Načítavanie údajov ...

Angažmán na Slovensku mu nie je súdený, aj s Iuventou chcel titul

Peter Dávid musel svoje tri slovenské angažmány skončiť predčasne

Slovenský hádzanársky tréner Peter Dávid mal po vlaňajšej sezóne, ktorú zrušila pandémia koronavírusu, iné plány. Chcel v druhom ročníku svojho pôsobenia v Iuvente Michalovce doviesť Zemplínčanky k majstrovskému titulu. Prišla však novembrová prehra s Dunajskou Stredou (23:28) a jeho angažmán v momentálne najúspešnejšom slovenskom ženskom klube sa skončil – predčasne.
O tom, že trénerské osudy sú vrtkavé, sa malacký rodák presvedčil na vlastnej koži už viackrát. Prinášajú aj paradoxy, veď v reprezentácii mužov SR skončil po kvalifikačnej výhre v Szegede nad Maďarskom, v Tatrane Prešov po oslavách zisku „double“ a v Iuvente Michalovce spečatila jeho koniec prvá ligová prehra v sezóne.
Päťdesiatštyriročný Dávid o svojej trénerskej práci v kluboch zo Slovenska a Česka viac prezradil v rozhovore pre slovakhandball.sk.

Dunajská Streda je váš osud? Vlani ste tam s nováčikom šokujúco zaváhali. Tentoraz po prehre s výrazne posilneným súperom vás odvolali z funkcie…
– Je pravda, že na Dunajskú Stredu nemám dobré spomienky. Vlani sme tam ešte proti inému tímu DAC predviedli jedno z našich najhorších vystúpení. Tento rok disponuje dunajskostredské družstvo kvalitou prakticky na každom poste. Vedenie klubu urobilo dobrý ťah posilnením kádra, čo ukazuje, že mieria na najvyššie méty. Ich nedávne víťazstvo v Šali mňa osobne neprekvapilo.

Po odchode z Nemecka, kde ste okúsili z pozície kouča aj najlepšiu ligovú súťaž na svete – I. bundesligu, ste pôsobili v troch špičkových kluboch z česko-slovenského teritória – Tatran Prešov, DHK Baník Most a Iuventa Michalovce. Kde vás práca najviac napĺňala a prinášala najviac radosti?
– Najdlhší čas som strávil v Moste, takže logicky to bolo v Baníku. Z Prešova a Michaloviec ma vyhodili. V Moste som dostal čas, aj keď vyjadrenie tamojšieho manažéra Rudolfa Junga o mojej práci bolo veľmi konkrétne, že som najlepší tréner s najhoršími výsledkami. Aj napriek tomu som z mojej cesty nezišiel a výsledok sa dostavil.

V ktorom z vašich pôsobísk bol najväčší tlak na výsledky?
– V Prešove sa nerátalo nič iné, iba sa kvalifikovať do Ligy majstrov, čo nám v bieloruskom Breste nevyšlo. Následne sme v 3. kole kvalifikácie Pohára EHF stroskotali na bundesligovom MT Melsungen. Domáci titul a pohár sa brali ako samozrejmosť, väz mi teda zlomilo účinkovanie na európskej scéne, ale s odstupom času musím povedať, že tieto tímy boli výkonnostne niekde inde a kvalita Meškova Brest i Melsungenu bola väčšia.

V čom bol najväčší rozdiel oproti pôsobeniu v hádzanej v Nemecku?
– V Nemecku tréner dostane nejaký čas. Počas tohto obdobia mu nie je do práce zasahované, iba ak minimálne. Samozrejme, názor tam padne aj z druhej strany, ale z odbornej stránky koučovi do roboty nezasahujú. Keď po určitom čase prevláda nespokojnosť, tak sa to naznačí, alebo nejakým spôsobom ukončí. Každý v tom klube má svoju úlohu, poslanie a robí si to svoje. Rozhodujúca je odbornosť…

V Prešove ste naplnili povinnosť získať na domácej scéne majstrovské trofeje (titul, pohár), Moste ste dosiahli tiež celý rad úspechov (4x národný titul, 3x pohár, 1x MOL liga), v Iuvente len Slovenský pohár. Mrzí vás, že ste do zbierky nemohli na Zemplíne pridať titul šampióna SR?
– Áno, mrzí ma to. Ako hráč som bol československým majstrom s Duklou Praha, slovenským šampiónom s Lokomotívou Trnava. V trénerskej funkcii som získal ligové zlato v Tatrane Prešov, DHK Baník Most a v Iuvente Michalovce som sa za 18 mesiacov prakticky nedostal k finálovým bojom. Mali sme jediný vrchol, ktorým bol Slovenský pohár, a ten sme zvládli. Osobne som si veľmi želal skompletizovať zbierku aj s Iuventou.

Cítite sa lepšie v úlohe kouča mužov alebo žien?
– Neradím seba vyslovene k mužom ani ženám. Som skôr taký univerzál. Práca so ženami má svoje špecifiká a ja som to od začiatku bral ako dobrodružstvo. Z mojich skúseností musím povedať, že pri práci s mužmi nastáva rýchlejší progres, skôr s nimi dosiahnete, čo od nich chcete. Efekt sa dostaví podstatne rýchlejšie.

Pôsobenie na Slovensku vám akoby nie je súdené. Na lavičke mužskej reprezentácie, v Tatrane Prešov i Iuvente ste skončili predčasne. Zohrá to úlohu v budúcnosti, keď budete zvažovať výber vášho ďalšieho angažmánu?
– Asi mi nie je súdené trénersky sa presadiť na Slovensku. Dlhodobo som predtým pôsobil v inom prostredí, aj mentálne som bol nastavený inak, a to sa zrejme odzrkadlilo. A keďže nemám pocit, že by som prišiel z horšieho hádzanárskeho prostredia, práve naopak, tak si stojím za mojou prácou. Každý tréner má svoj vlastný rukopis a nie každý musí byť s ním stotožnený. Najmä by som chcel pripomenúť, že ani môj nie je univerzálny na získavanie titulov. To musí všetko do seba zapadať. Ja viem, že taká je moja cesta k výsledkom a keď sa to niekomu nepáči, akceptujem aj takéto rozhodnutie.

Viedli ste najlepší mužský i ženský klub súčasnosti na Slovensku a ženský v ČR. Teraz by mohli viesť vaše kroky do českej extraligy mužov, aby ste si to skompletizovali. Je to reálne?
– Pokojne môžem prezradiť, že v minulosti sa moje meno dvakrát spájalo s Duklou Praha. Raz som mal iné povinnosti, záväzky a raz uprednostnili iného kandidáta. So športovým riaditeľom Danom Čurdom sme sa bavili, že možno do tretice všetko dobré a niekedy v budúcnosti to vyjde.

Máte už predstavu, v ktorej krajine by ste chceli pôsobiť?
– Teraz viem, že Vianoce strávim s deťmi, ktoré žijú v Nemecku. Trénerská práca je kočovníctvo, neustále sa presúvame a sťahujeme. Mne teraz nezostáva nič iné ako čakať na prípadnú ponuku. Nie som už najmladší a po predčasnom konci v Iuvente pravdepodobne nebudem v kurze, záujemcovia sa vo veľkom nebudú hrnúť, a tak budem musieť poctivo čakať, kam ma osud zavedie.

Je v súčasnosti náročné vrátiť sa späť na nemeckú trénerskú scénu?
– Áno, je to veľmi ťažké. Ja som mimo nemeckej hádzanej od leta 2013. Odvtedy som mal dve konkrétne ponuky, jedna bola z tretej a druhá zo štvrtej ligy. Ja som sa však vtedy rozhodol zo športovej stránky pre výkonnostnú hádzanú. Účasť v európskych pohároch bola veľké lákadlo, ale neskôr som na to – napríklad v Prešove – doplatil. Ak by som sa mal vrátiť k trénovaniu v Nemecku, som si vedomý, že to bude zrejme nižšia súťaž.

Uplynulý týždeň sa začali ME žien v Dánsku. Kto je pre vás najvážnejší uchádzač na zisk zlata?
– Sú nimi Nórsko a Holandsko, aj keď mojím tajným favoritom je Rusko, a to aj napriek tomu, že momentálne nemá pre zranenie k dispozícii podľa mňa najlepšiu hráčku sveta Annu Vjachirevovú.

Autor: slovakhandball.sk, Foto: Viktor Zamborský

Najnovšie news

Naši partneri

Generálny partner SZH a titulárny partner ligy a reprezentácie
Partner SZH
Technologický partner SZH
Oficiálny partner mobility SZH
Oficiálny partner NHE a MOL Ligy
Oficiálny partner oblečenia SZH Oficiálny partner oblečenia SZH
Mediálny partner SZH
Clothing partner of the Men´s National Team for the EHF EURO 2022