. Už skôr nám povedali, že si budú hľadať mladé krídla. Ja som bol v podstate rád, že som tu mohol byť do konca sezóny. Pôvodná septembrová dohoda bola totiž len do decembra, potom sme sa dohodli na predĺžení spolupráce do konca ročníka.Ako hodnotíte vaše pôsobenie v tíme maďarského šampióna?
– Keďže je to s titulom, tak môžem povedať, že vynikajúco. Sezóna to v každom prípade bola náročná. Nemohli sme ju najmä v jesennej časti odohrať v kompletnej zostave. Potom zase v marci sme dostali COVID-19 tí štyria spolu s trénerom, ktorí sme sa vírusu dovtedy vyhýbali. V každom prípade som si sezónu veľmi užil a som rád, že som dostal túto možnosť. V septembri som rozhodne nečakal, že sa mi ozve také kvalitné mužstvo a dá mi šancu.

Titul, finále pohára a osemfinále LM. Zodpovedá to ambíciám Szegedu?
– Zisk majstrovskej trofeje prekrýva ambície, ktoré sme nenaplnili v LM. Tam sme však pre koronu nemohli odohrať posledný duel a potom sme vo vyraďovacej časti dostali náročnejšieho protivníka v podobe THW Kiel. Po našom vyradení zavládlo sklamanie, ale v Maďarskom pohári sme napriek prehre vo finále hrali dobre.

Čo vaša hádzanárska budúcnosť?
– Na sto percent som rozhodnutý, že kariéru profesionálneho hádzanára končím, čo som zatiaľ ešte verejne nespomínal. V rodných Nových Zámkoch budem pomáhať tamojšiemu MHC Štart. Už však nechcem hrávať 60 minút, ale skôr zostať v pohybe a nech viac hrajú mladí. Sú tam šikovní chalani, ktorí majú na lepšie umiestnenie ako 6. miesto v extralige, čo na jar dokazovali úspešnými výsledkami. S bratom Tomášom, manažérom klubu, sa pokúsime posunúť Štart vyššie, zohnať sponzorov a robiť hádzanú na lepšej úrovni. Som rád, že tento rok budem môcť byť prítomný aj na našom Hádzanárskom kempe bratov Straňovských a získavať tam trénerské skúsenosti po zisku A-licencie v Španielsku.Keby prišla lákavá ponuka zo zahraničia, rozmýšľali by ste o nej?
– Keď sa mi teraz v lige darilo, mal som dobrú úspešnosť streľby, prišli vydarené zápasy i zisk titulu, tak som ešte rozmýšľal, čo ďalej. V rodine sa nám stala smutná udalosť, manželka prevzala po svojom otcovi firmu a musí zostať v Nových Zámkoch. Ja sa nepôjdem niekde do Nemecka či Francúzska trápiť za pár tisíc eur. Áno, fyzicky by som to mohol ešte dva – tri roky potiahnuť, ale to by som nevidel vyrastať dcéru. Pre mňa je toto správny krok, tak to cítim, a preto som sa tak rozhodol. Možno nie všetci sú s týmto rozhodnutím stotožnení, ale mňa to stále viac a viac ťahá domov. Aj z toho dôvodu som pred troma rokmi išiel do Prešova. Doma je totiž doma.

Autor: slovakhandball.sk, Foto:

Najnovšie news